Ste vyčerpaní, nemôžete spať ani sa sústrediť, neustále myslíte na projekt, ktorý musíte do budúceho týždňa odovzdať, cítite, že nezvládate držať tempo?
Už podľa prieskumu Karlovej univerzity z roku 2018 trpel syndrómom vyhorenia každý piaty Čech. Odvtedy sme zažili zúrivú pandémiu, osamotenú izoláciu aj obrovský nárast pracovnej záťaže.
Podľa psychologičky a koučky Jacinty M. Jiménez zažije syndróm vyhorenia takmer každý – a súčasný kariérny svet vyhoreniu jedine nahráva. Najčastejšími príznakmi sú podľa doktorky zmienené vyčerpanie, cynizmus, neefektivita alebo pocit neschopnosti, ktoré v rôznych kombináciách a intenzitách bojujú o slovo.
Počas pandémie vydala Jiménez knihu The Burnout Fix, v ktorej vyvracia najčastejšie mýty o vyhorení a dáva podrobný návod, ako prekonať zaneprázdnenosť a vytvoriť si dlhodobé návyky pre udržateľný úspech. Kľúčom podľa nej pritom nie sú klasické recepty typu umenie hovoriť „nie“ alebo joga či meditácia.
Superhrdinovia sú mýtus
Všetci ich milujeme. Ľudí, ktorí prečítajú päťdesiat kníh za rok, vstávajú o štvrtej ráno, chodia behať, budujú úspešnú firmu. Pri tom všetkom by si jeden pripadal ako „záporák“, od ktorého telo vyžaduje osem hodín spánku. Slaboch, ktorý by s rovnakou náložou vyhorel.
Lenže superhrdinovia podľa autorky knihy neexistujú – aj Bill Gates musí raz ročne utiecť do divočiny a na prácu ani nepomyslieť. Ak sa teda cítite vyhorení, nejde o vašu slabosť alebo nedostatok. Omnoho častejšie je podľa psychologičky problémom nastavenie firmy, v ktorej pracujete a ktorá na svojich zamestnancov kladie nedosiahnuteľné nároky.
Deň nemá dvadsaťštyri hodín
Keď sa hovorí o vyhorení, tak sa často hovorí o time manažmente, teda o organizácii času. Koľkokrát ste čítali alebo počuli, že nestíhate, lebo si deň neviete správne rozvrhnúť? Preto pracujete každú sekundu, na ceste električkou odpoviete na e-maily, v rade na kávu sa pripravíte na poradu. A nestíhate ďalej.
Jacinta M. Jiménez radí: Nepočítajte deň v hodinách, ale v energii. Pri jeho plánovaní nepremýšľajte, koľko času vám úloha zaberie, ale koľko energie, ktorej máme každý deň len určité množstvo, vám vezme.
Nestúpajte prudko na brzdu
Keď jedna z Jiméneziných klientok zistila, že zrejme vyhorela, rozhodla sa do svojho života zaviesť tvrdé opatrenia. Vorkoholička, ktorá predtým kontrolovala svoje e-maily každú hodinu, vrátane víkendov, si zo dňa na deň nastavila pravidlo odpovedať na pracovné správy len dvakrát denne – a cez víkend sa nepripájať vôbec.
Veľmi skoro sa jej však nezodpovedané e-maily a pripomienky začali kopiť a k pocitu vyhorenia sa pridali panické ataky a nedodržané termíny. Nech je nám tento príklad poučením, že všetky vyhorenia sa nemusia končiť radikálnou zmenou, odchodom z korporátu ani ročnou pauzou na Islande.
Autorka knihy radí ubrať postupne: namiesto každej hodiny kontrolovať e-maily len trikrát denne a dopredu si určiť, na ktoré správy odpoviete hneď a ktoré môžu počkať.
Pomáhajte len od deviatej do piatej
Ľudia, ktorí v práci pomáhajú svojim kolegom, sa podľa prieskumov často cítia šťastnejší. Tí istí ľudia však podľa Jiménez častejšie vyhoria. Akokoľvek radi pomáhate, je zásadné stanoviť si zdravé hranice.
Než nabudúce prikývnete na žiadosť o pomoc alebo radu, odpovedzte si na tri otázky: Budem pomáhať s niečím, čo je aj pre mňa dôležité? Budem pomáhať v čase, keď pracujem? Nemám pocit, že musím odpovedať áno?
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.
