Spoločnosť newcleo sa zameriava na vývoj malých modulárnych reaktorov, konkrétne pokročilých jadrových reaktorov IV. generácie. Je to takzvaný disruptor v segmente energetiky, teda mladá firma, ktorá sa snaží novou technológiou preraziť medzi tradičnými hráčmi v sektore.
Bola založená v roku 2021 a odvtedy získala celkovo 500 miliónov eur, aby sa stala inovátorom v oblasti jadrovej energie. Má približne 700 zamestnancov a pobočky naprieč celou Európu. Jej zakladateľ Stefano Buono v rozhovore pre Forbes vysvetľuje, ako sa z talianskeho vedca stal úspešný podnikateľ a prečo verí, že s jeho mladou spoločnosťou uspeje v tvrdej konkurencii.
Jeho podnikateľská cesta v jadrovej energetike môže mať významný vplyv aj pre Slovensko. Máme viac ako 50-ročnú tradíciu v jadrovej energetike a disponujeme veľkými zásobami vyhoretého jadrového odpadu. Práve ten chce newcleo vďaka recyklácii využiť ako palivo v novej generácii reaktorov.
Začnime otázkou, ako vnímate potenciál Slovenska v sektore jadrového biznisu. Disponujeme ohromným množstvom jadrového odpadu a spoločnosť čelí výzvam, ako ho bezpečne uskladňovať v zemi. Je ambíciou spoločnosti newcleo urobiť obchod so slovenskou vládou, aby ste mohli využívať aj palivo zo Slovenska?
Je to vlastne náš biznis model. Chceme vyčistiť krajinu od vyhoretého jadrové paliva našou technológiou a znovu z neho vytvoriť nové palivo. Recyklované palivo budú možno využívať aj existujúce reaktory na Slovensku.
Približujeme sa k dobe, kedy nebude na svete žiadne jadrové palivo?
Je to cieľom. Chceme dosiahnuť stav, pri ktorom bude produkovaného jadrového odpadu len veľmi málo. Krajina ako Slovensko by mohla využiť desať kubických metrov jadrového odpadu ročne.
Chceme, aby toto palivo bolo odpadom nukleárnym len 250 rokov. Potom už nebude rádioaktívne. Existuje technológia, ktorá by umožnila vytvorenie sveta bez jadrového odpadu, potrebujeme len to, aby sa aj priemysel zapojil. Vtedy dosiahneme tento ultimátny cieľ.
Študovali ste fyziku a stali ste sa vedcom. Prečo ste sa rozhodli vymeniť vedecký plášť za oblek podnikateľa?
Nenarodil som sa ako vedec, ale skôr ako podnikateľ. Keď som študoval fyziku, bol som nadšený prácou pre CERN, kde som pracoval na magisterskej práci. Pre fyzika je CERN zrejme najzaujímavejším miestom na prácu. Ja som mal veľmi dobrý kontrakt a zarábal som porovnateľne ako profesor v Taliansku.
Nakoniec som tam zostal, ale zaujímala ma aj aplikácia vedy v praxi, preto som sa zapájal aj do výskumu. Cesta do biznisu viedla skrz vývoj patentu, na ktorom sme pracovali.
Ako prišiel impulz pre biznis?
V minulosti som mal rôzne podnikateľské aktivity. Keď ma niečo nadchlo, začal som rozmýšľať nad tým, ako z toho urobiť podnikanie. V študentských časoch som predával učebnice a mal som aj obchod s potápačskými zariadeniami. Biznismen bol vo mne vždy.
To bol zrejme aj prípad spoločnosti Advanced Accelerator Applications, ktorú ste založili a špecializovala sa na vývoj rádioaktívnych liekov. V roku 2017 ju kúpila veľká farmaceutická spoločnosť Novartis za 3,9 miliardy eur. Prečo ste sa neskôr rozhodli podnikať v energetike?
Bola to biotechnologická spoločnosť zaoberajúca sa nukleárnou medicínou (odbor, ktorý diagnostikuje a lieči pomocou otvorených rádioaktívnych žiaričov, pozn. red.). V tom čase som aplikoval a liečil pacientov rádiofarmakami a stanovoval diagnózy.
Nukleárna medicína vie byť veľmi dobrá na určenie diagnózy rôznymi technikami, my cielime na chorobu a „bombardujeme“ ju elektrónmi. Vďaka tejto technológii viete vytvoriť veľmi dobrý liek.
Registrovať takýto liek sa nám podarilo ešte predtým, ako firmu kúpil Novartis. Bol to jeden z najdôležitejších liekov v onkológii s veľmi priaznivým vplyvom na liečbu rakoviny. Nukleárna medicína bola zameraná na typ rakoviny, ktorá zabila Stevea Jobsa či Arethu Franklin (išlo o vzácny typ rakoviny pankreasu, pozn. red.). Prepojenie medzi spoločnosťou Advanced Accelerator Applications a newcleo je teda v nukleárnej rovine.
Nukleárna energia čelí trom hlavným výzvam: odpad, bezpečnosť a cena. Ako spoločnosť newcleo rieši tieto výzvy?
Čo sa týka jadrového odpadu, tak jednoducho využívame materiál, ktorý bol použitý ako palivo v reaktoroch. Je to existujúca technológia, ale my využívame iný prístup. Ide o inovatívny prístup k už existujúcej technológii, ktorý ma tiež ohromný ekonomický vplyv. Štáty utrácajú veľké peniaze na uskladňovanie jadrového paliva. V minulosti sa veľmi nehľadelo na environmentálny aspekt ťažby uránu.
Teraz je doba iná a musíme brať ohľad na naše životné prostredie. Okrem toho v súčasnosti ide cena uránu nahor a trh si vyžaduje stále viac a viac ťažby. Ak bude odvetvie s jadrovou energiou pokračovať v tomto trende, náš spôsob recyklácie jadrového odpadu bude ekonomicky veľmi zaujímavý v porovnaní s priamou ťažbou uránu. Nespochybniteľnou výhodou je udržateľnosť a environmentálny aspekt recyklácie jadrového paliva.
Stefano Buono, CEO spoločnosti newcleo
Stefano Buono, CEO spoločnosti newcleo Foto: Marek Mucha pre Forbes
Máme nejaké pokusy z minulosti, pri ktorých boli jadrové reaktory poháňané recyklovaným palivom?
Áno. Už od čias, kedy som sa narodil. Prvý reaktor využívajúci takéto palivo postavili vo Francúzsku. Vlastne využívame rovnaký dizajn paliva, aký bol používaný v reaktore v 80. rokoch. Inovácia spočíva v rozdielnom zložení.
Zaoberáte sa vývojom malých modulárnych reaktorov IV. generácie. Skúsite opísať rozdiel medzi takýmto reaktorom a tradičným jadrovým reaktorom, aký poznáme dnes?
Naša technológia je jednou zo šiestich technológií, ktoré sú využívané reaktormi IV. generácie. Pracujeme na olovom chladených reaktoroch, ktoré umožňujú bezpečnejšie operácie. Jadrová technológia je veľmi bezpečná, ale s olovom dokážeme dosiahnuť ešte vyšší level bezpečnosti.
Vieme eliminovať incidenty, ktoré by dokázali poškodiť prístroje. Chceme docieliť, aby sa reaktor vypol sám v prípade, ak náhle stúpne teplota a vyskytne sa problém. Reaktory IV. generácie budú taktiež lacnejšie a dokážu využívať recyklované palivo.
Stefano Buono, CEO spoločnosti newcleo
Stefano Buono, CEO spoločnosti newcleo Foto: Marek Mucha pre Forbes
Na Slovensku máme skúsenosti s tým, že výstavba nových jadrových blokov sa extrémne predražila a trvala o niekoľko rokov viac, než bolo naplánované. Prečo by sme mali veriť tomu, že to bude inak s reaktormi IV. generácie?
Po prvé preto, lebo žijeme v inej dobe. Všetky zmeny sa dejú pre jadrové incidenty, ako bol napríklad ten v japonskej Fukušime či pre zmeny nálad vo verejnej mienke. Boli časy, kedy ste v Európe nemohli povedať slovo s prívlastkom „jadrový“.
Napríklad aj v Organizácii spojených národov. Bolo to zakázané. Mohli ste povedať, že je to energetický systém s nízkymi emisiami, ale nie jadrový. Teraz sme v inej dobe a vidíme iných nepriateľov.
Množstvo krajín v súčasnosti prejavilo záujem postaviť nové veľké jadrové reaktory. Ak zostaneme len v našom regióne, ide o susedné Poľsko či Česko a novú jadrovú elektráreň chceme stavať aj na Slovensku. Nazval by som to renesanciou jadrovej energie vo svete. Vaším cieľom je získať od investorov až jednu miliardu eur. Je v tomto období jednoduchšie získať pre newcleo peniaze?
Na začiatku nášho dobrodružstva to bolo jednoduchšie. Potom prišli vyššie úrokové sadzby, v dôsledku čoho boli investori opatrnejší pri investíciách do projektov. Išlo o globálny problém, ktorý sa netýkal len našej spoločnosti. Aj napriek tomu však vidíme veľký záujem. Tak ako v každej technológii, aj v našom prípade platí, že ak príde prvý úspech, investície budú masívne.
Ako ďaleko ste vo svojej ceste vyzbierať od investorov jednu miliardu eur?
Vyzbierali sme zatiaľ pol miliardy eur. Sú to prevažne európski investori. Chceme strategických investorov, ktorí prispejú k úspechu projektu, a to nie len finančne.
Aké sú plány s vývojom nového malého modulárneho reaktora a paliva. Kedy by sme mohli vidieť prvý prototyp a kedy bude hotový prvý reaktor svojho druhu?
Nenukleárne zariadenie je naplánované na koniec roka 2026. Prvý jadrový reaktor je naplánovaný na rok 2031 vo Francúzsku. Prvý komerčný reaktor by mohol byť dodaný v roku 2033. Nasadenie technológie je teda naplánované na najbližšiu dekádu.
Kto je Stefano Buono?
Uznávaný taliansky fyzik, ktorý študoval na Turínskej univerzite. Pôsobil aj v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). V roku 2002 založil farmaceutickú spoločnosť Advanced Accelerator Applications. Do januára 2018 v nej pôsobil ako generálny riaditeľ a člen predstavenstva. V roku 2018 získala firmu spoločnosť Novartis za 3,9 miliardy dolárov. V septembri 2021 Stefano Buono spoluzaložil spoločnosť newcleo, v ktorej je generálnym riaditeľom. Spoločnosť sídli vo Veľkej Británii, Taliansku a Francúzsku. Od súkromných zdrojov získala pol miliardy eur a v súčasnosti prebieha navyšovanie kapitálu až na jednu miliardu eur.
Kedy by ste mohli vyrábať recyklované jadrové palivo?
Zariadenie na výrobu paliva pre naše rýchle reaktory IV. generácie bude postavené ešte pred stavbou prvého jadrového zariadenia. Malo by to byť v roku 2030.
Stefano Buono, CEO spoločnosti newcleo
Stefano Buono, CEO spoločnosti newcleo Foto: Marek Mucha pre Forbes
Pred pár dňami som čítal článok vo Financial Times, v ktorom sa písalo o tom, že spoločnosť TerraPower, ktorú založil Bill Gates, hovorila o svojich plánoch s výstavbou prvého reaktora novej generácie v tomto mesiaci. Pripája sa tak ku pretekom s čínskymi a ruskými rivalmi s cieľom vyvinúť nové a lacnejšie reaktory. Je v tomto odvetví tvrdá konkurencia?
Reaktor Billa Gatesa využíva kombináciu všetkých nových technológií. Na chladenie využíva sodík, čo je podľa mňa drahé riešenie pre malé modulárne reaktory. Využíva tiež technológiu roztavenej soli na udržanie extrémne vysokých teplôt. Chce ju využívať na externé uskladnenie energie a konkurovať obnoviteľným zdrojom.
V rovnakom článku bolo tiež napísané, že sa im podarilo od investorov získať miliardu dolárov a ďalšie dve miliardy ako prísľub od americkej vlády na dokončenie prác v závode. Je to teda niekoľkomiliardový projekt, ale prvé zariadenie je vždy drahé. Technológia chladenia olovom je prítomná v Európe, preto považujem za šťastné, že sa skúmajú aj iné možnosti než v USA. Myslím, že rozličné technológie budú spolu koexistovať.
Niektoré európske krajiny sú striktne proti jadrovej energii, spomeniem napríklad Rakúsko. Na jednej strane sú síce proti jadrovej energii, ale keď napríklad v niektoré dni dostatočne nefúka či nesvieti slnko, odoberajú jadrovú energie zo Slovenska. Je to podľa vás správny prístup?
Ich rozhodnutie bolo spravené iba pre ideologické a politické dôvody. Realita je však taká, že jadrová energia je potrebná. Taliansko tiež dováža 17 percent elektriny vyrábanej v jadrových elektrárňach vo Francúzsku.
Skôr či neskôr sa takéto ideologické rozhodnutia zmenia. Je možné, že v budúcnosti uvidíme viac príklonu členských krajín k jadru. Pravdepodobne však bude Rakúsko posledné, pretože je to jediná krajina, ktorá tento zákaz zakotvila aj v ústave. Zatiaľ čo ostatným stačí zmeniť len bežné zákony, v Rakúsku musia urobiť ústavné zmeny.
