Neuveriteľný príbeh dvoch pedagógov, ktorí premenili americký sen na stámiliónový biznis. Jana Nováková a Andrew Glueck dostali popcorn z Olomouca do celého sveta.
Začína sa to diať niekde medzi 177. a 185. stupňom Celzia. Tvrdé zrno ukrýva vo svojom vnútri endospermu a ideálne asi trinásť percent vody. Keď teplota okolo zrna stúpa, zvyšuje sa aj tlak v jeho vnútri. Vzniká horúca škrobová hmota a prehriata para. A potom to príde. POP! Škrobová pena sa v priebehu milisekúnd zafixuje do jedného z dvoch tvarov: buď hubky, alebo motýľa.
Predchádzajúci odsek nie je halucinácia jazykového modelu umelej inteligencie ani pokus o modernú poéziu. Ide o opis toho, čo sa deje so zrnom kukurice, keď sa mení na popcorn.
A aj na takom triviálnom fyzikálnom procese sa dá v Česku postaviť stámiliónový biznis – dôkazom je olomoucká firma Hopi Popi. Príbeh Andrewa Gluecka a Jany Novákovej, ktorí stoja za výrobou popcornu na Hanej, spája jedinečne živelnú atmosféru 90. rokov, americký sen aj sebavedomé rozhodnutie vybudovať trh od nuly.
Je to však aj príbeh, ktorý má zmysel rozprávať od súčasnosti. Keď sa pozriete do účtovnej závierky českej firmy vyrábajúcej popcorn, asi nečakáte, že na vás vyskočí tržba tesne pod hranicou 300 miliónov korún (približne 12,3 milióna eur). V prípade Hopi Popi to tak však je.
Z Olomouca putuje popcorn v dvoch variantoch – v notoricky známych vreckách do mikrovlnky a v už „napukaný“ vo vreckách podobne ako čipsy. Asi tridsať percent celého biznisu tvorí obchod s Nemeckom, kde vo väčšine prípadov vyrábajú privátne značky pre tamojšie reťazce.
Podobne je to aj v Česku, kde spolupracovali napríklad s Mixitom. To je v súčasnosti jadrom podnikania firmy – vyrábať popcorn pre iné značky. Inými slovami, popcorn z Olomouca chrúmu obyvatelia takmer celej Európy, len o tom nevedia.
„Pokrytú máme severnú Európu, Britániu, Nemecko. Nemci sú do popcornu úplní blázni. Najďalej sa náš popcorn predáva na Novom Zélande. Robili sme však aj kóšer variant pre izraelský trh,“ vymenúva energická Jana Nováková v priestrannej miestnosti neďaleko východného okraja Olomouca, kde má Hopi Popi sídlo aj sklady.
Napriek deväťciferným tržbám však firma bojuje s klasickým nepriateľom potravinárskeho priemyslu: vysokým obratom a nízkymi maržami. Pre predstavu – aj v rekordnom roku 2023, keď spoločnosť dosiahla tržby 291 miliónov korún (vyše 11,9 milińa eur), zarobila len necelých osemnásť miliónov (necelých 740-tisíc eur). Nie je to zlé, ale zároveň to nestačí na rýchle rozširovanie výrobných kapacít z vlastných zdrojov.
Aj preto majú v Olomouci veľké plány, ako svoju ziskovosť zlepšiť. Spomínané Nemecko je dôvod, prečo je linka na už „napukaný“ popcorn, ktorý sa v českých regáloch objavuje len zriedka, v neustálej prevádzke.
„Napukaný popcorn máme úplne vyblokovaný. Ideme v trojzmennej prevádzke každý deň v týždni. Obchodníci, ktorí sa u nás uchádzali o prácu, tomu nechceli veriť,“ prikyvuje Andrew Glueck s češtinou poznačenou silným americkým prízvukom. Nad tým, že aj firma na popcorn ide v trojzmennej prevádzke ako napríklad zbrojárske továrne, sa však veľmi nepobaví – považuje to za úplne normálne.
Z Chicaga do Šumperka
Jana ani Andrew pritom pôvodne nemali s popcornom – ani s potravinárstvom – absolútne nič spoločné. Najbližšie k nemu mal Američan Andrew Glueck, ktorý ako čerstvý dvadsiatnik začal koncom 80. rokov v Chicagu budovať kariéru novinára.
„Moja téma bola česká a poľská štvrť Chicaga, tú som mal pokrývať. Keď som v roku 1989 videl reakcie tamojších emigrantov na politické zmeny v Československu po revolúcii, úplne ma to nadchlo,“ spomína dnes 58-ročný Američan. Nadšenie bolo také veľké, že dal výpoveď a vybral sa cez oceán do krajiny, ktorá sa práve zbavovala okov komunizmu.
Podobne ako mnohí rodení hovoriaci sa rozhodol svoj jazyk využiť na živobytie – a tak sa ako učiteľ angličtiny dostal na jazykovú školu v Šumperku, odkiaľ ho do Veľkých Losín, kde učila, pozvala Jana Nováková.
Tomáš Škoda pre Forbes Česko
„Celé to paradoxne odštartovala zvedavosť detí. Mali sme spoločný plán hodín a deti dovtedy nikdy živého Američana nevideli, nieto ešte ochutnali popcorn. Neustále sa nás potom pýtali, kde by si ho mohli kúpiť. Tam vznikol ten nápad,“ spomína spolumajiteľka Hopi Popi.
Lenže vtedy v Česku trh s popcornom, najmä tým domácim, v podstate neexistoval. Ľudia ho poznali len z jarmokov – v kinách ešte nebol – a chýbali aj mikrovlnky, ktoré by biznis plán oboch učiteľov značne uľahčili.
Z učiteľskej profesie však celkom nevybočili. Len namiesto triedy s deťmi pred sebou mali celú krajinu a „učebný plán“ s cieľom naučiť Čechov, čo je to popcorn. Vytvoriť popcornovú kultúru.
„Odvahu? Tú sme nepotrebovali, mali sme cez dvadsať. Mali sme Škodu 120 a na streche stan v tvare indiánskeho típí. Cestovali sme po Karlových Varoch, Olomouci či Prahe a stavali ho na námestiach,“ spomína Glueck.
Ľuďom trpezlivo vysvetľovali, čo je popcorn a ako si ho pripraviť doma. Boli to jednoduché pokusy – igelitové vrecká naplnené kukuricou a zatavené žehličkou. K tomu Jana Nováková v indiánskom kroji kmeňa Hopi z americkej Arizony.
„To by dnes, samozrejme, už nešlo. Dnes pri každej prezentácii uvádzam, že sme si prípravu popcornu overili priamo u kmeňa Hopi,“ hovorí s úsmevom. Ich pôvodný finančný cieľ bol jednoduchý – zarobiť si na letenky do Ameriky a kmeň Hopi navštíviť.
A podarilo sa. Tandem Nováková-Glueck sa z Ameriky vrátil so symbolickým indiánskym „súhlasom“. Odkaz Ameriky je pritom v ich biznise stále prítomný. Kým bežná kukurica z českých polí sa na popcorn nehodí, tá správna – Zea mays everta, teda pukancová kukurica – sa u nás pestovať nedá.
Dozrieva dlhšie, potrebuje viac slnečných dní a musí preschnúť priamo na poli – inak by ju sušenie ešte predražilo.
Glueck a Nováková preto najprv obchádzali malých distribútorov, až sa rozhodli „prasknúť do toho“. „V roku 1994 sme z Ameriky objednali celý kontajner kukurice za desaťtisíc dolárov. To boli obrovské peniaze. Ale vtedy bolo možné všetko – boli to deväťdesiatky,“ usmieva sa Nováková.
Tomáš Škoda pre Forbes Česko
„Vtedy sa z toho stal biznis. Od tej chvíle sme vedeli, že si vieme kúpiť a doviezť hlavnú surovinu sami. Dovtedy sme boli závislí od českých dodávateľov – napríklad od Prago-cornu, ktorý patril hudobníkovi Ladislavovi Staidlovi a dodával zrná do kín,“ dopĺňa Glueck.
Biznis sa rýchlo rozbehol. Prišiel prvý miliónový úver, pravidelné dodávky kontajnerov kukurice a kúpa prvého stroja z Francúzska. Na prelome tisícročia sa olomouckému popcornu darilo a dostal sa aj do regálov veľkých supermarketov.
Lenže, ako hovorí Glueck: „Prišla doba temna – popcornový stredovek.“ Trh zaplavili privátne značky a bez drahých televíznych reklám sa presadiť nedalo. Česká značka preto ustúpila do úzadia a začala vyrábať pre iných – napríklad pre nemecké siete dm či Rossmann, ktoré sa orientovali na biopotraviny. Dnes je Hopi Popi najväčším producentom biopopcornu v Európe.
„Museli sme neustále rásť objemom, ale zisk zostával rovnaký. Bola to pre nás veľká a ťažká lekcia,“ hovorí Glueck. Rovnako náročné bolo obdobie aj osobne – kedysi tvorili pár, no napriek rozchodu dokázali v podnikaní pokračovať spolu.
Vlastná značka
Dnes však Hopi Popi prechádza veľkou zmenou – chce sa vrátiť k vlastnej značke a získať späť časť marže, ktorú doteraz nechávala klientom. Rýchlo sa osvedčila klasická kombinácia šunka-syr, známa z kín.
Lenže napodobniť kvalitu a chuť kinového popcornu doma nie je také jednoduché. Papierové vrecko do mikrovlnky má v sebe plastovú fóliu s tenučkou hliníkovou vrstvou, ktorá premieňa mikrovlnnú energiu na teplo. Ak by sa doň pridalo viac korenia, jednoducho by sa spálilo.
Preto stavia Hopi Popi na už hotový popcorn, ktorý sa dá lepšie ochutiť. V Nemecku je to preferovaná forma, v Česku však stále dominuje popcorn z mikrovlnky. „Takže vychovávame Nemcov, aby chceli čerstvý popcorn, a Čechov, aby si kupovali už napukaný,“ smeje sa Glueck.
Privátnu značku Cinema Time ťahá chuť šunka-syr, ktorá tvorí 40 percent tržieb. Populárny je aj čedar s jalapeños. Vývoj nových príchutí však nie je jednoduchý – pre nemecký trh už robia napríklad pumpkin spice, espresso, kakao, matchu či jahodu.
Najviac sa im však vyplatila spolupráca s netradičným partnerom – vietnamskými večierkami.
„Večierky sú dlho otvorené, ľudia tam často nakupujú impulzívne. V kampani na sociálnych sieťach sme vyzývali, aby si tam pýtali popcorn s príchuťou šunka-syr. Za tri mesiace sme sa dostali do päťtisíc večierok a nadviazali spoluprácu s Tamdou,“ vysvetľuje Glueck.
V plánoch Jany Novákovej a Andrewa Gluecka však figurujú aj samotní zákazníci. „Tu v tejto miestnosti vznikne malá kinosála, kde sa budeme pravidelne stretávať s generáciou Z a generáciou alfa. Veríme, že nám pomôžu vybrať nové príchute,“ hovorí Nováková.
Kritérium je jasné – do predaja sa dostane len to, čo od tridsaťčlennej testovacej skupiny získa priemerne aspoň štyri body z piatich.
Keďže plánujú rozšíriť výrobné kapacity, úspech vlastnej značky budú potrebovať. Chcú zdvojnásobiť predaj biopopcornu, vybudovať v Poľsku trh dvojnásobný oproti českému a rovnako zdvojnásobiť predaje popcornu do mikrovlnky v Británii, Austrálii a na Novom Zélande.
A čo potom? „Ťažko povedať – možno kúpime vlastný výrobný areál. A kto vie, možno raz budeme pestovať kukuricu sami,“ usmieva sa Glueck.
„S globálnym otepľovaním možno raz dokážeme pestovať tú správnu kukuricu aj v Česku,“ dodáva Američan, ktorý pred viac než tridsiatimi rokmi prišiel učiť angličtinu – a napokon naučil krajinu jesť popcorn.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Michal Bernáth.
