Rusko-ukrajinskú vojnu vyprovokovalo USA, Rusko prišlo Ukrajinu denacifikovať alebo brániť pred genocídou a v zbombardovanej pôrodnici v ukrajinskom Mariupole neboli žiadne ženy ani bábätká. Toto sú príklady najväčších dezinformácií, ktoré sa v posledných dňoch šíria najmä vďaka sociálnym sieťam.
Odborníci a „fact-chackeri“ Matej Spišák a Jakub Goda pre Forbes.sk radia, ako sa v informačnom pretlaku zorientovať a vysvetľujú aj, ako vojna zmenila sociálne siete.
„Rusko-ukrajinská vojna je prvý vojnový konflikt, ktorý je v takejto miere vysielaný na sociálnych sieťach. Rozsah informácií, ktoré máme priamo z terénu, je neporovnateľne väčší ako v minulosti,“ hovorí publicista a odborník na dezinformácie Jakub Goda.
„Ukrajinskí TikTokeri napríklad mapujú celý konflikt už od prvých presunov ruskej armády. Bol to jeden z prvých veľmi rozšírených zdrojov informácií. Ale keďže išlo o náhodné videá od neznámych ľudí, bolo ich treba overiť,“ dodáva.
Bez šance na konkurenciu
Najväčší problém sociálnych sietí je podľa Mateja Spišáka z projektu Infosecurity.sk v uprednostňovaní príspevkov, ktoré v ľuďoch vyvolávajú emócie. Najmä tie negatívne. „Dnes je ideálna situácia na šírenie dezinformácií. Ľudia majú strach. Žijú v napätí z vojny aj z pandémie.“
„Pre serióznejších politikov a médiá je ťažké konkurovať hoaxom a dezinformáciám na Facebooku. Akokoľvek sa o to všetci snažia – nikdy nebudú používať rovnaký slovník, pracovať s klamstvami a emóciami,“ dodáva Jakub Goda.
„Zmenilo by sa to jedine vtedy, ak by Facebook začal cielene podporovať konkrétnych kredibilných ľudí a médiá. Lepšie povedané, aspoň znižovať dosah kontroverzného obsahu,“ hovorí Goda.
Miera zodpovednosti
Pokiaľ ide o sociálne siete, Slovensko je podľa Jakuba Godu stále veľmi facebook-centristická krajina. „Práve Facebook má u nás asi tri milióny používateľov. Ostatné sociálne siete sú z dlhodobého hľadiska relatívne málo rozšírené, aj keď v poslednom období sa to postupne mení,“ hovorí.
„Facebook je na Slovensku najvplyvnejšia sociálna sieť. Preto má najväčšiu mieru zodpovednosti za to, čo ľudia prijímajú zo sociálnych sietí.“
Polarizovaná spoločnosť
Kým v minulosti bola podľa Mateja Spišáka propaganda koordinovaná a jednotná, dnes na sociálnych sieťach a dezinformačných weboch ku každému faktu nájdeme mnoho alternatív, ktoré sú často protichodné.
„Ich cieľom nie je ani tak presviedčať, ako zahltiť informačný priestor, aby ľudia úplne stratili prehľad o tom, čo je pravda. Aby nevedeli, čomu majú veriť,“ vysvetľuje.
„Ani na Slovensku neexistuje konsenzus v niektorých otázkach. Spoločnosť je taká polarizovaná, že sa nedokážeme zhodnúť na tom, čo sú fakty a čo sú dôveryhodné zdroje.“
Zakrývanie si očí
Polarizácia spoločnosti sa podľa odborníka z Infosecurity.sk začala vyostrovať už počas pandémie, keď sa situácia s dezinformáciami na sociálnych sieťach rapídne zhoršila.
„Musíme si uvedomiť, že sme to nechali zájsť veľmi ďaleko. Problém dezinformácií, hybridných hrozieb a propagandy bol dlhodobo zanedbávaný. Teraz vidíme dôsledky. Spoločnosť je roky systematicky polarizovaná a radikalizovaná,“ upozorňuje Matej Spišák.
„Keď sa pozrieme na diskusiu pod príspevkom – v drvivej väčšine v nej prevažuje kontroverzný názor. Nájdeme tam veľmi málo komentárov od ľudí, ktorí s názormi príspevku súhlasia a správajú sa slušne.“
Svet sa nevráti
Aj vplyvom rusko-ukrajinského konfliktu stále rastie počet ľudí, ktorí sa úplne odstrihávajú od aktuálneho diania, médií aj sociálnych sietí. Podľa odborníkov to ale nie je dlhodobo udržateľné riešenie.
„Odstrihnúť sa od sociálnych sietí a vystačiť si s klasickými médiami môže byť reálne. Keby to tak urobili všetci, zrejme by to bolo aj oveľa lepšie. Ale všetci to neurobia, svet sa nevráti späť,“ hovorí Jakub Goda.
Ako sa teda v aktuálnom informačnom chaose zorientovať a na čo si dať pozor? Tu je niekoľko odporúčaní odborníkov.
1. Vyhľadávajte dôveryhodné médiá.
„Keďže tento konflikt nevznikol z večera do rána, na mieste je pomerne dosť profesionálnych reportérov. Mnohí túto hrozbu ignorovali a odmietali pripustiť, ale na Ukrajinu sa pod jej vplyvom vybrali aj uznávaní svetoví reportéri,“ hovorí publicista Jakub Goda.
Dodáva, že práve tie médiá, ktoré majú na mieste vlastných spravodajcov, by mali byť najdôveryhodnejšie. Je to totiž finančne nákladné a aj nebezpečné. Dezinformačné weby sa takejto práci rady vyhnú.
„Z tohto bohatého informačného pokrytia môžeme ťažiť aj my, keď sa stane konkrétna udalosť. Napríklad zbombardovaná pôrodnica pred pár dňami. Ruská strana tvrdí, že v čase bombardovania v nej neboli žiadne ženy a deti. Tie vraj už dávno evakuovali a zriadili tam vojenskú základňu,“ vysvetľuje.
„My sa však na tvrdenia ruskej strany nemusíme spoliehať. Nezávislí reportéri, ktorí nie sú ani z Ruska, ani z Ukrajiny, vytvorili množstvo záznamov a fotiek priamo z toho miesta. Na týchto záberoch sú aj obete – tehotné ženy a bábätká.“
2. Sledujte fact-checkerov.
Azda najväčším prínosom rusko-ukrajinského konfliktu je, že sa po celom svete zmobilizovali tisícky dobrovoľníkov, ktorí neustále overujú presnosť a pravdivosť aktuálnych informácií. Tzv. fact-chackeri overujú aj fotky a videá, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach.
„Je to komunita ľudí okolo skupiny Bellingcat, ktorá sa už od roku 2014 venuje Open Source Intelligence. S použitím voľne dostupných otvorených zdrojov ako Google Earth sa snažia verifikovať dáta zo sociálnych sietí,“ vysvetľuje Jakub Goda.
„Keď je niekto naozaj veľmi skeptický a nechce veriť ani jednej strane, toto sú naozaj objektívne dáta, ktoré mu môžu pomôcť.“
3. Zlepšujte si kritické myslenie.
Podľa Mateja Spišáka by sme sa pri debate o rozvoji kritického myslenia nemali sústrediť len na deti. „Odolnosť Slovákov voči propagande je pomerne nízka. Možno je to preto, že náš vzdelávací systém na ne nebol – a zrejme ani nie je – pripravený. Chýbajú kritické myslenie aj mediálna gramotnosť,“ hovorí.
„Pozrime sa napríklad na výsledky nedávneho prieskumu, ktorý sa pýtal, kto podľa Slovákov môže za napätie na Ukrajine. Až 44 percent si myslí, že za napätie na Ukrajine môže USA, respektíve NATO. Tento stav nemôžeme pripísať ničomu inému, iba tomu, že efektivita propagandy je na Slovensku roky veľmi veľká a stále naberá na obrátkach.“
Vzdelávať v oblasti kritického myslenia by sa preto podľa neho mali aj ľudia v produktívnom veku a seniori. „Na trhu je na to pomerne dosť dobrých kníh. V treťom sektore je mnoho organizácií, ktoré sa tomu venujú.“
4. Googlite.
„Informácie v dôveryhodných článkoch nie sú úplne unikátne a nemal by byť problém dohľadať ich aj inde. Napríklad v primárnych zdrojoch – štatistikách, správach z tlačových agentúr. Takto funguje overovanie. Ak sa dohľadať nedajú, je to podozrivé,“ upozorňuje Matej Spišák.
Podľa Jakuba Godu je dobré si pri overovaní faktov informácie vygoogliť. „Bežní používatelia nemajú čas ani chuť si fakty nejako analyticky overovať. Jednou z najzákladnejších vecí však je, aby ste si ich skúsili napríklad vygoogliť,“ hovorí.
„Keď človek vidí, že všetky svetové a od seba nezávislé médiá sa zhodujú, len ruské píšu niečo iné, už by to malo byť jasné.“
5. Vyhnite sa impulzívnemu zdieľaniu.
Ak vás informácia zaskočí alebo šokuje, nezdieľajte ju hneď. „Bežní užívatelia majú na rozdiel od médií tú výhodu, že nemusia informovať rýchlo,“ zdôrazňuje Jakub Goda.
„Určite nezdieľajte nič zo zdroja, ktorý nepoznáte. Zistite najprv, kto je za ním. Či je pri článku uvedený reálny autor a či v tom médiu fungujú aj klasické redakčné procesy – majú napríklad editorov,“ vysvetľuje Matej Spišák.
„Kým sa rozhodnete niečo zdieľať, overte si aj, či naozaj existujú štatistiky, na ktoré sa autor odvoláva. Prípadne, či neodkazujú len na ďalšiu sieť dezinformačných webov.“
6. Pozerajte sa na kontext.
Matej Spišák odporúča s odstupom sa zamyslieť, aké emócie v nás text alebo príspevok vyvoláva. „Emócie jasne prezrádzajú účel článku,“ zdôrazňuje.
„Keď je text faktický a využíva strohý novinársky jazyk, pôsobí dôveryhodnejšie, ako keď vidíme, že sa snaží vyvolať v nás emócie – najmä smútok a strach. Vtedy by sme mali spozornieť a zamyslieť sa, prečo v nás tie emócie vyvoláva.“
Nástrojom na vyvolanie emócií však podľa odborníka nemusí byť len samotný text, ale aj sprievodné ilustrácie či videá.
„Napríklad v prípade vakcín sme našli pomerne veľa článkov, ktoré boli z faktického hľadiska pomerne jasné – informovali o vývoji nových vakcín a nezavádzali. Ale na ilustračnej fotke bolo plačúce dieťa, ktorému sa lekár snažil pichnúť injekciu. V celkovom kontexte tak text dostal úplne nový význam – bol spojený so silnou negatívnou emóciou,“ hovorí Spišák.
7. Upracte si Facebook.
Podľa Jakuba Godu nám vojna na Ukrajine pripomína aj svetlú stránku sociálnych sietí. Dostaneme sa vďaka nim aj k informáciám a záberom, ku ktorým by sme sa bez nich nedostali.
A aj keď je na Slovensku Facebook vnímaný ako centrum dezinformácií, z ktorého mnohí protestne odchádzajú, aj táto sociálna sieť môže byť prínosná, keď si ju upraceme.
„Ak Facebook používate aktívne, pomôže, keď umožníte vaše príspevky komentovať napríklad len ľuďom z priateľov,“ hovorí odborník.
„Alebo keď si odlajkujete stránku, ktorej príspevky vás pravidelne rozčuľujú. Nemusíte sa iba pasívne prizerať.“
8. Skúste iné sociálne siete.
Podľa Jakuba Godu sú sociálne siete vždy také, akí sú ich používatelia. „Napríklad Twitter si na Slovensku s dezinformáciami nespájame, pretože je pomerne málo rozšírený. Používajú ho u nás najmä ľudia z novinárskeho prostredia a publicisti,“ hovorí.
Facebook, ktorý má na Slovensku bezkonkurenčne najviac používateľov, má podľa neho najväčšiu zodpovednosť za množstvo dezinformácií, ktoré sa u nás šíri.
„V iných krajinách pravdepodobne Facebook moderuje intenzívnejšie a je tam menej podstatný. TikTok a Telegram však môžu vo svojej podstate fungovať ešte horšie a byť oveľa menej regulované.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
