Ak by im biznis nevyšiel, skončili by ako bezdomovci. Manželia Nadežda a Štefan Demeterovci totiž stavili všetko na jednu kartu – do rozvoja novej firmy investovali doslova všetky svoje prostriedky, založili rodinný dom i chatu a obetovali dokonca aj úspory zo stavebného sporenia. Obrovské riziko sa vyplatilo.
Dnes ich rodinná spoločnosť RISO-R z Rimavskej Soboty zamestnáva 55 ľudí a za minulý rok vykázala tržby takmer deväť miliónov eur. Už viac ako dvadsať rokov zásobuje Slovensko a čiastočne aj susedné Česko svojím „sladkým programom“.
Príbeh vyštudovaných strojárov, ktorí našli uplatnenie v konzervárňach a namiesto techniky začali produkovať džemy, lekvár a ovocné nátierky, je príbehom čistokrvného rodinného podniku. V biznise im od začiatku pomáhajú aj ich dvaja synovia Michal a Rastislav. A hoci sú to dnes už dospelí, statní muži, rodičia ich počas stretnutí neoslovia inak ako Miško a Rastík.
Hoci ich ročná produkcia dosahuje masívnych 3 500 ton – čo v závislosti od typu obalu predstavuje 140 až 175 plných kamiónov –, v oblasti chuťových inovácií zostávajú ich slovenskí zákazníci konzervatívni. Experimenty s novými príchuťami, akou bola napríklad ovocná nátierka Pinacolada z kokosu, ananásu a cukru, Slovákov veľmi neoslovili. Najobľúbenejšou príchuťou tak dlhodobo zostáva overená klasika: jahoda, slivka a malina.
Spoločnosť RISO-R vznikla v roku 2005, výrobu začínali so 16 zamestnancami. Aby v začiatkoch prežili, vypočítali si, že každý mesiac musia utŕžiť minimálne 100-tisíc eur. Dnes je ich biznisová realita úplne iná.
Manželia Nadežda a Štefan Demeterovci sa zoznámili počas štúdia na strojárskej fakulte v Bratislave. Po skončení vysokej školy sa presunuli do Banskej Bystrice. Nadežda tam rok učila na zvolenskej dopravnej priemyslovke, zatiaľ čo Štefan pracoval na krajskej poľnohospodárskej správe. Po odchode na materskú s ich prvým synom sa už Nadežda do školy nevrátila a neskôr, po narodení druhého syna, pracovala ako riaditeľka domova dôchodcov.
Sťahovanie mladej rodiny do Rimavskej Soboty o pár rokov neskôr bolo motivované ponukou na post technického námestníka v Poľnohospodársko-potravinárskom kombináte združujúcom desať rimavskosobotských podnikov, ktorú dostal Štefan Demeter.
Neskôr prišli „revolučné roky“ a Demeterovci spoločne s ďalšími tromi rodinami v Rimavskej Sobote sprivatizovali niekdajší štátny konzervárenský podnik. Jeho história pritom siaha až do roku 1902. Za sto rokov existencie prešiel rôznymi fázami – okrem iného tu bola aj výroba cukríkov a po 2. svetovej vojne sa v závode začali vyrábať rôzne zeleninové a iné konzervované produkty.
Robo Homola
V rámci konzervárne štyri rodiny spolupracovali do začiatku tretieho milénia, potom sa však rozhodli svoje podiely predať. Práve v tomto období sa však Demeterovcom naskytla možnosť vrátiť sa späť a podnikať v rámci konzervárenskej výroby ďalej. A túto možnosť aj využili.
„Zasadla rodinná rada, zvážili sme všetky pre a proti a povedali sme si, že do toho ideme. Urobili sme však zásadné rozhodnutia týkajúce sa portfólia produktov. Pôvodná veľká konzerváreň vyrábala široký sortiment výrobkov vrátane zaváranej zeleniny, hotových jedál a podobne. My sme si povedali, že sa zameriame výlučne na sladkú výrobu, na džemy, ovocné nátierky a lekvár,“ vysvetľuje Nadežda Demeterová.
Toto rozhodnutie bolo ovplyvnené najmä situáciou na trhu. V tom čase na Slovensku podnikali viaceré konzervárenské spoločnosti s rôznym zameraním z pohľadu produktového portfólia a Demeterovci nechceli nikomu z už etablovaných výrobcov „liezť do kapusty“. Preto voľba padla práve na džemy a lekvár. V priamom kontakte s celým spektrom konzervárenského biznisu sú Demeterovci dodnes. Starší syn Michal je totiž dlhoročným predsedom Slovenského konzervárenského zväzu, ktorý má v súčasnosti päť členov.
Riziko podnikania
Pri rozhodovaní sa o portfóliu produktov u Demeterovcov zavážilo aj to, že výroba džemov a lekvárov bola relatívne najjednoduchšia na rozbeh podnikania aj vstupných investícií. „Keď sme firmu rozbiehali, nemali sme veľa kapitálu,“ spomína Štefan Demeter. Nejaké peniaze síce získali za predaj podielu v predošlej firme, nebolo to však veľa, aj vzhľadom na to, že výnos sa delil medzi štyri rodiny.
Do rozvoja novej firmy tak investovali doslova všetko, čo mali.
„Ak by to nebolo dopadlo dobre, boli by sme bezdomovci. Do rozvoja firmy sme dali všetky naše prostriedky, založili sme dom aj rodinnú chatu, dokonca aj úspory zo stavebného sporenia. Išli sme do rizika,“ hovorí Nadežda Demeterová.
Veľkou výhodou však bolo, že obaja synovia s podnikaním vyrastali, ešte v predošlej firme v konzervárňach často brigádovali a pomáhali so všetkým, čo bolo treba. Vďaka tomu dôverne spoznali technológiu aj celý proces výroby. Rodinnému podnikaniu prispôsobili aj štúdium – starší Michal vyštudoval obchod a ekonomiku, mladší Rastislav chodil na strednú potravinársku školu a na vysokej škole k tomu pridal manažment životného prostredia.
Robo Homola
Chuť rásť
Spoločnosť v súčasnosti ročne vyprodukuje 3 500 ton džemov, lekvárov a ovocných nátierok. Produkty dodáva do maloobchodných sietí, ale aj do pekární, cukrární a gastro segmentu. Odberateľov majú aj v zahraničí, predovšetkým v Česku, kde podľa Michala Demetera smeruje asi polovica ich ročnej produkcie.
„Produkty vyrábame nielen pod vlastnou značkou, ale robíme aj pre privátne značky rôznych odberateľov. Takáto produkcia tvorí asi štyridsať percent celkovej výroby,“ dodáva Michal Demeter.
Z pohľadu rozdelenia úloh vo firme sú majiteľmi rodičia, spoločne so synmi sú však všetci štyria konateľmi. Popri tom majú v rámci spoločnosti podelené aj rôzne agendy, ktoré má každý z nich na starosti. „Platí však, že sa vždy a o všetkom vieme spoločne dohodnúť. A keďže sme menšia firma, našou veľkou výhodou je aj to, že rozhodnutia vieme robiť rýchlo a flexibilne,“ hovorí hlava rodiny Štefan Demeter.
On sám má primárne na starosti techniku, zoradenie strojov ako aj ich opravy či údržbu. V tejto časti aktivít otcovi pomáha mladší syn Rastislav, ktorý má okrem toho na starosti aj energetiku, odpadové hospodárstvo, otázky životného prostredia aj zásobovanie výroby surovinou a pomocnými materiálmi, ako sú obaly či rôzne náhradné diely. Manželka Nadežda a starší syn Michal zase zastrešujú ekonomiku, obchod a marketing.
Vo firme už majú v súčasnosti na 95 percent obnovené všetky technológie, nové stroje a výrobné linky dokupujú postupne pričom ich životný cyklus pri takom vyťažení, ako je v RISO-R, predstavuje okolo šesť rokov. Ako podotýka Štefan Demeter, v súčasnosti sa už nachádzajú v bode, že je firma schopná v rámci výrobného areálu zabezpečiť kontinuálnu výrobu od naskladnenia suroviny, jej spracovania, naplnenia do obalov, pasterizácie, etiketovania až po konečné zabalenie na paletu pod jednou strechou v rámci jedného dňa.
Pokiaľ je to možné, pri nákupe surovín Demeterovci spolupracujú aj s domácimi producentmi (k ich dodávateľom patrí napríklad slovenská firma Dobrý ježko). Vzhľadom na väčšie objemy, ktoré potrebujú do výroby, a slovenskí dodávatelia ich nevedia v takom množstve a kvalite dodať, sa pri nákupe ovocia spoliehajú najmä na zahraničných producentov. Jahody dovážajú od producentov v Egypte, slivky, čučoriedky a marhule z Moldavska a rôzne drobné ovocie ako maliny či ríbezle zo Srbska.
V najbližšom období vidia Demeterovci najväčší potenciál pre ďalší rast spoločnosti hlavne v susednom Česku. „Na tento trh by sme sa chceli zamerať, aj keď je to vzhľadom na väčšie množstvo už zabehnutých hráčov na trhu o niečo ťažšie,“ hovorí Michal Demeter.
Otázka však znie, ako fungujú inovácie v takom konzervatívnom odvetví, akým je konzervárenstvo? „Stačí sa pozrieť na vrchnú poličku. Tam bol náš zatiaľ posledný nápad – Pinacolada. Nezabralo,“ smeje sa Rastislav Demeter a ukazuje na vitrínu v rohu miestnosti, kde sú vystavené všetky produkty spoločnosti.
„Z technologického hľadiska pravdaže môžete nakupovať rôzne nové riešenia, modernejšie stroje, môžete robotizovať, automatizovať, to všetko vám zefektívni výrobu, ale inovácie výrobkov z pohľadu chuti, to už je ťažší oriešok,“ dodáva Rastislav Demeter.
Ako vysvetľuje Nadežda Demeterová, Slovákov napríklad naučili jesť šípkový džem, „ale trvalo to roky“. Stálicami a dlhoročnými favoritmi tak sú stále príchute ako jahoda, malina a slivka.
„Slovenský zákazník jednoducho vie, čo mu chutí a veľmi dlho a intenzívne ho musíte presviedčať, aby si od vás kúpil niečo nové,“ dopĺňa Rastislav.
Vlastné ovocné sady
K plánom do budúcnosti Demeterovci radia aj vlastné ovocné sady. Doposiaľ sa im to však nepodarilo. „V minulosti sme už také pokusy mali, ale, bohužiaľ, nevyšlo to, no a dnes je ešte ťažšie kúpiť alebo dlhodobo si prenajať pozemok, ktorý by bol perspektívny ako sad, v požadovanej výmere a zároveň v rozumnej vzdialenosti,“ vysvetľuje otec rodiny.
V súčasnosti podobne ako všetci podnikatelia na Slovensku čelia inflačným tlakom zo všetkých strán. Pod vplyvom sucha a zmien v klimatických podmienkach ceny ovocia aj cukru kontinuálne rastú, na ceny energetických aj v konečnom dôsledku aj všetkých surovinových vstupov vrátane obalového materiálu či dopravy, má nepriaznivý vplyv energetická kríza. Nepomáhajú ani opatrenia ako transakčná daň a ďalšie, ktoré z pohľadu podnikateľov podnikanie na Slovensku predražujú, byrokratizujú a komplikujú.
Robo Homola
V energetickej oblasti sa však dokázali aspoň čiastočne vyzbrojiť. Hlavným tepelným nosičom v spoločnosti je totiž para, ktorú si vyrábajú sami. Vyžadujú si ju všetky ich stroje poháňané parou, predovšetkým varné kotly a plničky. Okrem toho sa na energiách snažia ušetriť aj s pomocou solárnych panelov, ktoré nainštalovali na streche areálu.
Znevýhodnenie slovenských podnikateľov však pociťujú hlavne pri medzinárodných súťažiach na privátne značky pre veľké spoločnosti. Práve v takýchto situáciách vidia, že ich chorvátski, nemeckí či poľskí konkurenti majú doma vytvorené lepšie podmienky a opierajú sa o väčšiu podporu zo strany štátu, či už vo forme rôznych exportných dotácií, či rôznej podpory pri investíciách a rozvoji firiem.
Napriek všetkým problémom sa však Demeterovci na svet pozerajú pozitívne. „V žiadnom prípade sa nesťažujeme. To, čo robíme, robíme radi. Nikto nás do toho nenúti. Práca nás baví a chceme ho aj naďalej rozvíjať,“ uzatvára Nadežda Demeterová.
