Zastaví sa budovanie trvalej lunárnej stanice, nebudú peniaze na obrovskú raketu na cestu k Mesiacu ani na ďalšie misie. Také dôsledky by mohli mať dramatické škrty v rozpočte americkej vesmírnej agentúry NASA. Kvôli úsporám v Spojených štátoch sa jednotkou vo vesmírnych závodoch môže stať Čína.
Americký prezident Donald Trump chce zásadným spôsobom siahnuť na rozpočet Spojených štátov. Jeho administratíva navrhla znížiť v budúcom roku federálne výdavky na nevojenské účely o viac ako pätinu. Konkrétne chce ušetriť 163 miliárd dolárov, teda takmer 140 miliárd eur.
Ušetrené peniaze plánuje prezident investovať do obrany a bezpečnosti, ako napokon sľuboval vo volebnej kampani. Škrty sa majú výrazne dotknúť aj americkej vesmírnej agentúry NASA, ktorej rozpočet klesne dokonca o štvrtinu. Je to trochu paradox, pretože kozmické technológie často využíva armáda.
NASA vyvíja a testuje pokročilé materiály pre kozmické lode a rakety, ktoré sa potom uplatňujú aj vo vojenskej technike. V obrane sa využívajú aj satelity určené pôvodne na diaľkový prieskum Zeme. Výkonné kozmické teleskopy zase pomáhajú vylepšovať zobrazovacie systémy, o ktoré sa opierajú aj vojaci.
Najväčšie škrty v histórii
O rok však šanca na podobný presun nápadov z vesmírneho výskumu do armádnej praxe klesne. Agentúra NASA má čeliť najväčším škrtom vo svojej histórii.
Jej rozpočet by mal podľa súčasného návrhu Bieleho domu klesnúť z takmer 25 miliárd dolárov pod 19 miliárd dolárov. Pri zohľadnení inflácie by sa tak dostal na najnižšiu úroveň za niekoľko posledných desaťročí.
Najvýraznejšie má byť postihnutá výskumná činnosť. Ak rozpočet Donalda Trumpa prejde, bude zrušených viac ako štyridsať vedeckých misií. O prácu má podľa odhadu britského týždenníka The Economist prísť 5500 zamestnancov vesmírnej agentúry z celkového počtu 17 400.
Udalosť rovná zániku
Podľa Caseyho Dreiera, vedúceho oddelenia vesmírnej politiky Planetárnej spoločnosti, by chystané úspory znamenali pre vedeckú prácu NASA „udalosť na úrovni zániku“. Škrty sú namierené aj do oblasti letov s ľudskou posádkou. V hre je zrušenie prác na obrovskej rakete SLS, ktorá má dopraviť astronautov späť na Mesiac v rámci misie Artemis. Náklady na jeden štart tvoria takmer dve miliardy dolárov.
Misia Artemis, ktorá má vrátiť človeka na Mesiac, sa však už začala. Zatiaľ prebehol nepilotovaný let. Na rok 2026 je naplánovaná pilotovaná misia, počas ktorej sa mala štvorica astronautov priblížiť k Mesiacu, obletieť ho a po desiatich dňoch vo vesmíre sa vrátiť späť na Zem.
nasa.gov
Lenže tento oblet sa zrejme neuskutoční. Na ďalší let už je naplánované pristátie na Mesiaci. Nasledovať malo budovanie modulárnej vesmírnej stanice Gateway.
Pokiaľ však bude návrh rozpočtu NASA schválený americkým Kongresom, okrem rakety SLS má byť zrušené aj budovanie trvalej stanice na Mesiaci. Pritom obývanie súputníka Zeme má byť tréning pre cestu na Mars.
Ciele lunárnej stanice
Na lunárnej vesmírnej stanici, ktorá sa začne budovať na obežnej dráhe Mesiaca, sa malo testovať, či bude možné tony ľadu na mesačnom povrchu využiť na výrobu kyslíka alebo vody na pitie. V hre je aj získavanie vodíka na pohon kozmických lodí. Nové poznatky chceli experti využiť pri ceste na Mars a pri jeho prípadnej kolonizácii.
Spojené štáty sa síce cieľa dostať človeka opäť na Mesiac nevzdali, ale v inauguračnom prejave Trump hovoril rovno o Marse.
Pri ceste na Mesiac chce NASA raketu SLS nahradiť komerčnými dopravnými prostriedkami, na ktorých vývoj by prispela aj napriek škrtom. Lenže zvažovaný Starship od spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska alebo raketa od firmy Blue Origin Jeffa Bezosa zatiaľ riešia technické ťažkosti.
Štart lode Starship sa v júni skončil explóziou. Majiteľ SpaceX Elon Musk sa zasa dostal do sporu s prezidentom Trumpom. Ani Blue Origin Jeffa Bezosa nie je s vývojom rakety New Glenn tak ďaleko, aby ju šlo hneď použiť.
Čína vedie v počte misií
Čína zatiaľ vedie v počte nepilotovaných misií k Mesiacu. Začala tiež prácu na medzinárodnej lunárnej stanici a chystá sa na Mesiaci stavať dokonca jadrovú elektráreň. Takže tápanie Spojených štátov spôsobené škrtmi môže znamenať, že návrat človeka na Mesiac zvládne ako prvá práve Čína.
Je tiež dosť pravdepodobné, že Čína siahne po prepustených zamestnancoch NASA a využije ich vo svoj prospech. Mnohí vedci totiž budú nútení odísť do zahraničia a ani pri prípadnom budúcom navýšení rozpočtu NASA sa už do Spojených štátov nemusia chcieť vrátiť.
Tým sa plánované škrty v NASA nekončia. Celkom má byť zrušených 41 vedeckých misií, či už pripravovaných, alebo prebiehajúcich. Podľa britského denníka The Guardian sa v oblasti vedy bude škrtať veľmi radikálne. Prepad rozpočtu pri výskume v NASA odhaduje denník až na 54 percent.
Obeť: prevoz hornín z Marsu
Jednou z obetí môže byť projekt Mars Sample Return, ktorého cieľom je dostať horniny z Marsu na Zem. Mal umožniť študovať ich oveľa podrobnejšie, než by to zvládlo akékoľvek robotické vozídlo. Treba však povedať, že misia nabrala už pred škrtmi oneskorenia a predražuje sa oproti pôvodnému plánu.
Foto: OeWF/Florian Voggeneder
Úspory sa dotknú aj sond DaVinci a Veritas, ktoré majú odštartovať v rokoch 2030 a 2031 a mierili by k Venuši. Škrtov sa dočkajú aj prebiehajúce misie. Napríklad sonda Juno, ktorá pred časom dorazila k Jupiteru, alebo sonda New Horizons, ktorá preletela okolo Pluta a skúma vzdialené miesta Slnečnej sústavy.
Úspory v súčasnej podobe budú znamenať koniec pre teleskop Nancy Grace Roman určený pre výskum temnej energie a exoplanét. Ďalekohľad je pritom vo finálnej fáze montáže a mal by odštartovať do dvoch rokov.
Okrem toho NASA zrejme zníži objem peňazí, ktorými prispieva na chod Medzinárodnej vesmírnej stanice. Na obežnej dráhe zostane zrejme do roku 2030, ako je naplánované, ale má dôjsť k zníženiu počtu členov posádky americkej časti, zrejme zo štyroch na troch.
Kongres asi súhlasí
Otázkou zatiaľ zostáva, ako na plánované škrty zareaguje americký Kongres, ktorý musí rozpočet schváliť. Zatiaľ zákonodarcovia prejavili malú ochotu postaviť sa prezidentovi Trumpovi. V oboch komorách Kongresu má navyše aktuálne prevahu prezidentova Republikánska strana. Možno teda predpokladať, že úsporný rozpočet čakajú len malé alebo vôbec žiadne zmeny.
Súčasne tiež chýba silná osobnosť na čele NASA, ktorá by za získanie peňazí bojovala. A prípadné škrty vykonala citlivo a s rozvahou.
Prezident Trump už krátko po zvolení do funkcie na konci minulého roka vyhlásil, že chce na čele americkej agentúry Jareda Isaacmana. Tento miliardár, podnikajúci vo financiách a letectve, sa sám dvakrát dostal do vesmíru.
Muskov človek nepríde
Posledný šéf NASA Bill Nelson, ktorý napĺňal víziu prezidenta Joea Bidena a viceprezidentky Kamaly Harrisovej, skončil vo funkcii v januári 2025. Potom sa čakalo, kým senátori schvália Trumpom navrhnutého Isaacmana.
Lenže k tomu zatiaľ nedošlo. A pred pár dňami sa ukázalo, že všetko bude inak. Donald Trump nomináciu Isaacmana stiahol. Bude sa tak čakať na nový návrh prezidenta a jeho následné schválenie. Takže v najbližších týždňoch, možno aj mesiacoch, zostane NASA bez šéfa. Aktuálny vývoj zaskočil zástupcu amerického kozmického priemyslu.
Biely dom dôvod na odvolanie Isaacmana, ktorý sa tešil podpore republikánov i demokratov, neuviedol. Špekuluje sa o tom, že stiahnutie nominácie je spôsob, ako poškodiť Elonovi Muskovi, ktorý sa mal o Isaacmanovo vymenovanie zasadzovať. Muskov vplyv v Trumpovej politike totiž podľa amerických médií slabne.
Foto: John Kraus/SpaceX v licencii CC BY-NC-ND 2.0
Foto: John Kraus/SpaceX v licencii CC BY-NC-ND 2.0
Odvolanie prišlo len pár dní po roztržke medzi Trumpom a Muskom. „Malokedy sa nájde niekto taký kompetentný a s dobrým srdcom,“ reagoval Musk na správu o stiahnutí Isaacmanovej nominácie na webe X. Je otázne, kto nsa akoniec postaví na čelo vplyvnej agentúry.
Podľa informácií denníka The Guardian by mohlo ísť o generálporučíka amerického letectva vo výslužbe Stevena Kwasta, ktorý bol prvý zástanca vytvorenia amerických vesmírnych síl a je Trumpov priaznivec.
Autorka článku Eva Hníková je redaktorka Forbes.cz
