Dostavba diaľnice D1 smerom až na hranicu s Ukrajinou sa dostala medzi strategické investície vlády. Vyplýva to z návrhu rezortu dopravy, ktorý v stredu schválil kabinet. V praxi to znamená, že pri tomto dopravnom projekte sa výrazne skrátia povoľovacie procesy.
Zaradenie projektu dostavby diaľnice D1 medzi strategické investície tiež uľahčí prípadné vyvlastňovanie pozemkov. Štúdiu uskutočniteľnosti zároveň nebude posudzovať Útvar hodnoty za peniaze. Štátni úradníci z neho posudzujú návratnosť verejných investícií a dokážu vďaka tomu štátnej kase ušetriť milióny eur.
Dostavba diaľnice D1 na východe Slovenska má vyriešiť kapacitné problémy súčasnej cesty medzi Košicami a Michalovcami. Výstavba koridoru má výrazne zlepšiť dostupnosť východného Slovenska.
Nemáte práve teraz čas prečítať si Forbes Espresso? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 6:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
Úsek je dlhý približne 70 kilometrov a nadväzuje na už existujúcu časť diaľnice D1 v úseku od Budimíra až po Bidovce. Začať má teda v obci Bidovce pri Košiciach a pokračovať bude až na štátnu hranicu s Ukrajinou.
Odhaduje sa, že cena tohto úseku bude stáť 1,4 až 1,8 miliardy eur, pričom zdroje financovania zatiaľ nie sú jasné. V štúdii uskutočniteľnosti bolo posúdených 10 možností trasovania diaľnice, všetky so štyrmi pruhmi v celej dĺžke koridoru.
Obnova Ukrajiny
Kapacita cesty medzi Košicami a Michalovcami je už dnes nedostatočná. V súčasnosti ňou denne prejde približne 14-tisíc vozidiel. Očakáva sa, že do roku 2060 počet vozidiel na tomto úseku vzrastie až na 17- až 19-tisíc vozidiel. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa uvažuje o vybudovaní novej diaľnice.
Ďalším dôvodom je skutočnosť, že diaľnica D1 patrí medzi najvyššie dopravné priority a je súčasťou takzvanej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) s požadovaným termínom výstavby do roku 2030.
V neposlednom rade sa vybudovaním novej diaľnice na východe Slovenska môže pomôcť s obnovou Ukrajiny po vojne. Vo vládnom dokumente sa píše, že rýchlejšie prepojenie Ukrajiny so susednými krajinami uľahčí logistiku prepravy materiálov či humanitárnej pomoci a prispeje k jej ekonomickému oživeniu. Plánovaný termín začiatku výstavby je v 1. kvartáli roku 2028 a plánovaný termín ukončenia výstavby je v 1. kvartáli roku 2031.
Diaľnica ako výdavok na obranu
Otázka financovania projektu za takmer dve miliardy eur ostáva nezodpovedaná. Európska únia totiž jasne povedala, že sme mali dosť času na výstavbu diaľnic, a preto nám už nebude poskytovať eurofondy „do betónu“.
Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža mladšieho prebiehajú rokovania s ministerstvom obrany, aby bola výstavba D1 na hranicu s Ukrajinou zaradená medzi výdavky na obranu a bezpečnosť. Podľa neho môže byť diaľnica dôležitou súčasťou povojnovej obnovy Ukrajiny. „Plnohodnotná diaľnica na hranicu Ukrajiny zmysel má a vždy ho mať bude,“ povedal minister dopravy po rokovaní vlády.
V štúdii realizovateľnosti bolo analyzovaných desať variantov trasovania diaľnice D1 na hranicu. Všetky boli v plnom profile a s navrhovanou rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu. Vzájomne sa líšia napríklad prekonaním horského priechodu Dargov povrchovo alebo tunelom či severnou a južnou trasou obchvatu Michaloviec. Najvyššie skóre v analýze získal variant G s riešením bez tunela Dargov vedený severne od Michaloviec.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) sa domnievajú, že diaľnicu od Michaloviec až po ukrajinskú hranicu by spočiatku stačilo postaviť v polovičnom profile. Ten by podľa analytikov ušetril 72 až 193 miliónov eur. Na druhej strane je podľa ÚHP oprávnená štvorprúdová cesta medzi Bidovcami a Michalovcami. Prikláňajú sa tiež k obchvatu Michaloviec južnou trasou.
Dobrý zámer sa míňa účinku
Podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo ide skôr o marketingovú hru vlády, aby ukázala svojim voličom, ako idú všetko budovať a stavať. Nemá to však podľa neho hlavu ani pätu.
„Tým, že vláda zaraďuje všetko do strategických investícií, tak sa to míňa účinku. Stavebné konania sa nezrýchlia, ale môže dôjsť dokonca až k ich spomaleniu,“ tvrdí Ondrej Matej pre Forbes. Už teraz podľa neho nastáva na niektorých stavebných úradoch situácia, že nemajú kapacitu riešiť všetko ako strategickú investíciu. „Navrhovali sme, aby sa zaraďovali medzi strategické investície len tie, ktoré reálne potrebujeme dokončiť,“ dodáva. Spomína napríklad D1, D3 a R4 na východe Slovenka.
Ondrej Matej tiež upozorňuje na to, že z ukrajinskej strany nenadväzuje žiadna nadriadená infraštruktúra. Celý dopravný prúd z Ukrajiny ide iným smerom, viac na Poľsko. Dôležitejšie preto bolo zaradenie dopravného projektu R4 do strategických investícií. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh ministerstva dopravy to rovnako schválila vláda.
Číslo dňa
400 eur
Slováci sú na vianočné nákupy ochotní minúť viac ako 400 eur, konkrétne 30 percent opýtaných v prieskume online predajcu Alza.sk. Naopak do 400 € má v pláne minúť 20 percent respondentov, pričom najviac opýtaných kupuje tie najdrahšie darčeky pre deti, následne partnerovi alebo partnerke a napokon rodičom.
Krátke správy
Slovenským firmám rástli a klesali tržby v rokoch 2019 až 2023 rovnako ako vo svete či Európskej únii. Domáce spoločnosti sú však v porovnaní so svetovými firmami menej zadlžené. Najväčšiu ziskovosť dosahujú na Slovensku komunikačné služby. Zo štúdie Slovensko v číslach vyplynulo, že automobilový priemysel je na Slovensku viac sústredený na výrobu a nedosahuje v porovnaní s priemerom európskych krajín až takú ziskovosť.
Nemecký automobilový gigant Volkswagen (VW) oficiálne otvoril spoločný podnik s americkým výrobcom elektrických vozidiel Rivian. Zaviazal sa pritom investovať 5,8 miliardy dolárov (5,46 miliardy eur). To je o 800 miliónov dolárov viac, než pôvodne plánoval. Podnik bude sídliť v Palo Alto a okrem neho sa plánuje otvorenie v ďalších lokalitách v Európe a Severnej Amerike.
Predaj elektromobilov vo svete pokračoval vo výraznom raste aj v októbri. Po zvýšení o takmer tretinu v septembri zaznamenal minulý mesiac rast o vyše tretiny. Októbrový vývoj predaja opätovne potiahla Čína. Na najväčšom automobilovom trhu sveta vzrástol predaj týchto vozidiel medziročne o 54 percent na rekordných 1,2 milióna.