Najväčší vojnový konflikt na Blízkom východe za posledné roky, ktorý odštartovali americko-izraelské útoky na Irán, trvá už dva týždne. Následky vojny doľahli aj na západnými turistami milovaný Dubaj. O tom, ako „mekka luxusu“ zvádza boj nielen o životy vlastných obyvateľov, ale aj o povesť bezpečného prístavu, reportuje priamo zo Spojených arabských emirátov redaktor Forbesu.
Nad Dubajom sa v týchto dňoch zmráka. Doslova aj obrazne. V meste, kde spravidla celoročne panuje mimoriadna horúčava a sucho, je prakticky celý týždeň zamračené, dva dni po sebe dokonca aj zapršalo – akoby počasie odrážalo súčasnú pochmúrnu atmosféru v inak rušnej a bohatstvom prekypujúcej metropole.
Vo vzduchu je stále cítiť štipľavý chemický zápach od zostrelených rakiet a občas vám nad hlavou preletí stíhačka. Na displeji vášho mobilného telefónu sa potom niekoľkokrát za deň (a často aj v noci) objaví výstražné hlásenie s pokynom: „Okamžite sa ukryte v najbližšej budove a nepribližujte sa k oknám, dverám a otvoreným priestorom. Vyčkajte na ďalšie inštrukcie.“
Následne sa buď nestane nič, alebo budete počuť vzdialenú explóziu a mobil vás potom informuje, že sa môžete vrátiť k svojim bežným denným aktivitám.
Hoci Spojené arabské emiráty naďalej deklarujú svoju neutralitu a do prebiehajúcej vojny sa nijako nezapojili (neútočia na Irán ani neposkytli USA a Izraelu žiadnu formu vojenskej či logistickej podpory), skutočnosť, že majú na svojom území americkú základňu, stačila na to, aby sa stali jedným z terčov.
Dubajský prístav po výbuchu počas iránskej vojny. Profimedia
Dubajský prístav po výbuchu počas iránskej vojny. Profimedia
Od začiatku konfliktu v sobotu 28. februára Irán na Emiráty vyslal najmenej tri stovky balistických rakiet, 15 striel s plochou dráhou letu a viac ako 1 500 dronov. Tieto čísla rastú každým dňom, iránske údery sa stále neskončili.
„Keď vojna vypukla, bola som práve na lodi s kamarátmi, kde sme oslavovali narodeniny môjho kolegu. A zrazu sa ozvala rana a trosky nejakej rakety spadli do mora priamo vedľa nás,“ zverila sa reportérovi Forbesu Češka Jana Zapletalová, ktorá v Dubaji pracuje ako zástupkyňa obchod v hodnote osemdesiat miliónov eur.
„Bolo to prvýkrát za päť rokov, čo tu žijem, keď som sa v Dubaji naozaj bála,“ priznáva Zapletalová. Zároveň však dodáva, že pevne verí bezpečnostným zložkám štátu.
Mesto funguje, ale opatrnosť je namieste
Faktom je, že obranné jednotky Spojených arabských emirátov zvládajú situáciu veľmi dobre (až to človeka vedie k zamysleniu, ako by sa v podobnej kríze darilo tým slovenským). Vyše deväťdesiat percent útokov sa protivzdušnej obrane darí likvidovať. Nebezpečenstvo tak v meste predstavujú najmä padajúce trosky už zostrelených objektov.
Hoci ani tie doteraz nenapáchali v Dubaji výraznejšie škody, riziko nemožno podceňovať. V súvislosti s iránskym bombardovaním už v krajine za uplynulé dva týždne zahynulo šesť osôb a viac ako 140 utrpelo zranenia. Rakety a drony navyše očividne nemieria iba na vojenské ciele, niektoré dopadli aj do obytných štvrtí a populárnych turistických rezortov.
Foto: Lukáš Vojáček
Burdž chalífa je najvyššou budovou nielen Dubaja, ale aj na svete, vypína sa do výšky skoro 830 metrov
Útokom neunikol ani slávny mrakodrap a ikona mesta Burdž al-Arab, na ktorého fasáde sa hneď v prvý deň vojny rozpútal menší požiar. Budove za miliardy dolárov sa však podarilo udalosť prečkať bez vážnejších následkov.
Podobné, občas aj desivejšie incidenty teraz zažíva Dubaj denne. Napríklad vo štvrtok boli zasiahnuté a viditeľne poškodené dve výškové budovy vo finančníckej štvrti Dubai International Financial Centre.
V stredu zranil dronový útok štyri osoby blízko dubajského letiska a minulý víkend zahynul v rezidenčnej štvrti Al Barša pakistanský vodič po tom, čo na jeho automobil dopadli trosky zostreleného objektu.
Napriek tomu sa situácia v meste od chaotických prvých dní vojny trochu upokojila. Leteckú dopravu sa podarilo čiastočne obnoviť, vďaka čomu z krajiny postupne odlietajú predovšetkým vydesení turisti, ktorí si pre dočasne uzavretý vzdušný priestor nedobrovoľne predĺžili dovolenku v Perzskom zálive.
A Dubaj žije ďalej. Väčšina obchodov, hotelov a reštaurácií zostáva otvorená. Taxíky a doručovacie služby fungujú normálne. Na rozdiel napríklad od Ukrajiny tu nedochádza ani k výpadkom elektriny či internetu. Uzavreté sú iba niektoré obľúbené turistické atrakcie a zábavné parky, napríklad Global village. Školy a univerzity prešli na dištančnú výučbu a aj niektoré firmy povolili zamestnancom pracovať z domu.
Čo je určite najdôležitejšie, väčšina miestnych obyvateľov zatiaľ neprepadá panike. Od začiatku konfliktu neboli v meste hlásené žiadne známky zvýšenej kriminality ani panického nakupovania potravinových zásob, aké si mnohí pamätajú z čias covidovej pandémie.
Boj o reputáciu
Arabské úrady sa očividne snažia robiť všetko pre to, aby štát nestratil dekády budovanú povesť bezpečného prístavu. Napríklad tisíckam návštevníkov, ktorí pre bombardovanie uviazli niekoľko dní na letisku, miestna vláda zaplatila ubytovanie a stravu. Rezidentom, ktorým v priebehu vojny prepadli víza, bola zase bezplatne predĺžená ich platnosť.
Prezident krajiny a vládcu emirátu Abú Zabí Muhammad ibn Zájid Ál Nahján vo verejnom prejave uistil obyvateľov aj turistov, že urobí všetko pre to, aby ich ochránil. Iránu odkázal, že Emiráty „nie sú ľahkou korisťou“.
Dobré meno si však Dubaj chráni aj inými spôsobmi. Úrady napríklad prísne zakázali zverejňovať videá a fotografie z útokov (preto táto reportáž ani žiadne neobsahuje). Za porušenie daného nariadenia hrozí pokuta až 200 tisíc dirhamov, teda zhruba 47-tisíc eur. Desiatky cudzincov v Dubaji a Abú Zabí už boli pre toto previnenie zatknuté. Aktuálne je zakázané aj používanie súkromných dronov.
Emiráty a najmä Dubaj sa totiž niekoľko rokov snažia zbaviť svoju ekonomiku závislosti od ťažby fosílnych palív a ich kľúčovým ťahúňom majú aj do budúcnosti byť hlavne zahraničné investície a cestovný ruch.
Svetové médiá upozorňujú, že každý deň vojny pripravuje turistický sektor na Blízkom východe až o šesťsto miliónov dolárov (12,8 miliardy korún), nehľadiac na dôsledky na reputáciu, ktoré v tejto chvíli môžeme len odhadovať.
Deväťdesiat percent prisťahovalcov
V tejto súvislosti je kľúčové pripomenúť, že zhruba deväťdesiat percent obyvateľov Spojených arabských emirátov tvoria zahraniční prisťahovalci. Konkrétne Dubaj sa tiež môže pochváliť jednou z najväčších populácií dolárových miliardárov na svete. Žije tu napríklad ruský podnikateľ a zakladateľ Telegramu Pavel Durov alebo britský finančník Michael Platt.
Riziko veľkého odlivu ľudí a zahraničného kapitálu je teda v Emirátoch oveľa vyššie ako v iných vojnami zasiahnutých krajinách.
Ako na konflikt reagujú dubajskí Česi? V Dubaji pôsobia približne dve stovky českých firiem a dlhodobo tu žije okolo 1 500 Čechov. Ich reakcie na súčasnú situáciu sú zmiešané. Niektorí z krajiny odleteli bezprostredne po vypuknutí konfliktu, najčastejšie pre obavy o rodinných príslušníkov. Iní to majú v pláne v najbližšej dobe.
„Som už v Česku. Situácia v štvrti, kde som bývala, nebola bezpečná,“ povedala Forbesu tento týždeň riaditeľka tunajšej kancelárie agentúry CzechTrade Stefani Neymon Myslovich.
„Firma sa nás odtiaľto snaží dostať najrýchlejšie, ako to pôjde, ale zatiaľ sú lietadlá plné,“ reagoval zástupca ďalšieho českého podniku v Dubaji, ktorý si neželal byť menovaný.
Mnoho ďalších Čechov sa však rozhodlo zatiaľ v Perzskom zálive zostať. „Ak by sa bezpečnostné alebo ekonomické podmienky zásadne zmenili, samozrejme, by sme na to reagovali, avšak súčasný vývoj vnímam ako dočasnú eskaláciu, nie ako dlhodobú destabilizáciu regiónu,“ hovorí Jitka Stubbington, ktorá v meste vedie pobočku Českej mincovne.
Vzhľadom na to, že nám teraz volá množstvo klientov a potrebujú našu pomoc, tak mi nepríde zodpovedné, aby som odišla a nechala ich v tom. Takže odchod neplánujem. V Dubaji je navyše stále veľmi bezpečne,“ pridáva sa Jana Zapletalová z realitnej kancelárie Haus & haus s tým, že pochopiteľne záleží aj na tom.
„Dubaj má za sebou množstvo kríz, po ktorých sa vždy vrátil ešte silnejší, takže verím, že to tak bude aj v tomto prípade,“ dodáva Češka s nádejou.
Podľa českého cestovateľského systému Drozd, ktorý však nerozlišuje medzi expatmi a turistami a nemusí odrážať skutočný stav, pretože registrácia v ňom je dobrovoľná, zostáva v Spojených arabských emirátoch okolo tisíc českých občanov, najviac zo všetkých krajín Blízkeho východu dotknutých terajšou vojnou.
Autor článku je Lukáš Vojáček, Forbes.cz