Ak máte tričko, ktoré bolo vyrobené na Slovensku, je takmer isté, že textilnú etiketu naň vyrobila firma Higa z Trenčína. Roland Hnilica chcel pôvodne v deväťdesiatych rokoch začať šiť obleky a vtedy zistil, že textilné etikety na Slovensku nikto nevyrába. Predal firmu, požičal si peniaze z banky a nakúpil tkacie stroje. Higa dnes zásobuje etiketami mnohé automobilové aj módne značky, pričom vyrába desiatky miliónov etikiet, ktoré vyváža do celého sveta, a jej tržby presahujú 1,6 milióna eur.
Vlastnil veľkoobchod s potravinami, keď sa rozhodol vyrábať produkt s vyššou pridanou hodnotou. Boli 90. roky, keď Roland Hnilica uvažoval o zmene podnikania. „Začal som sa rozhliadať, čo budem robiť. Trvalo mi to asi rok. Jedného dňa som potreboval ísť na stretnutie a nevedel som si kúpiť oblek. Hovoril som si, idem šiť obleky,“ spomína Roland Hnilica, pričom vedel, že na pracovnom trhu v odevnom meste nájde skúsenú pracovnú silu.
Firma z východu s miliónovými tržbami.
Majiteľ stále jazdí kamiónom
Keď však tvoril biznis plán, zistil, že nikto na Slovensku nevyrába textilné, tlačené či tkané etikety. Urobil si prieskum. „V Česku a Maďarsku bola jedna firma, v Poľsku dve, tak som si povedal, že to je dobrý nápad. Poďme robiť niečo, čo nerobí nikto.“ Zamestnancom predal veľkoobchod s potravinami za dva milióny korún, ďalšie tri si požičal z banky a za peniaze kúpil prvý stroj. Na začiatku mal dvoch zamestnancov, dnes je ich 30 a niektoré zákazky dokonca musí delegovať na subdodávateľov.
Roland Hnilica objavil v 90. rokoch dieru na trhu, vlani dosiahol tržby 1,6 milióna eur. Foto: archív Higa
Ťažké začiatky preverili vytrvalosť
Prvý rok mala firma Higa tržby 40-tisíc korún a zažívala najťažšie časy. Druhý rok sa jej už podarilo zarobiť prvý milión korún, tretí rok sa vyhrabala z červených čísel. „Pamätám si moment, keď som si išiel požičať do banky peniaze na tretí tkací stroj. Bankár mi vtedy povedal: Dobre, vy chcete požičať ďalších 200-tisíc mariek (vtedy asi 5 miliónov korún), ale však vy robíte tržbu tri milióny a majetok má hodnotu osem. Veď vy máte veľký majetok, to proste nejde,“ spomína podnikateľ, ktorý postavil firmu na prvé miesto. Svojmu podnikateľskému zámeru veril a nepripúšťal si neúspech. Sám vraví, že ho najviac hnala viera v seba samého.
Prežila si znárodnenie, konkurz aj úplný koniec výroby.
Značka Ozeta však ožíva
„Prvých päť rokov bolo veľmi zlých, druhých päť rokov bolo ťažkých a asi v roku 2002 som bol prvý raz oslovený firmou, ktorá vyrába sedadlá do áut. Začali sme pre nich dodávať v minimálnom objeme a boli s nami spokojní,“ vraví Hnilica, pričom zákazka tvorila len asi 10 percent tržieb, no mala potenciál dostať Higu do povedomia sektoru automotive.
Veľkými zmenami k veľkému biznisu
Obchodný partner, ktorý vyrábal sedadlá do áut, po štyroch rokoch spolupráce urobil vo firme Higa audit. „Zo 100 možných bodov som získal dva. Povedali mi, že všetko je „nafigu“, ale zákazníci sú s nami spokojní, tak treba, aby sme prerobili celú firmu,“ priznáva podnikateľ, pričom mu ponúkli veľké zákazky, ak sa rozhodne zmeny podstúpiť.
Higa vyrába milióny etikiet. Foto: Archív Higa
Určil si dva roky na to, aby dostal firmu do potrebnej kondície, keďže v danom čase by nebol schopný požadované objemy naplniť. Od roku 2005 dodáva vo veľkom etikety pre automotive. „Vtedy sme tomuto sektoru dodali asi milión kusov etikiet, dnes dodávame asi 40 miliónov kusov značkám ako Škoda, Ford, Fiat, Trabant i Ferrari. Keď trčí zo sedačky etiketa airbag alebo isofix, tak je od nás.“
Na vlne automobilového priemyslu
Aktuálne tvoria zákazky pre automobilový priemysel asi 70 percent obratu spoločnosti. „Dodávame do celého sveta, napríklad aj do výrobných závodov v Číne či Mexiku,“ vraví Hnilica. Higa dnes dodáva etikety do ôsmich korporácií, ako Adient, Johnson Controls či Magna Internationals, čo je výsledok ich dvanásťročných obchodných aktivít. „V automobilovom priemysle je jediná šanca, ako sa tam dostať. Treba začať v menšom, a keď sú s vami spokojní, tak vám zadajú i ďalšie projekty,“ vysvetľuje Hnilica.
Keď v roku 1997 začali, nastavili cenník tkaných etikiet, ktorý odvtedy dvakrát znižovali. Cenu tlačených etikiet zdvihli o 5 percent po prvý raz tento rok. „Ceny máme vypočítané, ale vzhľadom na to, že robíme pre automobilky, tak musíme byť neuveriteľne efektívni. Spôsob, akým vyrábame dnes, je diametrálne produktívnejší ako kedysi,“ vysvetľuje majiteľ spoločnosti, ktorému sa tak darí vyrovnávať zvýšené náklady na prácu, ktorej cena stúpa.
Jedným zo zákazníkov spoločnosti Higa je aj značka Miklosko Fashion Design. Foto: Archív Higa
Roland Hnilica dokázal svoju firmu dostať do svetového povedomia a o zisku spoločnosti hovorí ako o niečom, čo generujú, ale nie je ich cieľom. „Na bežnú obnovu zisk nepotrebujete, ten treba len na investície.“ Priznáva však, že ho na Slovensku nebaví podnikať. Demotivujú ho byrokracia a požiadavky štátu.
„Nie sú ľudia a pre systém, ktorý tu vládne, ľudia nechcú robiť. Je veľká fluktuácia. Podnikateľské prostredie je strašné,“ konštatuje s tým, že v dnešných podmienkach by vraj určite fabriku nedokázal vybudovať do stavu, v akom je dnes. Začínajúcim podnikateľom preto odkazuje, že sa majú obrniť trpezlivosťou. „Keď sa pre niečo rozhodnete, nezmeňte svoj nápad, lebo sa vám nepodaril tak, ako si predstavujete. Treba vytrvať.“
Hlavné foto: Firma Higa z Trenčína svojimi textilnými etiketami značkuje Slovensko i svet (vľavo). Vpravo je Roland Hnilica, ktorý sa rozhodol všetky peniaze vložiť do firmy na výrobu etikiet a vytvoril spoločnosť Higa s.r.o. Zdroj: archív Higa/koláž Forbes
