Firma Rim z Otrokovíc už 35 rokov vyrába ergonomické kancelárske stoličky. Za ten čas si prešla niekoľkými krízami. Jej majitelia to napriek tomu nevzdali a na ich stoličkách dnes sedia ľudia takmer po celom svete.
Milan Nagy a Rudolf Fukal spolu pracovali ešte pred revolúciou v leteckej firme Moravan, kde vyrábali akrobatické lietadlá a rozprašovače. Po nežnej revolúcii prišla okrem slobody aj neistota. Budúci podnikatelia tušili, že je potrebné zobrať osud do vlastných rúk.
„Vždy sme túžili niečo vyrábať a nebyť od nikoho závislí. Hľadali sme niečo, čo by nám to umožnilo. Najprv to boli tzv. kľakačky – vtedy bol trend kľačať pri práci,“ spomína Nagy na spoločné začiatky.
„Potom sme náhodou, keď si manželka chcela kúpiť kancelársku stoličku, zistili, že ich je v ponuke zúfalo málo. V časopise Udělej si sám sme našli návod na výrobu a pustili sa do prvého prototypu,“ vysvetľuje.
Pomoc od rodiny a známych
Začínajúci podnikatelia vedeli o svojom potenciáli a vyrobili prvých päťdesiat stoličiek. Tie začali predávať na blšom trhu a všetky sa vypredali. Obaja následne dali výpoveď v práci, požičali si 20-tisíc korún od známych a v roku 1991 začali naplno podnikať.
Počas prvého roka zostavili šesťčlenný tím a vyrobili viac ako tisíc stoličiek. Súčiastky zháňali v okolitých továrňach. Nemohli si dovoliť drahé výrobné stroje, s jednotlivými krokmi výroby im pomáhali známi. Stoličky predávali za asi 1200 korún, čo stačilo na pokrytie nákladov aj ďalší rast firmy.
Potom sa objavil niekto, kto ich biznisu veril a založil svoju nehnuteľnosť, aby získal štvrťmiliónovú pôžičku a stal sa ich spoločníkom.
Tretí spoločník, na rozdiel od Nagya a Fukala, vo firme dlho nevydržal. Odišiel v roku 1997, keď doterajšie sídlo firmy Otrokovice postihli ničivé povodne.
„Práve sme dostavali novú budovu, nakúpili nové stroje a prišla povodeň. Mali sme šťastie v nešťastí – zachránila nás neďaleká železničná trať a povodne sa zastavili len pár metrov od nás. Vyviazli sme tak bez škôd,“ spomína Fukal.
Aj vďaka tomu sa podniku začalo dariť. Mal viac ako 50 zamestnancov a pobočku na Slovensku, neskôr aj v Maďarsku. Stále mali problémy s bankami. Neboli im ochotné požičiavať, ani keď sa nikdy neocitli v strate a disponovali vlastnými výrobňami a strojmi.
S peniazmi im nakoniec vždy pomohli priatelia a rodina. Na prelome tisícročí na nich pre problémy s financovaním doľahla osobná kríza. S nemeckým partnerom Dauphin jednali o predaji firmy.
Každá kríza ich posunula vpred
„Našťastie k predaju nakoniec nedošlo. V Amerike spadli Dvojičky, západná Európa sa dostala do krízy a Dauphin si to rozmyslel. Potom sa sprivatizovala Komerčná banka a konečne sme dostali úver,“ spomína Nagy.
Každá kríza ich posunula ďalej – začali exportovať do nejakej ďalšej krajiny. Pred vstupom do Európskej únie to ale bolo náročné.
„Stále sme sa chceli dostať na západný trh. Export čelil obrovským prekážkam a kope papierovania. Celý proces sa uľahčil až po vstupe do EÚ,“ pripomína Fukal.
Pre podnikateľov z Otrokovíc bol najťažší proces nastavenia firmy, či už z ekonomickej, alebo personálnej stránky. „Máme veľké šťastie na ľudí. Vždy nám pomohli známi aj rodina, sme vďační za moravskú povahu, ľudia tu sú veľmi spoľahliví. Fluktuáciu máme dodnes minimálnu, mnohí naši zamestnanci u nás ostávajú až do dôchodku,“ teší sa Nagy.
Ďalšia kríza prišla súčasne s ekonomickou v roku 2008. Aby firmu zachránili, museli prepustiť tretinu ľudí. „Opäť boli problémy s bankami. Tie sú ochotné vám požičať len vtedy, keď sa vám darí. Keď nám v januári 2009 prišla len tretina zo zvyčajného množstva objednávok, banka nám skrátila a navýšila úver. Našťastie, opäť nám pomohli kamaráti,“ spomína.
Foto Tomáš Škoda / Forbes.cz
Aj vtedy krízu využili vo svoj prospech. Zainvestovali do nových projektov a rozbehli spoluprácu so skúseným talianskym dizajnérom Massimom Costagliom. Vznikol nový rad otočných stoličiek. „V roku 2012 sa to prejavilo na tržbách, vďaka čomu sme krízu opäť ustáli,“ hovorí Fukal.
Expandovali aj do zahraničia
Rovnako to bolo aj o rok neskôr, keď rozbiehali spoluprácu s výrobňou na Taiwane, ktorá bola kľúčová pre expanziu do USA a iných štátov mimo Európy.
„Firma bez svetového renomé to nemá s expanziou do USA ľahké. Nemôžeme si myslieť, že dobyjeme Ameriku bez špeciálneho imidžu značky, ceny a storočnej tradície. Dodnes trpíme tým, že pochádzame z bývalého sovietskeho bloku, preto sme skombinovali výrobu na Taiwane, taliansky dizajn a český koncept,“ vysvetľuje Nagy.
Výroba pre európsky trh, kde majú viac ako 500 klientov, prebieha vo výrobnej hale v Tlumačove pri Zlíne. Najviac stoličiek ide do Rakúska, Nemecka, krajín Beneluxu a Francúzska. Česká firma Rim exportuje do zahraničia až 70 percent produkcie.
„Konkurencia v rámci Európy je silná. V strednej Európe sme na trhu s ergonomickými stoličkami na čele. Poliaci sú silní v iných oblastiach. V Česku máme jedného konkurenta, s ktorým si periodicky vymieňame prvenstvo,“ upresňuje Nagy pozíciu firmy na trhu.
Napriek následkom pandémie sa im dnes darí veľmi dobre. „Covid ovplyvnil štýl práce, firmy redukovali počty pracovných miest, trh sa zmenil. Sortiment kancelárskych stoličiek sa zúžil na polovicu. Prešli sme teda k hotelom a reštauráciám a začali sa viac sústrediť na mäkké sedenie,“ vysvetľuje Fukal.
Kým pred covidom mali obrat 16,2 milióna eur, minulý rok to s konsolidáciou bolo 15,4 milióna. Tento rok očakávajú návrat k predcovidovým číslam. „Tohtoročný finančný rok začína veľmi pozitívne. Situácia je stabilná, máme veľa objednávok,“ dopĺňa Nagy s tým, že ročne vyrobia okolo 100-tisíc produktov. Výroba jednej stoličky pritom trvá dva dni.
Ich stoličky nájdete najčastejšie v bankách. „Pre banky sme ako škodovka – za dobrú cenu ponúkame dobrý výkon.“
„Pred 3 rokmi sme s Fukalom zmenili firmu na akciovú spoločnosť, aby sme mohli do podniku zapojiť aj deti. Tie sú po celom svete a k chodu firmy prispievajú na diaľku. Vo firme chcú pokračovať, prvé tri roky boli v dozornej rade a od minulého roka má každý z nich osem percent,“ vysvetľuje Fukal.
„My sme v správnej rade, máme v nej nejaké povinnosti, ale už nie tak veľa. Podarilo sa nám získať Martina Dorotíka z manažmentu firmy Baťa na riaditeľskú stoličku. Vďaka tomu máme viac času na prehlbovanie vzťahov so zákazníkmi, golf a ďalšie aktivity,“ dodáva so smiechom Nagy.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.