Kniha Čierne diery: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska, ktorú v novembri 2018 vypredali za 9 hodín, sa opäť vracia do predaja. Dokonca v dvojnásobnom náklade 2000 kusov. Ide však len o jeden z dielikov aktivít Čiernych dier nesúcich sa na vlne úspechu. Ich grafiky technických pamiatok zdobia tisíce domácností a aj napriek tomu, že zdvojnásobili ich výrobu, stále to nestačí na pokrytie celého dopytu. Deväťdesiat grafík budovy Slovenského rozhlasu vypredali za 25 minút.
Popularizujú priemyselné pamiatky a iné zabudnuté miesta Slovenska prostredníctvom článkov, knihy, ale aj tým, že cez umenie ponúkajú na ne nový pohľad. Konkrétne ide o grafiky, na ktorých tvorbe sa doposiaľ podieľalo už viac ako 40 výtvarníkov a kreatívcov. Pred pár mesiacmi prekročili hranicu stovky motívov, ktoré spracovali.
Aj priemyselné budovy majú hodnotu.
Čierne diery chcú na to poukázať
„Je možné, že sa nám na Slovensku mimovoľne podarilo vytvoriť najväčšiu kreatívnu kolaboráciu na jednom projekte, na jednej téme. Zároveň je pre nás trochu strašidelné, že v tisícoch bytov po celom Slovensku sú naše grafiky,“ priznáva spoluzakladateľ združenia Čierne diery Martin Lipták.
Keď stačí pár minút v predaji
Ak ste sa v decembri 2018 ráno zastavili na zimnom Dobrom trhu v Starej tržnici, určite neušiel vašej pozornosti nekonečný rad, ktorý sa tam vytvoril. Dôvodom tejto koncentrácie ľudí boli práve Čierne diery a obrovský dopyt po ich grafikách. Tie sa tešia veľkému záujmu ľudí a často im stačí pár minút, hodín a celý náklad sa „rozchytá“. V ten deň skutočne netrvalo dlho a Čierne diery mali krátko po spustení predaja vypredané. Aj preto teraz dotlačili ďalších 2000 kusov knihy s grafikami, ktorej predaju sa tiež darí.
„Tvorba grafík pre nás nikdy nebola biznis plánom, ani sme sa nesnažili o raketový nástup. Postupne a konzistentne tvoríme značku, ako si zmyslíme. Ako sa nám chce,“ hovorí spoluzakladateľ Čiernych dier.
Z každej grafiky tlačia od 30 do 95 kusov. Limitované série tvoria kvôli náročnej technológii, času, ale aj zberateľstvu a tým dodávajú grafikám exkluzívny charakter. „A nerobíme dotlače, i keď sa motív vypredal za pár minút. Ľudia vedia, že ak si motív nekúpia teraz, iná príležitosť už zrejme nebude. Potom si ich občas vymieňajú, keď príde nový motív.“
Grafika Marek Menke – Slovenský rozhlas. Foto: Čierne diery
Predaj grafík im umožňuje financovať činnosť a pomáhať zabudnutým pamiatkám. „Paradoxné je, že ľudia ich takmer nevnímajú ako príspevok na charitu, ale ako zberateľský predmet, ktorý túžia mať možno aj bez ohľadu na to, že pomáha dobrej veci. Zároveň však platí, že bez príbehu Čiernych dier by samotné obrázky architektúry zrejme tak dobre nefungovali. Záujem o grafiky narástol tak, že ich tvorba je pre nás rovnocennou činnosťou popri písaní o pamiatkách. Ich vizualita sa stala aj vizualitou Čiernych dier,“ vraví Martin Lipták.
Rebríček: Toto je 12 svetových krajín
s najväčším počtom UNESCO lokalít
Okrem prepracovanej vizuálnej podoby grafík pripisuje Martin Lipták ich úspech aj tomu, že nezámerne riešia mnohé dilemy pri kúpe umenia. „Na otázku ‚je to pekné, ale…‘ odpovedajú grafiky tým, že sú na nich motívy lokálnych pamiatok, ktoré majú ľudia radi,“ vysvetľuje.
„Často si chcú kupujúci zadovážiť grafiku stavby, okolo ktorej chodievajú, alebo v nej možno aj pracovali. Navyše, väčšina zákazníkov vie, že tieto pamiatky nezobrazujeme len tak z rozmaru, ale reálne o nich píšeme, podávame podnety na ich ochranu, popularizujeme ich,“ dodáva.
Tlač na starej technológii dodáva grafikám výnimočnosť
Grafiky Čiernych dier sú vzácnosťou aj vďaka starej technológii – risografickej tlačiarni, na ktorej sa vyrábajú. „Je to slepá ulička tlačových technológií, ktorá neobstála v konkurenčnom boji s Xeroxom. Pre masové rozšírenie na trhu nebola vhodná, pretože pri tlači tvorí rôzne nepredvídateľné chyby,“ vysvetľuje Martin. Jednu takú tlačiareň zakúpil Michal Tornyai a pod značkou Risomat ju plne zamestnávajú práve Čierne diery.
„Jej farby sú z ryžovo-sójovo-pigmentovej zmesi a pri dotyku sa rozmazávajú. Proces tlače je trochu nepraktický, pretože každú farbu treba vytlačiť zvlášť. Do tlačiarne vložíte valec s modrou farbou a vytlačíte modrú, potom valec vymeníte za červený, znova vložíte papier a vytlačíte červenú.“ Zdĺhavý proces bol teda pre masovú produkciu neprijateľný.
Grafika: Daniela Olejníková – Astorka. Foto: Čierne diery
Odozva ľudí ich poháňa vpred
Martin Lipták je rád, že v spoločnosti cítiť zmenu vnímania podceňovaných pamiatok. Ľudia si podľa jeho slov dnes vedia lepšie predstaviť históriu pamiatok, ich hodnoty, príbeh. „Bratislava si pred niekoľkými rokmi zbúrala väčšinu 100-ročných priemyselných stavieb bez silnejšej odozvy verejnosti, pretože ľudia nerozumeli hodnote starých ošarpaných areálov.“
Čierne diery okolo seba tak vytvorili komunitu ľudí, ktorej hlas je počuť. „Sme veľmi radi, že môžeme prispieť k zmene povedomia. Predovšetkým sa snažíme o popularizáciu, upozorňujeme na vzácnosť rôznych pamiatok po celom Slovensku. A naozaj nás teší a poháňa široká odozva.“
Grafika: Adela Režná – Stará tržnica. Foto: Čierne diery
Okrem v minulosti vypredanej 400-stranovej knihy Čierne diery: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska, ktorá je opäť v predaji prostredníctvom e-shopu, pripravujú Čierne diery ďalšie dve nové knihy o Bratislave a Piešťanoch, ale aj mapu a históriu slovenských železníc a staníc či množstvo nových grafík.
„Čoskoro otvoríme lesnú saunu na okraji Spišského Hrhova, ktorú sme ako benefičný projekt postavili s architektkami Líviou Gažovou a Woven. A okrem toho chystáme podobnú architektonickú aktivitu, pomoc pre turistický ruch aj v Jelšave, ktorá sa nachádza v chudobnejšom a veľmi podceňovanom regióne,“ prezrádza plány Čiernych dier Martin Lipták.
Hlavné foto: Vypredaná kniha Čierne diery: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska sa vrátila do predaja. Foto: Michal Líner
