Vo svojom segmente sa vyšvihol aj na jednotku na trhu v strednej a východnej Európe. Vladimír Levársky, ktorého spoločnosť OMS sa špecializuje na výrobu a dizajn svietidiel a na projekty v oblasti osvetlenia po celom svete, si v roku 2012 odniesol titul EY Podnikateľ roka. Ako buduje biznis v čase pandémie a čo je jeho tajomstvom úspechu?
Vladimír Levársky: Zakladateľ výrobcu priemyselných a kancelárskych svietidiel z obce Dojč pri Senici vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a do roku 1991 pôsobil na gymnáziu ako učiteľ matematiky a geografie. Po revolúcii začal podnikať v malej stavebnej firme, kde mal pod palcom dovoz svietidiel z Talianska. Neskôr sa osamostatnil a v roku 1995 založil spoločnosť OMS.
Rast firmy OMS nebol priamočiary, ale postupný. Najskôr vyrábali len jednoduché priemyselné svietidlá a viac ako na dizajn sa zameriavali na množstvo.
Podceňovaný biznis
„Rýchlo som pochopil, že ide o lukratívny biznis,“ približoval svoje začiatky pre Hospodárske noviny. „Mnohí to navyše podceňovali: Čože, svetlá?! Lenže ide v zásade o ziskovú záležitosť. Môžete vyvážať cez oceány, ide o veľmi malé veci s veľkou hodnotou. Spočiatku sme svietidlá len vyrábali, no postupne sme ich aj navrhovali, dizajnovali a odovzdávali ako ucelenú stavbu.“
Väčšina produkcie firmy senického rodáka smerovala do zahraničia, až do 122 krajín po celom svete, ako uvádza ich oficiálna webstránka, a ročný obrat firmy sa zhruba pred desiatimi rokmi šplhal k 70 miliónom eur.
Vladimír Levársky 20 rokov figuroval ako jediný spoločník. Časom sa však objavili informácie, že OMS má finančné problémy a v roku 2017 sa jej spoluvlastníkom stal podnikateľ Ivan Kmotrík. V roku 2019 spadli tržby OMS na približne 35 miliónov eur a ostatné roky firma vykazuje straty.
Ako firma zvládla koronakrízu?
Komisia pri vyhlásení EY Podnikateľa roka charakterizovala Levárskeho ako príklad človeka, ktorý chce byť najlepší v tom, čo robí, a dokonale ovláda umenie obchodu – je viac obchodníkom a marketérom než technikom. Sám Levársky približuje, že v biznise sa mu najviac osvedčila pracovitosť, schopnosť vnímať globálne trendy a transformovať ich na inovácie a riešenia.
Podľa jeho slov počas koronakrízy akceleroval ich model digitalizácie priemyslu, miest, ako aj ďalších odvetví. „Ukázalo sa naše zameranie na to, čo má nasledovať po kríze, aké nové trendy prichádzajú a čo je, naopak, už neodvratne preč. Využili sme toto obdobie napríklad na vývoj a akceleráciu digitálnych systémov,“ načrtával v odpovedi pre Forbes.
„Rád rozdávam energiu a nikdy ju neberiem.“
Vladimír Levársky bol na verejnosti známy aj ako majiteľ prvoligového futbalového klubu v Senici. Stál za vzostupom tamojšieho futbalu, keď pred sezónou 2009/10 kúpil licenciu od Interu Bratislava a Senica tak ihneď zo štvrtej ligy putovala do najvyššej súťaže. V rokoch 2011 a 2013 sa stala vicemajstrom Slovenska a prebojovala sa aj do finále Slovenského pohára.
Sám Levársky je bývalý futbalista a v rozhovoroch viackrát spomenul, že práve šport ho pripravil na biznis. Pre Hospodárske noviny popisoval, že bol tým typom hráča, ktorý dokázal rozhodovať zápasy. „Rád rozdávam energiu a nikdy ju neberiem. Je to však aj o selfmanažmente a sile vnútra. Dokážem nejesť, nepiť, nespať, dokážem sa totálne manažovať,“ dopĺňal.
Jeho puto k futbalu dokresľuje aj skutočnosť, že pred rokmi mala jeho firma zakúpenú permanentku do lóže anglického klubu Tottenham Hotspur, kam chodievali aj zamestnanci. A potom sledovali zápas Premier League na štadióne, ktorý osvetľovali výrobky ich firmy.
Tento článok je súčasťou minisérie o víťazoch 15 ročníkov súťaže EY Podnikateľ roka. Cieľom tejto medzinárodnej súťaže, ktorá sa na Slovensku koná od roku 2006, je ukázať verejnosti príklady z prostredia biznisu, ktoré môžu byť vzorom najmä pre začínajúcich podnikateľov.
Pozrite si aj predchádzajúce články o víťazoch súťaže a o tom, ako sa vysporiadali s pandémiou:
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
