Výchova k inakosti na školách? Áno, ale bez zmienky o LGBTI+. „Na jednej škole sme museli z hry vyškrtnúť tému homosexuálov, inak by nás riaditeľ na hodinu so žiakmi nepustil,“ hovorí pracovníčka neziskovky, ktorá vzdeláva študentov.
Školy v súčasnosti riešia otázky sexuálnej výchovy či rešpektu k inakosti skôr okrajovo a v rámci nepovinných predmetov. Rezort školstva má na stole reformu, ktorá to má zmeniť a prispieť k tomu, aby sa neopakovala vražda na Zámockej ulici.
Ako načrtnúť dôležité témy
Henrieta Holúbeková s tímom lektorov už viac ako sedem rokov navštevuje študentov škôl s nepovinným predmetom Životológia. Žiakom sprostredkúvajú kľúčové životné témy ako výber práce, starostlivosť o zdravie, osobný rozvoj či budovanie vzťahu. Snažia sa ich vzdelávať bez poučovania, formou sociálnych hier či diskusie.
Jedna z hier vyžaduje od študentov, aby si vybrali miesto vo vlaku, v ktorom sedia rôzni ľudia – opitý holohlavý chlap v maskáčoch, finančný maklér s nadváhou, nekompromisná feministka, Róm vracajúci sa z väzenia či bojovník za práva gejov a lesieb. Hra otvára diskusiu o stereotypoch, predsudkoch a diskriminácii.
Zo skúseností však Holúbeková spomína, že na jednej škole museli napríklad vynechať z diskusie tému párov rovnakého pohlavia, inak by ich riaditeľ ani nepustil na hodinu.
Páry rovnakého pohlavia sú pre niektoré školy tabu. Foto: Unsplash/Anna Selle
Na inej škole priviedla študentom na diskusiu ako hostí pár gejov v staršom veku, ktorí žiakom rozprávali príbeh svojho života a vzťahu, spolužitia s majoritou aj toho, ako svoju orientáciu oznámili okoliu. Túto hodinu si podľa Holúbekovej vyžiadali samotní študenti, aby im to pomohlo ujasniť si oblasť života, ktorú nemajú s kým prebrať.
„Jeden z nich pochádzal z hlboko veriacej rodiny a v snahe splniť predstavy svojich rodičov pristúpil na krutú a, samozrejme, neúspešnú ‚liečbu‘ elektrošokmi. Pocit, že je nepodarok, ho napokon priviedol až k pokusu o samovraždu,“ hovorí.
Jeden zo študentov zareagoval na smutný príbeh nadávkami a na druhý deň sa prišli do školy sťažovať jeho rodičia.
Keď je v tom aj škola
Sú tiež školy, kde sa nad citlivými témami nielenže zatvárajú oči, ale šíria medzi žiakmi pohŕdanie a nenávisť. „Od takmer všetkých učiteľov a učiteliek som aspoň raz počul niečo sexistické, homofóbne alebo rasistické,“ hovorí Viliam Miklovič, ktorý osem rokov študoval na štátnom gymnáziu v Malackách.
Učiteľ dejepisu podľa neho na hodinách používal hanlivé označenia LGBTI+ komunity a pred žiakmi vyhlásil, že „keby bol môj syn buzerant, tak by som ho vyhodil z domu“.
Etiku aj náboženstvo zase vyučovala veriaca katolíčka, ktorá aj žiakov etickej výchovy varovala pred hriechom sexu pred manželstvom a ľudí, ktorí začali pohlavne žiť skôr, označovala ako poškodených. „Keď spolužiak prezradil svoju orientáciu, zareagovala tým, že musí upovedomiť všetkých rodičov a poslala ho za školskou psychologičkou,“ spomína Miklovič.
Stres z diskriminácie menšín, ktorý intenzívne cítil už na škole, viedol Viliama Mikloviča k odchodu a životu v zahraničí. Foto: Ebony EdgeMedzi medializované patrí napríklad prípad z Gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne, kde vyučujúci počas hodiny náboženstva žiakom prezentoval, že homosexualita je zranenie a homosexuáli nepôjdu do neba.
Odchod pre diskrimináciu
Viliam Miklovič po skončení strednej školy odišiel do Veľkej Británie, kde vyštudoval sociálne a politické vedy s filozofiou na Univerzite v Yorku. Domov sa už nevrátil, okrem iného aj pre chýbajúci pocit bezpečia.
„Zažitá diskriminácia v kombinácii so žalostným stavom slovenskej legislatívy v oblasti LGBTI+ práv vytvárajú na Slovensku nepriateľskú atmosféru, pre ktorú sa každoročne mnohí príslušníci tejto komunity rozhodnú krajinu opustiť,“ napísal v článku pre portál Queer.sk.
Motívom vraždy dvoch členov LGBTI+ komunity na Zámockej ulici bola nenávisť a homofóbia. Foto: SITA/Branislav Bibel
Jeho slová potvrdzujú aj dáta z prieskumov. Nadávky a šikanu v škole zažil každý druhý člen LGBTI+ komunity. Len 29 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že na vzťahu medzi osobami rovnakého pohlavia nie je nič zlé.
A siedmi z desiatich odídencov zo Slovenska žijúci v rôznych krajinách Európskej únie uviedli, že ich vlasť je pre LGBTI+ ľudí horšou krajinou na život ako ich nový domov. Slovensko skončilo na chvoste krajín EÚ aj v pocite ohrozenia fyzickým útokom pre príslušnosť k tzv. queer komunite alebo sexuálnu orientáciu.
Má školstvo dlh vo výchove žiakov k tolerancii a rešpektovaniu inakosti? Prišli by príslušníci LGBTIQ+ komunity Juraj a Matúš na Zámockej ulici o život, ak by si školy robili svoju prácu v tejto oblasti lepšie? A čo by mal rezort školstva urobiť, aby sa podobná tragédia už neopakovala?
Ako školy učia tolerancii
Obsah vzdelávania školám predpisuje štátny vzdelávací program. „Rešpektovanie ľudských práv a inakosti je aktuálne súčasťou osnov napríklad etickej výchovy a občianskej náuky,“ vysvetľuje Miroslava Hapalová, bývalá riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu, dnes Národného inštitútu vzdelávania a mládeže – teda úradu, ktorý na obsah vzdelávania dozerá.
Spolu s Michalom Rehúšom, analytikom Centra vzdelávacích analýz, sa zhodujú na tom, že v oboch predmetoch je téma spracovaná v nedostatočnej miere. „Navyše, pedagógov nikto systematicky neškolí ako ju so žiakmi preberať a nemajú k dispozícii metodické materiály,“ upozorňuje Rehúš.
Miroslava Hapalová viedla Štátny pedagogický ústav za ministra školstva Branislava Gröhlinga. Foto: MŠVVaŠ SR
O čosi lepšia situácia je v oblasti nepovinného učiva. Školy by mali do vyučovania zaradiť tzv. prierezové témy. Patrí medzi ne aj výchova o manželstve a rodičovstve či multikultúrna výchova, ktoré sa širšie venujú aj téme rešpektu k inakosti.
„Ťažisko výchovy k rozmanitosti je dnes na Slovensku v prierezových témach, pri ktorých sa však školy môžu rozhodnúť, akou formou a v akom rozsahu sa im budú venovať. A realita je, žiaľ, taká, že na niektorých školách sa im venuje priestor iba vo veľmi obmedzenej miere alebo vôbec,“ zdôrazňuje Miroslava Hapalová.
Prínos vzdelávania
„Od prvého až do deviateho ročníka majú žiaci ako prierezovú tému výchovu k rodičovstvu a sexuálnu výchovu, kde sa venujeme aj ľudským právam či výchove k tolerancii,“ hovorí Gabriel Kalna, riaditeľ Základnej školy P. Marcelyho v bratislavskom Ružinove. Pedagógovia so žiakmi o témach inakosti či tolerancie aktívne diskutujú, na plote školy je doposiaľ možné nájsť staršie školské projekty – maľby dúhových vlajok či diela s tematikou Black Lives Matters.
Otvorený a aktívny prístup pedagógov podľa Kalnu posilnil na škole atmosféru bezpečia, v ktorej sa ani žiaci z LGBTI+ komunity neboja znevažovania či šikany zo strany iných. „Spomínam si na chlapca, ktorý oznámil svoju orientáciu rok pred odchodom zo školy, alebo na dievča, ktoré chcelo byť chlapcom – žiaci sa k nej nesprávali neúctivo a normálne spolu komunikovali,“ hovorí spokojne Kalna.
Ale školy, ktoré sú v tejto oblasti aktívne, sú skôr výnimkou. „Na Slovensku je nemalý podiel škôl, ktoré témy inakosti, vzťahovej výchovy či rešpektu k ľudským právam odbavia jednou besedou a zo základných škôl nám potom vychádzajú aj žiaci, ktorí sa s týmito témami za deväť rokov vzdelávania vôbec nestretli,“ vysvetľuje Hapalová.
Keď školy mlčia
Keď škola aj rodina mlčia, mladí ľudia hľadajú odpovede, kde sa dá. „Chýba prístup k základným informáciám, nevedú sa konverzácie o sexualite, sexe a dospievaní, ktoré dospievajúci ľudia potrebujú,“ spomína bývalý študent Viliam Miklovič.
Väčšinu informácií získal z vlastnej skúsenosti, z internetu či od trénerky Slovenskej debatnej asociácie, ktorá na jeho škole zorganizovala niekoľko prednášok a workshopov o kritickom myslení a menšinách. Prístup slovenských škôl k témam z oblasti reprodukčnej spravodlivosti, sexuálne prenosných chorôb, transrodovosti a tolerancii k LGBTI+ komunite považuje za absolútne nedostačujúci.
„Vzťahová a sexuálna výchova by mali jednoznačne dostať väčší priestor vo vyučovaní a v obsahu vzdelávania, pretože to sú témy, ktoré sú pre deti v určitom veku dôležité, riešia ich, vyrovnávajú sa s nimi. Škola by im mala poskytnúť podporu, a to aj vtedy, keď objavujú svoju identitu,“ súhlasí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.
Prázdno zapĺňajú mimovládky
Školám, ktoré tieto témy chcú so žiakmi riešiť, podávajú pomocnú ruku aj neziskové organizácie – napríklad Iniciatíva Inakosť, Nadácia M. Šimečku, Eduma, Človek v ohrození, spomínaná Životológia či desiatky ďalších. Ponúkajú školenia pre pedagógov, ale tiež metodické materiály na tieto témy, o ktoré sa môžu pedagógovia pri vzdelávaní oprieť.
Novým ministrom školstva je Ján Horecký. Foto: SITA / Branislav BibelMinisterstvo školstva pod vedením Jána Horeckého tvrdí, že rezortné organizácie pripravili v minulosti k témam ako multikultúrna výchova či ľudské práva viacero odborných podujatí a metodických materiálov pre pedagógov. Viac chce urobiť v nasledujúcom období – výchova k rešpektovaniu inakosti by sa mala preniesť do povinnej časti učiva.
„V rámci chystaného nového kurikula v rámci Plánu obnovy je obrovský posun k tomu, aby žiaci (…) disponovali schopnosťou rešpektovať rôznorodosť,“ vyhlásil minister školstva Ján Horecký po vražde na Zámockej.
Viac povinnej výchovy
Zmeny v učive by mali podľa rezortu viac reflektovať potrebu venovať sa vzťahovej a sexuálnej výchove na školách. Presun do povinnej časti učiva by mal okrem iného priniesť aj viac štátom platených učebníc a pomôcok.
„V rámci kurikulárnej reformy sme sa rozhodli, že takzvané priererezové témy, teda aj výchovu k rešpektovaniu kultúrnej, etnickej či rodovej rozmanitosti alebo aj vzťahovú a sexuálnu výchovu, rozdelíme na povinné jadro, ktoré by sa malo stať súčasťou vzdelávania v rámci existujúcich predmetov na všetkých školách na Slovensku, a na rozšírenú nadstavbu, ktorú môže škola využiť, ak chce vyučovať niektorú z prierezových tém ako samostatný predmet,“ dodáva bývalá šéfka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.
Ako prvé by mali zmeny vo výučbe pocítiť základné školy, následne aj stredné školy. „Nedá sa však očakávať, že ako mávnutím čarovného prútika budú zrazu učitelia schopní a ochotní žiakov tieto témy efektívne a vhodným spôsobom vyučovať,“ upozorňuje.
Rezort školstva pripravil v tomto smere podporu učiteľov z prostriedkov Plánu obnovy – v hre sú bezplatné školenia učiteľov v nových témach kurikula. Vzniknú regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré budú pedagógom poskytovať mentoring a podporu. A do tretice dostane každý učiteľ materskej, základnej a strednej školy príspevok na vzdelávanie.
„Nebude to jednoduchá cesta, ale niekde treba začať a aktívne pracovať, aby sme predchádzali tragédiám, aká sa stala na Zámockej,“ uzavrela Hapalová.
