Spoločnosť WageNow umožňuje pracovníkom čerpať časť mzdy už vo chvíli, keď podali pracovný výkon, a podnikom znižuje nároky na cash flow, čím im odbúrava nutnosť mať každý mesiac dosť peňazí na výplaty.
Mzdové náklady tvoria významnú časť celkových výdavkov firiem. V odvetví služieb to býva až 70 percent. Aby mali podniky na výplaty, musia dobre plánovať svoj cash flow. Na druhej strane, zamestnanci by chceli mzdy čo najskôr. Svojou prácou totiž niekedy až 45 dní úverujú zamestnávateľa.
S ambíciou zmeniť to vznikol prednedávnom na Slovensku fintechový startup WageNow. Zhruba jeden a pol roka poskytuje likviditu pracovníkom a teraz začal s financovaním aj pre zamestnávateľov. O plánoch a mzdách sme sa porozprávali so zakladateľom a šéfom spoločnosti WageNow Petrom Čapkovičom.
Inšpiráciu som dostal, keď som pracoval v USA pre banku J.P. Morgan. Pozorovali sme anonymizované dáta klientov a analyzovali, odkiaľ peniaze prichádzajú a kam smerujú. Videli sme doslova každú platbu kartou. Výplaty tvoria až 50 percent HDP krajiny a potvrdilo sa nám, že pre firmy aj zamestnancov je cash flow finančne veľmi náročný.
Čo tým myslíte?
Zamestnanci dostávajú raz do mesiaca väčšiu platbu, ktorú postupne míňajú, a o mesiac sa proces opakuje. Krivka sa vyvíja skokovo. Zaujímavé je, že cash flow pracovníkov a firiem je takmer presne opačný. Kým bežní ľudia míňajú mzdu a stav na ich účte sa po výplatnom termíne postupne stenčuje, firmy peniaze kumulujú, aby ich mohli raz do mesiaca vyplatiť.
Naznačujete, že súčasný mzdový systém nie je nastavený správne?
Áno, aj keď nie v celej Európe. V kontinentálnej časti máme väčšinou tradíciu výplaty raz mesačne. Vtedy platí, že kapitál nie je využitý ideálne ani na strane firiem, ani u zamestnancov. Každý deň, keď spoločnosť drží peniaze na účtoch nevyužité, negatívne ovplyvňuje jej výnosy. V banke sme to videli napríklad pri regionálnych rozdieloch, pri štátnych sviatkoch medzi jednotlivými krajinami. Každý deň posunu, napríklad medzi USA a Veľkou Britániou, mal veľký vplyv na výdavky. Vzhľadom na to, aké veľké sú mzdové náklady, to predstavuje obrovskú záťaž. Súčasný systém vyplácania prebieha stále tak, ako bol nastavený v 19. storočí. Úplne ignoruje hodnotu peňazí.
Ako by teda malo nastavenie cash flow v ideálnom prípade vyzerať?
Spoločnosti, ktoré si uvedomia nutnosť plánovať hotovosť, dokážu veľmi rýchlo rásť. Napríklad Walmart v USA alebo u nás jedna známa sieť lekární kupujú od dodávateľov tovar s dlhou splatnosťou, povedzme troj- či štvormesačnou. Predajú ho pritom do mesiaca. Dostanú tak úhradu skôr, ako oni sami zaplatia dodávateľom. Znamená to, že tie isté peniaze dokážu otočiť viackrát. Použijú ich buď na nový tovar, alebo na expanziu, napríklad na otvorenie novej predajne. Pri veľkých obratoch to dáva zmysel. Cez sofistikované plánovanie cash flow sú tie spoločnosti schopné exponenciálne rásť.
Dá sa tento model aplikovať aj na mzdové výdavky?
Áno, ako som spomínal, výplaty majú na nákladoch firiem veľmi veľký podiel. Preto by bolo pre ne prínosné, keby ich vedeli lepšie plánovať.
Peter Čapkovič dostal nápad zamerať sa na disproporciu medzi časom, keď zamestnanec podá pracovný výkon, a keď zaň dostane zaplatené, počas svojho pôsobenia v americkej banke J.P. Morgan. Foto: WageNow
Mzdy na druhý deň po práci
Áno, s touto ponukou sme prišli pred jeden a pol rokom. Zamestnanci nemusia čakať na výplatný termín, ale môžu svoju mzdu využívať priebežne. Už na druhý deň si môže pracovník, s ktorého zamestnávateľom máme zmluvu, vybrať časť kreditu, ktorý zarobil predchádzajúci deň.
Je to veľmi dôležité napríklad pre príslušníkov ekonomicky zraniteľných skupín, ktorí nemajú dostatočné finančné rezervy, napríklad pre rómsku komunitu. No aj ženy po materskej, ktoré prvýkrát nastúpia do práce a ešte nemajú rezervy na preklenutie obdobia do riadnej výplaty. Náš systém zároveň zlepšuje finančné zdravie zamestnancov tým, že znižuje riziko ich pádu do dlhovej pasce.
Ako tento mechanizmus v praxi funguje?
Zamestnávateľ s nami podpíše zmluvu a my priebežne financujeme jeho zamestnancov. Tí teda dostávajú výplatu z nášho bankového účtu. Môže to byť už od druhého dňa po nástupe do práce alebo aj neskôr, ak sa človeku napríklad po dvoch mesiacoch pokazí auto, no na opravu ešte nemá úspory. Mnoho ľudí nevie pokryť svoje výdavky ani napriek tomu, že pracujú. Vo výsledku sa môžu rozhodnúť pre prácu načierno alebo sú nútení ísť za úžerníkom a vybrať si nevýhodný úver. Tieto problémy riešime.
Áno, ak niekto začne pracovať 1. januára, má za ten deň zaplatené až 15. februára. To podľa nás nie je správne. Časový posun o viac ako 30 dní vychádza z dávnej minulosti. Účtovníci museli na kalkulačkách prácne vypočítavať výšku miezd. Dávalo to zmysel. Museli sa pripraviť podklady. No ak by sme navrhovali ekonomiku dnes, vyzerala by úplne inak. Ani jedna zo strán v súčasnosti nie je spokojná. Preto si myslíme, že riešime potreby 21. storočia. Firmy, ktoré v minulosti poskytovali zamestnancom zálohy, to prestali robiť pre extrémnu administratívnu náročnosť.
Ako sa dnes vyplácajú zálohy? Majú nejakú oporu v legislatíve?
Áno, definuje ich Zákonník práce. Ten síce hovorí, že mzda sa vypláca v termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve – ide o odsek 3, paragraf 130 –, ale uvádza, že medzi nimi môže zamestnávateľ poskytovať preddavky na mzdu. Nie je však definované, v akom termíne ani akou formou môže zamestnanec o ne požiadať.
Firmy ich aj pre pomerne veľkú administratívnu záťaž prestali zamestnancom poskytovať, čo je priestor pre nás. Náročnosť je pri našom systéme v podstate nulová. Oproti bežnej mzdovej agende si vyžaduje len jeden krok navyše.
Firmy bez nutnosti mať hotovosť na mzdy
Aktuálne spúšťate rozšírenú verziu. Má priniesť benefit aj pre zamestnávateľov. O čo konkrétne ide?
Chceme aj firmám umožniť sofistikovanejšie plánovanie cash flow. Prefinancujeme za ne mzdy ich zamestnancov, kedykoľvek to budú požadovať. Umožníme im tak lepšie predvídať. Vstupujeme do vzťahu ako finančný partner.
Dalo by sa to prirovnať k niečomu, čo poznáme? Napríklad k bankovému kontokorentu?
Áno, to je dobrá paralela. Naše financovanie sa asi najviac podobá tomuto produktu. No rozdiel je v tom, že nefiguruje medzi dlhmi firmy. Nie je to úver. Neovplyvňuje teda bonitu podniku a jeho zadlženie. Ide o mimobalančné financovanie, čo je veľká výhoda. Iným prirovnaním môže byť faktoring, teda postúpenie pohľadávok.
Keď nejde o dlh, ako sa služba eviduje v účtovníctve?
Ide o krátkodobý záväzok. Preberáme za spoločnosť jej mzdové záväzky. Výhodu to prináša pre zamestnancov, ktorí môžu dostať svoju výplatu skôr a častejšie ako raz za mesiac, no aj pre firmu, ktorá nemusí krátkodobo držať na účte vysoké stavy hotovosti.
Spoločnosť teda nemusí mať veľké rezervy, ale môže zdroje využiť inak. Napríklad na rozvoj nového biznisu?
Áno, presne. Ak by zamestnávateľ mohol svoje peňažné toky plánovať lepšie, mohol by oveľa rýchlejšie rásť. Predstavte si, že ste sieť prevádzok a chcete otvoriť novú pobočku. Viete, že vám to prinesie rast, vyšší predaj, nových zákazníkov a lepšiu pozíciu na trhu. Máte hotovosť na účte, no potrebujete ju použiť na výplaty. Ak aj máte prístup ku kapitálu, môže byť drahý alebo vás limitujú podmienky bánk.
Ako je táto služba spoplatnená?
Jednu časť tvorí administratívny poplatok, teda fixná položka. Druhá časť je variabilná a odvíja sa od výšky miezd. Tá sa dá porovnať s úrokom.
Koľko to reálne je?
Štandardná cena sa začína na štyroch percentách, aj keď to nie je vždy presne toľko. Závisí to od bonity klienta a veľkosti financovania. Riadime sa tým, že naša služba by mala byť vždy konkurencieschopná v porovnaní s bankovým kontokorentom.
Treba sa na toto financovanie kvalifikovať v nejakom skóringu?
Nie. Už to, že má zamestnávateľ ľudí na trvalý pracovný úväzok, je pre nás signál bonity. Vychádzame z toho, že mzdy majú medzi firemnými záväzkami špeciálne postavenie. Nie je to bežný dodávateľsko-odberateľský vzťah. Nevyplácanie miezd je trestný čin. Ide teda o privilegovaný cash flow.
Preto je u nás riziko, že žiadosť neschválime, nižšie a chceme, aby aj cena bola nižšia. Ide o alternatívny zdroj financovania. Mal by sa teda správať inak. Banka napríklad povie žiadateľom o úver „nie“ v 40 percentách prípadov, no my hovoríme „áno“ takmer v sto percentách. Na veľkosť rámca, ktorý dokážeme poskytnúť, vplýva výška vyplácaných miezd.
Ambiciózne plány na zahraničnú expanziu
Akým spôsobom sa financujete vy? Aké máte krytie?
To je dobrá otázka. Náš biznis model má dve strany. Na jednej je získavanie nových klientov a edukácia trhu, na druhej strane pokrývanie vlastných zdrojov. Dnes máme financovanie equity cez Crowdberry aj privátne financovanie. Realizujeme pritom neustály fundraising. Aktívne pracujeme na diverzifikovaných zdrojoch kapitálu s bankami aj inými finančnými inštitúciami.
Aké sú vaše biznisové ambície?
Pri riešení pre zamestnancov sme síce prví na Slovensku, no nie v Európe ani svetovo. Podobné produkty už existovali. No pri ponuke pre zamestnávateľov sme unikátni. Ide o produkt s globálnym potenciálom, ktorý môže zmeniť cash flow na svetovej úrovni.
Kto sú vaši prví klienti?
Naše služby na Slovensku využíva napríklad McDonald’s, Nay alebo skupina Edo-Kin. Zdravotnícka sieť Váš lekár vstúpila do produktu v druhej fáze, ktorú sme spustili pred pár dňami. Financujeme jej mzdové náklady.
Máte aj cezhraničné plány?
Naše ambície sú určite medzinárodné. Cieľ je byť do konca roka minimálne v jednej, ale ideálne v ďalších dvoch krajinách. Čo bude náš nasledujúci trh, zatiaľ nie je rozhodnuté. Nateraz sú favoriti Veľká Británia a Nemecko.
Fintechový startup vznikol na Slovensku a jeho ambícia je poskytovať služby aj pre zahraničné trhy. „Pri plánovanom raste za hranice chceme, aby naše sídlo zostalo na Slovensku,“ hovorí Peter Čapkovič.
Cez tenis do J.P. Morgan
Čo odštartovalo vašu cestu k financiám?
Absolvoval som športové gymnázium na bratislavských Ostredkoch. Ako junior som sa venoval súťažne tenisu. A vďaka športu som sa dostal na Princetonskú univerzitu. Tie najlepšie vysoké školy v USA si nevyberajú medzi tisíckami študentov len tých s výbornými známkami, ale dokážu zavážiť aj vedľajšie aktivity. Teda keď je niekto úspešný aj v inej, nielen akademickej oblasti. Môže to byť šport alebo hudba.
Hneď po škole ste smerovali do J.P. Morgan?
Začal som u nich praxovať ešte počas štúdia. Neskôr som získal plný úväzok. Mal som najprv začať na Wall Street v New Yorku, no po finančnej kríze to pre reguláciu nebolo možné, takže moja kariéra sa začala na burze v Londýne. Tam som dva roky ako maklér obchodoval s úrokovými sadzbami. Boli to ešte klasické obchody prostredníctvom telefónu. Až neskôr sa prešlo na algoritmické obchody. Moja úloha bola digitalizácia obchodovania. Venoval som sa jej nasledujúcich deväť rokov.
Kedy prišiel nápad rozbehnúť startup na financovanie miezd?
Počas posledných dvoch rokov kariéry som sa posunul na asset management. Banka spravovala majetok v hodnote troch biliónov dolárov. Už vtedy som pracoval s novými technológiami ako AI alebo data science. A neskôr sme ich aplikovali aj na bankové dáta. Naša úloha bola urobiť závery, ktoré by sa dali využiť na biznis. Počas pandémie sme takto napríklad videli pokles výdavkov na cestovanie a, naopak, nárast podielu výdavkov na potraviny. Mali sme dostatočne reprezentatívnu vzorku. Až tretina amerických domácností má účet v J.P. Morgan. Všimol som si, aký výrazný nepomer je v manažmente hotovosti u veľkých investorov a u bežných ľudí. Z predchádzajúcich pozícií som vedel, aký veľký rozdiel dokáže urobiť to, či je transakcia zúčtovaná v daný deň, alebo o deň neskôr. Pri domácnostiach to pritom nikto nerieši. Cash flow zamestnancov nie je vôbec optimalizovaný. Rozmýšľal som, ako to zmeniť. Myslím, že nás čaká veľká revolúcia.
Prečo ste sa rozhodli spustiť biznis na Slovensku? Firmy od nás, naopak, odchádzajú.
Slovensko je malý trh, takže sa na ňom dobre testuje. Vplyv majú aj náklady. Okrem toho sme v eurozóne, takže máme rovnakú reguláciu ako väčšina kontinentu. A jednotná mena je veľmi výhodná. Samozrejme, mám na Slovensku osobné väzby. Nedávalo mi teda zmysel začínať v krajine, ktorú nepoznám, napríklad v Nemecku. Aj keď chceme rásť. Európa je lákavý trh. Alternatívne financovanie je tu oveľa menšie ako v USA. Tam tvorí až 60 percent, kým v Európe majú až 90-percentný podiel na firemnom financovaní banky. Je tu preto podľa mňa veľký potenciál.
Zohral vplyv aj patriotizmus?
Určite áno, chceli sme investovať do slovenskej ekonomiky. Aj pri plánovanom raste za hranice chceme, aby tu naše sídlo zostalo. Na Slovensku bude prebiehať vývoj produktu a technológií. Aj náš tím je zatiaľ výlučne slovenský.
Koľko ľudí máte?
Aktuálne sme 11-členný tím s kanceláriami v Bratislave a Žiline. Myslím, že sa nám podarilo nájsť veľmi kvalitné talenty. Hľadáme takých, ktorí chcú byť moderní a inovatívni. Mimochodom, takých chceme aj klientov. Slovensko podľa nás ponúka zaujímavý potenciál.
