„Avokádové kôstky mi zbierala aj babička,“ hovorí Andrea Vytlačilová. Keď sa spolu zasmejeme nad predstavou avokádom prejedenej a jeho cenou pobúrenej babičky, Andrea uvádza všetko na pravú mieru. Na zafarbenie korzetu ušitého zo starých hodvábnych šiat na púdrovoružovú farbu vraj stačilo len niekoľko desiatok kôstok. Pomohla jej tiež vraj aj verejná zbierka.
Je to historka, ktorá dobre vystihuje kreativitu a nadšenie z objavovania nových remeselných techník, ale aj zmysel pre detail výtvarníčky a odevnej návrhárky Andrey Vytlačilovej. Avokádovú inšpiráciu si pre svoju záverečnú bakalársku prácu na prestížnej univerzite Central Saint Martins v Londýne priviezla z New Yorku, kde pracovala pre Marca Jakobsa, hlavného návrhára rovnomennej značky.
„Chceli, aby som sa do New Yorku vrátila,“ naznačuje, že cesta do veľkého fashion sveta po magisterskom štúdiu v Londýne bola otvorená. Andrea sa však usídlila v pražskej ulici spájajúcej Pohořelec s Nerudovkou. Svetové šatníky tak pohodlne dobýva z ateliéru s výhľadom do záhrad pod Strahovským kláštorom a Petřínom v pozadí.
„Stretneme sa na Pohořelci. Ráno tam budem s bielym psom asi jediná,“ dohovárame si s Andreou ranný zraz. Prichádza usmievavá a plná energie, s hodvábnou šatkou z vlastnej dielne okolo krku. Malátny je len Fík – biely pes. „Je to zvláštne, ale na cudzích chlapov reaguje podráždene. Dajte mu čas,“ smeje sa, zatiaľ čo sa vnárame do starých uličiek za Loretou. Teda hneď po tom, čo si Andrea urobí rýchlu selfie s Fíkom. Hmla a prvé ranné lúče totiž v to ráno nad Prahou naozaj čarovali.
Andrea svoj flip využíva aj inak. Pri pravidelných ranných prechádzkach, ktoré obvykle smerujú na Petřín alebo do uličiek Nového Sveta, si sem-tam odfotí zaujímavý detail, ktorý ju inšpiruje v tvorbe. My v to ráno mierime do pražského Montmartru, kde prichádzajú na rad ako prvé opadané žlté listy v mihotajúcej sa hladine starého kamenného koryta pred drevenicou U Raka.
Kým cez Hradčanské námestie prejdeme až do ateliéru mladej výtvarníčky, preberieme spolu veľa tém. Napríklad aj to, že jej smerovanie bolo viac-menej „random“, ako Andrea s obľubou hovorí. V materskej škôlke svojim rovesníkom namiesto poobedného spánku predkresľovala maľovanky, ktoré potom deti vymaľovávali. Kreslila vlastne stále a rada. „Je to moja posadnutosť odmalička,“ smeje sa. Boli to však práve jazyky, ktoré u Andrey takmer zvíťazili pri voľbe profesijného smerovania.
„Naši si často hovorili, že dievča si teraz kreslí, ale potom sa bude učiť napríklad za zubárku. Nikto v mojom okolí tomu neveril. Dokonca ani ja sama. Nepoznala som nikoho, kto by sa venoval dizajnu, výtvarnému umeniu alebo móde,“ spomína na chvíle, keď si vyberala, kam po základnej škole zameranej na angličtinu a gymnáziu pôjde študovať. „Plánovala som, že pôjdem na jazyky, budem prekladať a odev a výtvarnú časť si budem robiť po večeroch.“
Posadnutosť a talent nezastavíš
„Potom som si však povedala, že sa odhodlám a prihlásim sa len na tú najlepšiu ‚fashion‘ školu. Sadla som si za počítač a otvorila prehliadač,“ usmieva sa. Vyšlo to. Na prestížnej Central Saint Martins, kde v tomto roku na jar dokončila magisterské štúdium v odbore Fashion Design, strávila sedem rokov, a to aj s niekoľkými stážami u najväčších svetových fashion ikonách. Spoluprácu s odevným priemyslom na tej najvyššej úrovni totiž britská univerzita ponúka ako svoj štandard.
„Vlastne sa s tým počíta, že medzi druhým a tretím ročníkom školu na rok prerušíte a odídete na stáž.“ Ako sa stalo, že svoje stáže strávila u najväčších mien svetovej módy? Andrea vysvetľuje: „Jednoducho som im napísala, poslala svoje portfólio a oni ma vzali.“ Takisto „obyčajne“ sa dostala aj k spolupráci s Klárou Nademlýnskou. „Napísala som jej, že by som u nej chcela absolvovať letnú stáž.“ Ich spolupráca trvá dodnes.
To už však vychádzame po schodoch na posledné poschodie historického domu na ulici s názvom Na Úvozu. Andrein ateliér na nás okamžite dýchne dušou svojej nájomníčky. Rodáčku zo Mžian neďaleko Hradca Králové to ťahá k tamojšiemu folklóru, tradíciám aj remeslám, ktoré v rámci projektu My Bohemian Tale podporuje formou podcastov, článkov aj videomedailónikov, napríklad aj na Spotify. Hodnoty a dedičstvo kultúrnych koreňov sa v rôznych podobách prejavujú v interiéri, predovšetkým však v jej odevnej, dizajnérskej aj remeselnej tvorbe.
Jej tvorbe vládnu hodvábne šatky s autorskými ilustráciami. Ručne vyšívané kabelky – čo kus, to originál –, si možno objednať aj vyrobené na mieru. Sú to tiež hodvábne čelenky, bavlnené klobúky, ale aj jedinečné náušnice z dielne Andrey Vytlačilovej. Tie tvoria ručne pozbierané kvety sirôtok, orchideí, tulipánov, zvončekov alebo kosatcov zaliatych v živici a ozdobených českými krištáľmi Preciosa.
„Akú si dáte kávu?“ pretne naše kochanie sa textilnými produktmi, ktoré sú v ateliéri na každom rohu, na stenách, stojanoch aj krajčírskych figurínach. Šálku s kávou po chvíli servíruje pod vyše dva metre dlhým a metrom širokým ručne vyšívaným gobelínom na stene, ktorý ukrýva množstvo alegórií z českých reálií aj života autorky. Aj také tapisérie sú súčasťou jej biznisu, za ktorý klienti neváhajú utratiť desiatky tisíc korún. Značka Andrea Vytlačilová totiž rastie na cene.
Víťazný gobelín a kabelka predaná za niekoľko minút
„Je to prácne. Konkrétne táto kresba trvala sedem dní. Od rána do večera som ležala na zemi a kreslila som,“ vysvetľuje Andrea pri káve, ktorá je jej životabudičom. Nakresliť všetky detaily motívu jedna k jednej, oskenovať ich a previesť do digitálnej podoby, rotačnou tlačou preniesť na látku a následne mnoho hodín vyšívať až do finálnej podoby.
Gobelín vznikol ako súčasť víťazného outfitu pre významného britského umelca a nositeľa Turnerovej ceny Graysona Perryho v Londýne už pred štyrmi rokmi. Následne bol vystavený v pražskej Galérii Miro, v Londýne v McCanne a opäť v Prahe v Sotheby’s International Realty. Teraz už čaká v ateliéri na vyzdvihnutie českým majiteľom.
Andrei zvoní telefón a do ateliéru vzápätí vstupuje modelka Ája s vizážistkou Johanou, ktorá sa púšťa do práce hneď po tom, čo jej Andrea na displeji telefónu ukáže typy mejkapov ako inšpiráciu. Fotiť sa Ája totiž bude s ďalším autorským kusom, ručne vyšívanou kabelkou Poppy, ktorú zdobia svetlofialové trblietavé krištále a biele sklené koráliky. Tá sa predala okamžite po umiestnení na e-shop, a to za necelých 32-tisíc korún.
„Každý steh je vyšitý do prvotriedneho talianskeho hodvábu s autorskou tlačou,“ vysvetľuje výtvarníčka a dizajnérka v jednom. Spolupracuje so slávnou talianskou textilkou, kde si tlač aj hodváb objednávajú značky ako Dior alebo Chanel. Andrei tam dvere otvorilo odporúčanie od profesorky z jej londýnskej alma mater a tiež referencie zo stáží vo veľkých odevných domoch. „Po hodváb s mojimi autorskými motívmi cestujem do Talianska. Vychádzajú mi tam v ústrety, a to aj vďaka odporúčaniu od tých najlepších z odboru,“ pochvaľuje si.
Či už ide o majetných zákazníkov, fanúšikov odevného dizajnu, ručnej práce či kvalitných materiálov a tlače, vždy vraj mala šťastie na ľudí. Nečudujeme sa, jej pozitivita a nasadenie idú ruka v ruke s pokorou a triezvym pohľadom na svet módy. V českej fashion brandži sú už hodvábne šatky, šaty, kabelky a ich autorka pojmom.
Na svetovej scéne Andreu – ešte ako študentku, ktorú to ťahalo skôr k recyklácii, udržateľnosti a využívaniu lokálnych produktov –, vraj frustrovalo, že sa deväťdesiatpäť percent práce pri tvorbe kolekcií vyhodí do koša. A tiež nekompromisné a vypäté pracovné nasadenie plné emócií, absolútne nezlučiteľné s osobným životom.
Nemožné na počkanie a vlastný obchod
Andrea počas dňa vykazuje tiež prvky multifunkčnosti, až si s fotografom hovoríme, „čo všetko tá dievčina zvláda“. Keď je modelka Ája so zámerne výrazným líčením pripravená, Andrea o niekoľko minút zostaví malý fotoateliér, nastaví svetlá a modelku na bordovom pozadí okamžite štylizuje do rôznych póz spolu s kabelkou. V rukách sa Andrei vystrieda najprv klasická zrkadlovka a potom aj nový Galaxy Z Flip4 od Samsungu. Výsledok je dokonalý.
Ešte spoločné selfie ženského tria na Instagram spustené mávnutím ruky pred rozloženým telefónom a je hotovo. Módna dizajnérka si sadá k počítaču, aby fotografie svižne spracovala a umiestnila ich na svoj web.
Popoludní zazvoní jej Flip štvrtej generácie, po schodoch do ateliéru kráča klientka, aby si prezrela modré šaty z jemného hodvábneho saténu. Zdrží sa nielen preto, že na vešiaku visia desiatky ďalších vzorov na šatkách aj šatách. Rozprávajú sa spolu o inšpirácii, kvalite materiálov aj o zákazkách, ktorých tvorba Andreu ešte len čaká.
O budúcnosti značky Andrea Vytlačilová sa chvíľu rozprávame aj po ich rozlúčení. Na stole je vlastný kamenný obchod. „Chcela by som ho. Určite niekde blízko na Malej Strane,“ zasníva sa módna návrhárka.
S jej energiou, entuziazmom a drajvom tušíme, že nabudúce si dáme kávu práve tam a že sa jej to podarí. Slnko zapadá. Andrea rýchlo vybieha na ulicu nafotiť v jeho posledných lúčoch hodvábnu šatku s veľrybami. Pomaly sa lúčime aj my. Andreu čaká večera s novomanželom, výtvarníkom Josefom Zlamalom, a tiež nádejná cesta plná ilustrácií, vyšívania, spokojných zákazníkov a splnených snov.
Tento obsah vznikol v spolupráci s klientom.