Šesťstotisícová Čierna Hora zažíva z pohľadu energetiky veľmi netradičný rok. Krajina je vo výrobe elektriny závislá od svojej jedinej tepelnej elektrárne, v ktorej práve prebieha niekoľkomesačná odstávka. Druhý pilier tamojšej energetiky v podobe vodných elektrární zasa trpí nedostatkom vody. A tak je krajina už niekoľko mesiacov prakticky závislá od importov elektrickej energie.
Ako „prietokový systém“ funguje od tohtoročnej jari elektrická prenosová sústava Čiernej Hory. Malá krajina na západnom Balkáne zažíva veľmi netradičný rok.
Krajina je v bežných časoch vo výrobe elektriny zhruba na polovicu závislá od svojej jedinej tepelnej elektrárne Pljevja, druhú možnosť tvoria najmä vodné elektrárne, ktorým sekundujú ďalšie obnoviteľné zdroje ako vietor a slnko.
Ani uhlie, ani voda
Tento rok však v Čiernej Hore došlo ku kombinácii dvoch faktorov, ktoré prakticky úplne skomplikovali energetickú sebestačnosť a tiež bezpečnosť.
Elektráreň Pljevja, najväčší energetický zdroj krajiny so súhrnným výkonom dvoch blokov 420 megawattov, v ktorých sa elektrina vyrába z uhlia, totiž zastihla minimálne sedemmesačná odstávka pre nutnú ekologickú rekonštrukciu a modernizáciu. Tá by mala predĺžiť životnosť elektrárne o ďalších pätnásť rokov.
„Rekonštrukcia tepelnej elektrárne je tiež základom pre budúce diaľkové vykurovanie, ktoré ďalej zníži znečistenie ovzdušia v meste,“ píše čiernohorský spravodajský server Vijesti.me.
Centrálne vykurovanie totiž nie je na Balkáne vôbec bežné, miernejšie zimy ako v stredoeurópskom pásme totiž Čiernohorci, Albánci alebo Macedónci zvládajú buď bez vykurovania, alebo pomocou klimatizácie, ktorá v zime mení funkciu na kúrenie.
Výpadok viac ako polovice
Čierna Hora sa vypnutím uhoľných blokov svojej jedinej fosílnej a tiež najväčšej elektrárne v krajine pripravila v tomto období o viac ako polovicu produkcie elektriny, ktorú v jesennom a zimnom období elektráreň zaisťuje.
Keď sa teraz pozrieme na energetický mix Čiernej Hory, výrobu elektriny za október zaisťovali len obnoviteľné zdroje. A to z jednej tretiny veterné elektrárne a zvyšné dve tretiny hydroenergetické zdroje. Lenže výroba vodných elektrární je oproti októbrom z minulých rokov len štvrtinová a tento pokles výroby bol viditeľný po celý rok.
Tohtoročný suchý rok, ktorý bol na juhu Európy ešte zvýraznený početnými požiarmi, totiž zapríčinil na mnohých miestach úplné vyschnutie korýt riek, na ktorých sa nachádzajú početné malé vodné zdroje. Lopatky ich turbín sa preto tento rok toľko neotáčajú a výroba sa pohybuje na pätine až štvrtine ich bežného výkonu.
Čiernohorci tak na súčasnej situácii strácajú. Nedostatok výroby elektriny v krajine musia vykrývať drahšími importmi z okolitých krajín, ako Kosovo, Srbsko, Albánsko, alebo podmorským káblom napojeným z Talianska.
45 eur za megawatthodinu
Čiernohorci platia za elektrinu zhruba 45 eur za megawatthodinu (približne polovicu toho, koľko stojí elektrina v strednej Európe), dnes ju dovážajú za viac ako sto eur za megawatthodinu z okolitých krajín.
Štátom vlastnená čiernohorská energetická skupina Elektroprivreda Crne Gore (EPCG) nesiahla po prudkom zvýšení cien, štát súčasný nepomer v cenách absorbuje a zaťažuje tak štátny rozpočet. Podľa predchádzajúceho odhadu odstavenia elektrárne bude štátnu kasu stáť minimálne 90 miliónov eur.
Straty počíta aj samotná hnedouhoľná baňa Rudnik, susediaca s elektrárňou, ktorá jej tvorí vyše 90 percent ročných tržieb. Rudnik odhaduje, že pre odstávku príde na príjmoch z predaja uhlia o 50 miliónov eur.
Dočasné straty je čiernohorská ekonomika schopná pokryť, zásadnejšou vecou je, že Čierna Hora je úplne závislá od elektriny zo zahraničia, čo by ju v prípade akéhokoľvek medzinárodného rozporu mohlo ohroziť na bezpečnosti.
Fotovoltika na vzostupe
Odstávka elektrárne Pljevja by mala skončiť počas novembra, úlohou čiernohorskej vlády však bude aj vzhľadom na budúci odklon od uhlia, ktorý zasiahne Balkán rovnako ako EÚ, nielen ozeleniť výrobu elektriny, ale zároveň ju aj diverzifikovať.
Vodné zdroje totiž vzhľadom na klimatické zmeny nemusia byť do budúcnosti vhodnou energetickou základňou, krajina má však potenciál v rozvoji veterných a najmä fotovoltických elektrární, ktoré tam sú ešte len na vzostupe.
Čiernohorci sa zároveň snažia inštalovať veľkokapacitné batérie, ktoré majú vykrývať kolísanie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Dohoda s Talianskom
V minulom týždni Čierna Hora podpísala s Talianskom memorandum o ešte väčšej integrácii energetických trhov, čím by sa do budúcnosti mala zvýšiť kapacita toku elektriny do a z Čiernej Hory z Apeninského polostrova na trojnásobok. Čierna Hora by tak mala byť oveľa lepšie napojená na európsky energetický trh.
„Čierna Hora opäť potvrdila svoju úlohu energetického mosta medzi regiónom a Európou. Toto spojenie s Talianskom strojnásobí objem obchodu s energiou a vyšle investorom jasný signál – Čierna Hora je pripravená viesť zelenú transformáciu,“ uviedol k memorandu minister energetiky Čiernej Hory Admir Šahmanović.
Autor pôvodného článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
