Po sedemnástich rokoch kariéry v zahraničí, vrátane Španielska a Veľkej Británie, sa Silvia Plocháň Beňová rozhodla priniesť svoje skúsenosti zo sveta fintechu späť na Slovensko.
V súčasnosti zastáva vedúcu pozíciu v technologickej spoločnosti Bolt, konkrétne v segmente Bolt Business, kde je zodpovedná za rozvoj služieb pre firemných klientov na Slovensku.
V rozhovore približuje nielen trendy firemnej mobility, ale aj to, ako služobné jazdy s Boltom znižujú náklady firiem či ich uhlíkovú stopu.
Otvorene pomenúva aj vlastné skúsenosti s prekonávaním neviditeľných bariér – keď ju v predošlej firme nepovýšili výlučne preto, že je žena.
Vysvetľuje, že dnes pracuje vo firme, kde ženy zastávajú kľúčové manažérske pozície a kde rovnosť je nielen ambícia, ale aj skutočná prax. Vníma to ako signál, že aj v technologickom biznise môže byť spravodlivé prostredie.
Bolt je vlastne prvá firma na Slovensku, pre ktorú tu robím. Pracovala som sedemnásť rokov pre firmu v Španielsku a predtým tiež vo Veľkej Británii. Všetky skúsenosti zo sveta fintechu či vedomosti o líderstve som tak získala za hranicami a priniesla ich domov na Slovensko.
Veľkú časť života ste teda strávili za hranicami.
Vo Veľkej Británii som študovala a neskôr aj pracovala. Potom som prešla do Španielska, konkrétne do Barcelony.
Prišli ste na Slovensko kvôli pozícii v Bolte, alebo ste už dlhšie uvažovali nad návratom domov?
Na poslednej pozícii som pracovala z domu, to bolo už pred pandémiou. Pracovala som pre španielsku firmu zo Slovenska. Práca z domu mi nevyhovovala, tak som hľadala iné možnosti, ako uplatniť skúsenosti z medzinárodných firiem na slovenskom trhu.
Robo Homola
Pred pár mesiacmi ste získali miesto country sales manager pre Bolt Business na Slovensku. Čo presne vaša pozícia zahŕňa? Je to nová pozícia?
Bola zastrešená manažérom, ktorý mal na starosti trhy v Česku a na Slovensku, zastrešoval oba. Teraz po novom každý manažér zastrešuje jeden trh, a tak vznikla pozícia aj pre mňa.
Bolt má na Slovensku rôzne divízie – od taxislužby cez mikromobilitu, zahrňujúcu napríklad elektrické kolobežky, až po donášku jedla. Bolt Business zahŕňa všetky tieto divízie pre segment B2B (tzn. business-to-business, ide o obchodný model, pri ktorom spoločnosti predávajú produkty alebo služby iným firmám – pozn. red.).
Ponúkame klientom, ktorí majú biznis, možnosť využívať našu platformu na firemné účely a ušetriť financie vďaka výhodnejším podmienkam a taktiež čas, ktorý by inak strávili zbytočným papierovaním a fakturáciou.
U nás majú všetko na jednom mieste. Výhodou je, že firma má na konci miesiaca vystavenú jednotnú faktúru. Výsledkom je, že na tejto faktúre môžu byť zahrnuté jazdy s taxislužbou, donáška jedla či jazdy elektrokolobežkou. Máme dáta, z ktorých vyplýva, že vďaka týmto službám môžu firmy ušetriť 20 – 30 percent nákladov na služobné jazdy.
Z troch divízií v segmente B2B je ktorá najväčšia?
Jednoznačne sú to taxislužby.
Využívajú firmy aj donášku jedla?
Veľa firiem si organizuje večierok, príde im klient či participuje na networkingu. Nechcú odchádzať z kancelárie, tak si zvolia donášku jedla priamo na miesto. Je to pridaná hodnota a zefektívnenie práce.
Práve preto sme otvorili sekciu B2B. Záujem bol obrovský. Klienti chcú ponúkať zamestnancom takúto mobilitu. Pred Boltom tu takáto možnosť vôbec nebola. Firmám to ani nedávalo príliš zmysel, lebo taká služba bola často aj omnoho drahšia.
Vývoj sa posúva aj k udržateľnosti, čo sa týka kategórie elektrických či hybridných áut. Vidíme nárast dopytu po takýchto autách. Veľa klientov si pýta certifikát uhlíkovej stopy. Sú pod drobnohľadom či tlakom zmien a podľa toho sa aj správajú.
Okrem toho sú tu veľké priemyselné parky, kde sa pracuje na niekoľko zmien. Na Slovensku zatiaľ nie je legislatívne upravené, že firmy musia zaobstarať bezpečnú jazdu v určitých nočných hodinách. Toto v niektorých krajinách už platí. Niektoré firmy na Slovensku začali takýto benefit zamestnancom ponúkať. Vďaka našej službe majú presný prehľad o tom, kedy a ako ich zamestnanci takúto službu využili.
To ma zaujíma. Majú to stanovené v zákone?
Majú legislatívne upravené, že v nočných hodinách musia zamestnávatelia zaobstarať bezpečnú dopravu zamestnancov až domov. Ide nielen o bezpečnosť ich zamestnancov, ale aj o to, že zamestnanec sa dostane rýchlejšie domov a potom má viacej času na regeneráciu.
Hovorili ste tiež, že podobné možnosti ponúkajú aj firmy na Slovensku. Ako to vyzerá v praxi?
Niektoré spoločnosti ponúkajú takú možnosť v plnom „znení“, teda zamestnanec skončí v práci a môže si objednať taxík bez obmedzení. Iné firmy zamestnancom na jazdy taxíkom prispievajú určitou sumou.
Sme pripravení ponúkať takýto servis. Máme takú kategóriu a môžeme vystaviť certifikát. Druhá vec je, či je dostatočná flotila taxikárov, ktorí ponúkajú tento servis. V Bratislave je oveľa viac bežných taxikárov v porovnaní s verziami hybridných či elektrických vozidiel. Na bežný taxík sa čaká v rozmedzí od minúty do troch minút.
V kategórii green (taxíky s hybridnými a elektrickými vozidlami – pozn. red.) sa čaká v rozmedzí od piatich do siedmich minút. Aj to je však oveľa kratšie, ako keď sa čakalo na taxík v minulosti. Aj my prispievame k tomu, aby ľudia viac využívali tieto kategórie. Najlacnejšia kategória taxíkov stojí rovnako ako tie z kategórie green.
Dali ste si vypracovať prieskum o cestách zamestnancov do práce. Aké závery z neho vyplývajú?
Z prieskumu vyplýva, že pre štyroch z piatich Slovákov je stále dominantné na prepravu vlastné auto. Až 75 percent ľudí trávi minimálne 30 minút na ceste do práce. Zaujímavé je, že polovica respondentov z prieskumu by súhlasila s tým, aby bolo dochádzanie do práce súčasťou pracovného času. Vnímajú to ako časovú stratu.
Sú to dôležité údaje aj pre samotné firmy, ktoré sa snažia zabezpečiť spokojnosť zamestnancov. Keď je zamestnanec spokojný, aj fluktuácia vo firme je nižšia a je to aj možnosť, ako zvýšiť atraktivitu otvorených pozícií. Pre mňa je obrovský benefit, keď si môžem vybrať firmu, ktorá ponúka sčasti zaplatenú prepravu, oproti firme, ktorá nič také neponúka.
Zaujímavosťou z prieskumu bola aj skutočnosť, že príspevok na prepravu sa umiestnil medzi trojkou najatraktívnejších benefitov.
Aké výzvy prináša rola ženy ako líderky v prevažne mužskom technologickom prostredí?
Pre mňa to znamená výzvu balansovať medzi prácou a voľným časom. Keďže som matka dvoch detí a dlho som robila z domu, tak to bol sčasti pre mňa benefit, že som im bola stále nablízku. Na novej pozícii chodím do kancelárie a je pre mňa výzva manažovať si správne čas.
Či už je to rozvrh krúžkov, či cesty do školy a zo školy. Networkujem aj s inými ženami, ktoré majú veľmi podobné problémy. Je veľká výzva zosúladiť materský aspekt s pracovným.
Aké témy preberáte ešte na týchto stretnutiach?
Veľa sa rozprávame o školstve či zdravotníctve. Navštevujem tieto stretnutia, lebo sa chcem dozvedieť viac o tom, čo riešia iné ženy na líderských pozíciách. Veľmi sa mi páči, že keď sa takto ako ženy združujeme, vieme si veľmi pomôcť. Prichádzame aj na rôzne praktické rady do bežného života. Takéto stretnutie mi dáva najmä to, že ak sa objaví nejaký problém, viem, že nie som na svete jediná.
Mnohé ženy sa ocitnú aj v stave úzkosti či v situácii, keď sú bez manžela a celé toto manažovanie je pre ne ťažké. Muži citovú väzbu s deťmi príliš neriešia. Nie sú až takí spätí s deťmi – či už najskôr fyziologicky pôrodom, alebo neskôr dojčením. V poslednom období sa aj toto mení. Ja mám štyri- a päťročné deti a vidím, že „váhy“ sa už postupne nakláňajú.
Kedysi som musela byť napríklad pri dojčení fyzicky prítomná pri nich, teraz už môže aj manžel viac prispievať starostlivosťou. Je to silná a úzka spolupráca, často si to plánujeme a hľadáme zhodu.
Zatiaľ nám to úpravou legislatívy nenapadlo riešiť. Necítila som, že by som mala až taký veľký dosah riešiť to formou iniciovania zmeny zákona cez poslancov.
Na Forbes Women Summite ste diskutovali na tému „glass ceiling“ – o neviditeľných hraniciach, ktoré ženy vo svete biznisu ešte stále prekonávajú. Skúste ich opísať bližšie.
Tie hranice sú rôzne. Je dôležité, aby sa každá žena, nech je na akejkoľvek pozícii a nedarí sa jej posúvať kariérne vpred, pýtala, prečo sa to deje a čo je ochotná ešte zniesť. Či je ochotná obetovať samu seba a možnosť kariérneho rastu s lepším platom, alebo bude zaseknutá na rovnakej pozícii. Tá žena samej sebe dáva veľmi veľa otázok, čo je ešte ochotná akceptovať.
Je ochotná akceptovať manažéra, ktorý ju evidentne nechce posunúť ďalej, hoci na to má predpoklady? Alebo aj akceptovať prácu z domu, lebo je to pre ňu komfortné, pre jej deti a pre jej osobný život s rodinou? Je tu veľmi veľa otázok, ktorými som musela aj ja osobne prejsť na to, aby som sa rozhodla ísť do Boltu. Ja som v takejto situácii bola. Nechceli ma posúvať ďalej, pretože som žena. Bolo to evidentné.
Bolo mi to takto povedané. Poviete si, že žijete v modernom svete, západnej Európe a pracujete vo firme pôsobiacej v Španielsku s majiteľmi z USA – že tam by sa to nestalo. Bolo to evidentné, štyri- či päťkrát som sa na otvorenú pozíciu hlásila. Môj predchádzajúci manažér, ktorého som ja školila a ktorý ma tiež do tejto novej pozície navrhoval, mi povedal, nech do toho idem. Zhora mi potom povedali, že to nejde a nebolo v jeho právomoci ponúknuť mi takúto pozíciu.
V Bolte by sa toto nestalo?
Keď sa mi naskytla ako žene príležitosť pracovať pre Bolt, bola som hrdá na to, že som to dosiahla. Vo firme som zistila, že moja nadriadená je žena, jej nariadená je znova žena a plno funkcií je obsadených v Bolte ženami. Nemusela som tu teda prerážať žiadny „glass ceiling“, tu taká vec ani neexistuje.
Vysiela to aj dobrý signál pre budúce záujemkyne o prácu, nie?
Absolútne. Vidím, že je to nielen v Bolte na Slovensku, ale aj v iných krajinách, kde Bolt pôsobí (Bolt má zastúpenie žien na úrovni 35 percent na manažérskych pozíciách, čo je nad globálnym priemerom v technologických spoločnostiach – pozn. red.). Po niekoľkých rokoch, keď som sa snažila o takúto zmenu v predchádzajúcej firme, zrazu vidím, že tu sú tieto veci naozaj možné.
Máme nulový rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami. Takéto pravidlá dodržiavam aj pri získavaní ľudí do tímu. Neponúkam záujemcovi vyššiu pozíciu len preto, lebo je muž, a neponúkam záujemkyni nižšiu pozíciu len preto, lebo je žena. Keď niekto na danú pozíciu má, nehľadíme na to, akého pohlavia je. Vždy ide v takýchto prípadoch o skúsenosti.
Robo Homola
Bolt na Slovensku sprevádzkoval pred letom funkciu Family Profile. Prečo ste s ňou prišli a ako sa používa?
Je založená na princípe jedného účtu, máte viacero používateľov, ktorých spravujete. Takto môžete napríklad pre rodičov, starých rodičov či deti nad 18 rokov objednať taxík a všetko máte pod kontrolou. Prioritou je, aby sa dostali v bezpečí domov.
Pre nás je každý incident príležitosť na zlepšenie. Sprevádzkovali sme službu Women for Women, ktorá funguje celkovo v ôsmich mestách na Slovensku. Ďalším opatrením na zvýšenie bezpečnosti je takzvané SOS tlačidlo na nahrávanie hovoru počas jazdy taxíkom. Taktiež je možné sledovanie jazdy vaším známym.
Môže tak v reálnom čase pozerať, kde sa nachádzate. Vylepšujeme servis aj takýmito vecami. Toto bežný taxík nedokáže poskytnúť, len technologická platforma. Spoločnosť sa vlani zaviazala investovať globálne 100 miliónov eur do zvýšenia bezpečnosti počas jázd.
Ide o zvyšovanie bezpečnosti žien nielen ako používateliek Boltu, ale aj žien ako vodičiek. Dávame tým aj im istú mieru bezpečnosti, majú flexibilitu si vybrať klienta. Napríklad do ôsmej večer môžu jazdiť v bežnej kategórii a v neskorých večerných hodinách si môžu vybrať už len funkciu jazdy Women for Women.
Bolt Drive na požičiavanie vozidiel je dostupný v Prahe, no na Slovensku ešte nie je. Kedy službu plánujete sprevádzkovať?
Momentálne prebieha rokovanie s vedením mesta Bratislavy. Vždy začíname s takýmito službami v najväčších mestách. Trend ukazuje, že v Prahe je to veľmi úspešný segment. Chceme to posúvať do ďalších miest. Nemáme však momentálne presný dátum sprevádzkovania služby požičiavania vozidiel na Slovensku.
