Nie za deviatimi horami, ale pod Bukovou horou sa narodil muž, ktorý dal do pohybu veľkú a dodnes pokračujúcu biznisovú rozprávku.
Buková hora sa dvíha nad českým Jiřetínom na Jablonecku a práve tam prišiel na svet Daniel Staffen. Že vám toto meno nič nehovorí? Do obrazu vás uvedie priezvisko, ktoré Daniel získal v piatich rokoch. Znelo Swarovski a trblieta sa naprieč desaťročiami rovnako ako výrobky, ktoré sú s ním spojené.
Celkom 25-tisíc zamestnancov v 40 krajinách sveta. Do takýchto rozmerov vyrástla spoločnosť Swarovski, výrobca brúseného skla. Ide o rakúsku firmu, jej korene však siahajú do severných Čiech, konkrétne do Jiřetína pod Bukovou.
Práve tam sa v októbri roku 1862 začala písať jej história. Na Jizerské hory sa v tom čase znášala predzvesť zimy v podobe mrholenia, hmiel a dažďových kvapiek. A práve kvapky dažďa, ich krehká štruktúra a ligotavá krása sa stali akoby inšpiráciou pre Danielovo budúce smerovanie.
Venovať sa spracovaniu skla nebolo v jabloneckom regióne ničím výnimočným. Výnimočná však bola metóda jeho opracovania, s ktorou prišiel rodák z Jiřetína. Aj vďaka nej je dnes Swarovski globálnou značkou, ktorú výstižne charakterizujú slovami „výrobca diamantov pre všetkých“.
Životné poslanie
Popri výrobe bižutérie bolo v regióne tradičné ešte niečo ďalšie: priezvisko Swarovski, prípadne Swarowski. Daniel, ktorý sa narodil slobodnej matke, ho získal prostredníctvom otčima, rytca skla z neďalekej Smržovky.
Sklo, sklo a opäť sklo. Už od mladosti to vyzeralo, akoby mal Daniel svoju životnú dráhu vopred nalinkovanú. Možno sa však chcel predurčenému osudu vzoprieť. V tínedžerských rokoch údajne vyhlasoval, že sa stane husľovým virtuózom.
Na pokus o také neisté povolanie v Georgenthale – ako sa v tom čase nazýval Jiřetín pod Bukovou, obývaný prevažne sudetskými Nemcami – neboli v rodine vhodné podmienky.
Z oblakov sa tak musel vrátiť späť na zem. Ťažko povedať, či by sa s husľovým sláčikom v ruke stal uznávaným majstrom. S istotou však možno konštatovať, že šampiónom sa stal v úlohe, ktorej sa možno spočiatku snažil uniknúť, no napokon jej – našťastie – neutiekol.
Vyučil sa za pasíra. Naučil sa spracovávať kov na výrobu bižutérie a zároveň ručne brúsiť sklo, z ktorého vznikali rôzne korálky či závesné súčasti krištáľových lustrov.
Revolúcia vo výrobe
Daniel si uvedomoval, aká zdĺhavá, náročná a zároveň pomerne nákladná je táto práca, a netrvalo dlho, kým sa mu v hlave rozsvietila myšlienka, ako celý proces zjednodušiť vo všetkých smeroch.
Že sa mu v hlave rozsvietila myšlienka? Formulácia je viac než príznačná, pretože iniciačným momentom, keď u Daniela „cvakol vypínač“, bolo stretnutie so slávnym vynálezcom Františkom Křižíkom.
Došlo k nemu v auguste roku 1881 v Paríži. Okrem Viedne bol totiž mladý Daniel vyslaný za skúsenosťami aj do francúzskej metropoly, kde sa práve konala elektrotechnická výstava. Inžinier Křižík si na nej preberal zlatú medailu za konštrukciu novej oblúkovej lampy.
Swarovski Group/Wikimedia Commons (Public domain)
A bolo to tu. Záblesk, nápad. Ešte ani nie 20-ročnému Danielovi Swarovskému nedala spávať predstava, že by pri brúsení sklenených kamienkov mohli ľudské ruky nahradiť stroje poháňané elektrickou energiou.
Napokon sa mu takýto stroj skutočne podarilo zostrojiť. V roku 1892 si ho dal patentovať a vďaka zapojeniu elektriny získal nástroj, ktorý dokázal v dokonalej kvalite opracovať naraz až 35 šatonov, teda sklenených kamienkov.
Myšlienka sa síce zmenila na realitu, no objavila sa ďalšia realita – finančná tieseň. Brúsiaci stroj sa vďaka elektrine rozbehol, samotný biznis však potreboval naštartovať pomocou investora. Tým sa stal Armand Kosmann, pôvodne Danielov francúzsky zákazník. Vynález na spracovanie kameňov ho natoľko očaril, že jeho autorovi poskytol kapitál a stal sa spoločníkom firmy Swarovski & Co..
Problémy s rozbiehaním podnikania
Firma si v Jiřetíne postavila vlastnú skláreň. Mala invenciu aj kapitál, napriek tomu biznis nefungoval. O to väčšia bola frustrácia, pretože dopyt po brúsených kameňoch zo severočeskej fabriky neustále rástol. Spoločnosť ho však nedokázala uspokojiť, a tým prichádzala o značnú časť zisku.
Výnosy mohli do firmy prúdiť ako divoká rieka, namiesto toho pripomínali lenivý potok. A práve potok, respektíve riečka Kamenica, bola hlavnou príčinou problému. Jej slabý prietok nedokázal utiahnuť generátor, a výroba sa preto nemohla naplno rozbehnúť.
Riešenie sa ponúkalo samo. Swarovski a Kosmann museli nájsť vhodnejšie miesto. Pátranie vyústilo do objavenia bývalej textilky v tirolskom Wattense, ktorým s nekompromisnou silou preteká alpská rieka Inn. V roku 1895 tak Daniel Swarovski definitívne opustil územie Čiech. Vo Wattensi má skupina svoje sídlo dodnes.
Z Daniela Swarovskeho sa pod rakúskymi veľhorami stal vážený podnikateľ s pestovaným fúzom, ktorý mu postupne šedivel až do farby snehu pokrývajúceho okolité štíty. Ešte predtým však spoločnosť rozšíril o ďalšie výrobné závody a divízie. Mal troch synov, čím položil základ rozsiahlej rodinnej vetvy.
Zomrel v požehnanom veku 93 rokov a vo svojom závete sa premyslenými ustanoveniami postaral o to, aby firma nikdy neunikla z rúk rodiny. Jeho posledná vôľa sa napĺňa aj viac než 70 rokov po jeho smrti, ku ktorej došlo 23. januára 1956.
Skutočnosť, že Daniel presunul svoju spoločnosť z Jizerských hôr k Alpám, napokon nemusí mrzieť ani zapáleného patriota. Netreba byť veľkým znalcom českých dejín, aby bolo zrejmé, že ak by k presťahovaniu nedošlo, spoločnosť by bola po roku 1948 znárodnená komunistickým režimom a dnes by už nemusela vôbec existovať.
Článok pôvodne vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Filip Saiver.
