Nedojedená pizza, zvädnutá mrkva či šalát, ktoré sme kúpili vo fit ošiali a zabudli na ne, polovica kuraťa z nedeľného obeda. Priemerný Slovák vyhodí ročne zhruba 100 kilogramov potravinového odpadu, za jeden deň je to 0,27 kilogramu. A trpí tým nielen naša peňaženka.
„Odhaduje sa, že priemerný občan Slovenska vyhodí ročne do smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ počíta analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská. Dodáva, že v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň nie zbytočný, potravinový odpad.
Pomôcť by podľa nej mohol rozumnejší prístup k nákupu potravín, ich správne uskladňovanie, ale napríklad aj rozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. „Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať alebo vytriediť,“ konštatuje analytička.
Zídu sa vám manažérske zručnosti
Vyhadzovanie potravín je negatívny zvyk, ktorému sa však dá ťažko vyhnúť. Vyžaduje si správny manažment domácnosti, teda nákupov a spotreby kúpených potravín. Lucia Grigová, ktorá vedie blog Do poslednej omrvinky, však hovorí, že sa to dá.
Nevyhnutnou podmienkou je podľa nej začať si viesť zoznam potravín, ktoré zvyčajne končia v koši. Sama si do takého zoznamu zapisuje nielen potraviny a zvyšky jedla, ktoré vyhodí, ale aj ich množstvo a dôvod, prečo tak urobila.
„Až zoznam vám odhalí, čo sa u vás zvykne vyhadzovať. Ukáže vám tiež, či existuje obdobie, kedy vyhadzujete menej a kedy viac,“ prezrádza. Hovorí, že odkedy si spísala zoznam a zamerala sa na svoje slabé miesta, postupne sa jej podarilo množstvo vyhodených potravín radikálne znížiť, dokonca sa vyhadzovaniu úplne vyhnúť.
Vďaka tomu, že si uvedomila, aké potraviny a prečo končia koši a zistila, kde robí chybu. „Vďaka zoznamu som mala pekne čierne na bielom napísané, čo sa stalo. A hneď som aj vedela, na čo sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch musím zamerať,“ spomína.
So zoznamom je menšia šanca, že budete blúdiť po predajni a bezhlavo hádzať do košíka všetko, čo vás zaujme. Foto: Freepik/aleksandarlittlewolf
Tu sú jej nákupné rady:
- v obchodoch si pozorne všímajte dátumy spotreby potravín s obmedzenou trvanlivosťou,
- nerobte príliš veľké nákupy,
- plánujte, čo kúpite – obzvlášť dôležité je to v období pred dovolenkami alebo dlhšou plánovanou neprítomnosťou doma,
- nekupujte príliš veľa kusov z jednej veci, najmä ak ide o potraviny s obmedzenou trvanlivosťou (mliečne výrobky, údeniny), potraviny, ktoré sa rýchlo kazia (niektoré druhy ovocia a zeleniny) či pečivo,
- chlieb a pečivo kupujte striedmo a neskladujte ho v plastových obaloch,
- jedlo v plastovom obale spotrebujte do dvoch dní.
Vyhnite sa živelnosti
Lepšie plánovanie nákupov si vyžaduje mať ďalší zoznam. Cieľom je kúpiť len to, čo je potrebné a nevyhnutné, a vyhnúť sa impulzívnym nákupom.
Zapisujte si položky napríklad počas týždňa, až potom sa vyberte na veľký nákup. Človek sa tak vyhne stresu, neplánovaným výdavkom aj tomu, že na niečo zabudne. Osvedčenou klasikou je papierový zoznam, prípadne blok. Technológie nám však umožňujú posunúť plán nákupov na vyšší level.
Existuje množstvo aplikácii, takže nákupný zoznam môžete mať v telefóne a priebežne ho upravovať, prípadne zdieľať s iným členmi domácnosti.
Niektoré aplikácie umožňujú triediť potraviny podľa druhov alebo manažovať „skladové“ zásoby doma v špajze. „Aplikáciu využívam takmer každý deň. Je to dobrý pomocník, ktorý pri tvorbe nákupných zoznamov ušetrí dosť veľa času a aj papiera,“ hovorí Lucia Grigová.
A posledným dôležitým bodom, ak už nakúpite plnú chladničku, je mať prehľad o dátumoch spotreby a snažiť sa všetko zužitkovať. Prípadne sa o potraviny, ktoré sú v poriadku, no nespotrebujete ich, podeliť.
Tatra banka nedávno zaviedla vo svojej aplikácii zobrazovanie ekvivalentu vyprodukovanej uhlíkovej stopy pri každom nákupe zaplatenom platobnou kartou vydanou k Účtu pre modrú planétu. Údaj sám o sebe je určite zaujímavý a môže mnohých inšpirovať k zmene nákupného správania. Banka však ide ešte ďalej a klientov motivuje k zodpovednejším nákupom aj prostredníctvom služby My Benefit #premodruplanetu. Klienti vďaka nej získajú peniaze späť na účet za nákupy u vybraných obchodníkov, ktorých podnikanie je založené na zodpovednom prístupe.
Tatra banka
Zdroj toxického plynu
Vyhadzovanie potravín však prináša aj ďalšie nepríjemné efekty. „Je to práve kuchynský biologický odpad, vďaka ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod nekontrolovanú produkciu takzvaného skládkového plynu,“ hovorí analytička Sadovská.
Dodáva, že najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Okrem samotných domácností vzniká odpad aj pri príprave a preprave potravín, v reštauráciách, hoteloch a na pracoviskách.
Až 80 percent slovenských domácností produkuje odpad na skládky. „Takýto bioodpad je najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia,“ upozorňuje Sadovská.
Dôležitú rolu pri jeho triedení hrá podľa nej vôľa ľudí. „Prax ukazuje, že úspešnými sú v triedení kuchynského odpadu tí občania, ktorí majú dlhoročný návyk separovania iných druhov odpadu ako sú plasty, papier či sklo,“ konštatuje analytička.
Nemalá položka v rozpočte
Potraviny predstavujú nemalú časť výdavkov slovenských domácností. V priemere smeruje na tento účel približne 20 percent rodinného rozpočtu. Priemerná domácnosť v rámci EÚ pritom na potraviny a nealkoholické nápoje vynakladá len 13 percent z celkových rodinných nákladov.
Tento sortiment je u nás len o 3,2 lacnejší ako priemer EÚ. „U našich susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás,“ upozorňuje Sadovská. Práve to je dôvodom, pre ktorý má racionalizácia nákupov potravín veľký význam.
A bude ešte drahšie. Na Slovensku sme tento rok svedkami prudkého rastu cien potravín. V marci inflácia tejto kategórie dosiahla 11,7 percenta. To v praxi znamená, že ak sme za nákup v marci 2021 zaplatili sto eur, tento rok nás rovnaké položky stáli takmer 112 eur.
