Jan Rayman chce stavať domy a haly z nápojových kartónov po celom svete.
Na čo sa dajú využiť použité kartónové obaly? Jan Rayman v tom má jasno. Jeho UpCycling Group z nich plánuje postaviť továreň v Kalifornii. Ide o projekt v hodnote takmer 15 miliónov eur. Okolo výroby chce budovať aj inovačné centrá UpFactory, ktoré budú rozvíjať siete miestnych obehových hospodárstiev.
Keď vezmete do ruky kus packwallovej dosky, pripomína o niečo hrubšiu OSB dosku alebo preglejku. Alebo o niečo ťažší, ale zdanlivo odolnejší sadrokartón. Len ťažko by ste uhádli, že z toho, čo držíte v ruke, včera niekto pil pomarančový džús. Podľa Jana Raymana, jedného zo zakladateľov a CEO skupiny Upcycling Group, je to dôkaz toho, že obehové hospodárstvo je budúcnosť.
„Snažíme sa zamerať na odpadové materiály, ktoré sa dnes nedostatočne recyklujú. Preto vynechávame napríklad PET fľaše, ktoré sa už dnes dobre a vo veľkom spracúvajú,“ vysvetľuje český podnikateľ, ktorého spoločnosť prechádza na materiál v Európe nazývaný packwall a vo zvyšku sveta SaveBoard alebo RECBoard. Ide v podstate o tetrapakové obaly lisované za tepla.
Školy, KFC aj Tesla
Táto technológia má odozvu aj v stavebníctve. Na prvý pohľad nenápadný materiál už používa napríklad stavebný gigant Skanska pri výstavbe škôl vo Švédsku, fínsky inštitút v New Yorku z neho vytvoril zero waste bistro, v Austrálii sa z neho stavajú pobočky KFC a americká automobilka Tesla, ktorú vlastní najbohatší človek na svete Elon Musk, ho používa v halách svojej gigafaktúry v Nevade.
Mimochodom, v amerických médiách sa nedávno objavili zábery Muska a jeho tímu, ako táboria s otvoreným ohňom na streche továrne. Zábery, na ktorých slávny miliardár pohodlne sedí, sú práve z linky UpCycling.
V USA sa teraz spoločnosť Upcycling Group chystá na svoj najväčší projekt v histórii: výstavbu dvoch veľkých výrobných hál na západnom pobreží USA za takmer 15 miliónov eur. Hlavným investorom projektu je švédsky koncern Elof Hansson, globálna spoločnosť s ročným ziskom viac ako 750 miliónov dolárov. Chce sa tiež stať výhradným dodávateľom inovatívnych stavebných materiálov pre severoamerický trh.
Na tento účel Elof Hansson a Upcycling Group založili spoločnú holdingovú spoločnosť, ktorá bude stavať továrne v zámorí. Spoločnosť s českými koreňmi v nej bude mať pätinový podiel. Na pláne sa podieľa aj ďalšia česká spoločnosť, strojárska firma Lisa Tech, ktorá dodala výrobnú linku. Celkovo už českí strojári získali zákazky za takmer 20 miliónov eur.
Plán Švédov je postaviť od budúceho roka aspoň jednu takúto továreň ročne, pričom každá z nich by mala priniesť zisk tri milióny dolárov ročne.
Dobre využitá príležitosť
Za materiálom nazývaným packwall (v podstate tetrapakové steny) nie je žiadna revolučná technológia. Ide skôr o dobre využitú príležitosť a vieru v obehové hospodárstvo.
Použité nápojové kartóny idú najprv do drviča a vzniknutý materiál sa pravidelne rozvrství. Potom sa s pridaním tepla lisuje.
To je dôležité, pretože teplo aktivuje polyetylén, ktorý sa pri výrobe tetrapakov bežne používa a v kartónoch pôsobí ako lepidlo. V dôsledku toho nie je potrebné počas procesu lisovania pridávať vodu, chemikálie alebo lepidlo, všetko potrebné je už v samotnom obale. Od naloženia do drviča po konečné orezanie dosky uplynie len neuveriteľných šesť minút.
Za materskou holdingovou spoločnosťou Upcycling Group, založenou v januári tohto roku, stojí už spomínaný Jan Rayman so štyridsaťpercentným podielom a jeho dvaja spoločníci Jan Skopeček a Valentin Girstl, obaja s tridsaťpercentným podielom.
Girstl je s kľúčovou technológiou tiež silne prepojený. Jeho rodina sa na prelome tisícročí pokúšala v Českej republike spustiť podobný koncept a patent, ktorý si zaregistrovali, teraz vlastní ich partnerská spoločnosť Ges Eco.
Činnosť spoločnosti riadi predovšetkým jej najväčší akcionár a CEO Rayman. Ten sám priniesol technológiu do zahraničia, prvé dosky predal v USA už v roku 2008 prostredníctvom internetového trhoviska Craigslist. O tri roky neskôr prišiel projekt prvej továrne v Des Moines v štáte Iowa za 3 milióny dolárov. Koncept mu viac-menej vyšiel. Získal dodávateľov odpadu, ktorí boli schopní triediť tetrapakové obaly a lacno ich dovážať z blízkeho okolia.
„Nakoniec som podnik v roku 2018 predal s malým ziskom najväčšej americkej spoločnosti na spracovanie odpadu. V Iowe z nej vytvorili vývojové centrum na spracovanie iných druhov odpadu a teraz plánujú vybudovať niečo podobné neďaleko Philadelphie, kde by mali mať prístup až k pol miliónu ton výrobného materiálu ročne,“ vysvetľuje Rayman.
Motivoval ich hurikán
Aby Rayman mohol niečo postaviť, musel najprv niečo zbúrať. Pôvodne pracoval v Spojených štátoch a získal stáž v spoločnosti, ktorá sa zaoberala odstraňovaním škôd spôsobených hurikánmi.
Podľa vlastných slov väčšinu času trávil vynášaním a vysušovaním sadrokartónových dosiek. „Hovoril som si, že musí existovať lepší materiál,“ spomína. Vyskúšal teda nápojové kartóny a teraz by chcel všade na svete rozvíjať obehové hospodárstvo a budovať koncové trhy pre odpadové materiály.
Manželku si síce našiel za oceánom v Colorade, ale srdce ho ťahalo domov do českej kotliny. Skupina Upcycling Group bola preto založená v Česku. Po projektoch na Novom Zélande, v Austrálii a Holandsku bude jeho pilotným českým projektom továreň v Pardubiciach, Raymanovom rodisku. Závod bude spracovávať desaťtisíc ton odpadu ročne.
Podľa Raymanovej vízie má byť linka na výrobu packwallov len stavebným kameňom, okolo ktorého vyrastie niečo oveľa väčšie. „Nazývame to UpFactory. Bude to akési technologické centrum, kde sa budú spájať riešenia pre obehové hospodárstvo,“ plánuje Rayman.
Niektoré projekty v tomto smere sa už realizujú. Napríklad už spolupracuje s Diakoniou Broumov na patentovanej linke, ktorá vytvára podobné dosky z textilu, ktorý je podľa Raymana ďalším odpadovým materiálom, s ktorým nevieme efektívne hospodáriť. Okrem toho by sa chcel zamerať na sklo, z ktorého sa podľa neho dajú vyrábať náhrady menších betónových blokov pre infraštruktúrne projekty ako napríklad obrubníky.
Obchodný model spoločnosti UpCycling však nestojí na budovaní ďalších a ďalších vlastných tovární. Namiesto toho Raymanova skupina pomáha rozbehnúť takéto linky inde výmenou za finančnú odmenu alebo podiel v spoločnosti. Takto napríklad buduje projekt pre švédsku spoločnosť Recoma v Holandsku, za čo okrem dvoch miliónov eur dostane aj podiel priamo v Recome.
Výzva pre budúcnosť
Podľa údajov OSN vyprodukovali obce v minulom roku na celom svete 2,1 miliardy ton odpadu. Do roku 2050 sa očakáva, že to bude až 3,8 miliardy ton. Ak započítame náklady na odstránenie negatívnych externalít, proces likvidácie odpadu si v roku 2050 vyžiada astronomické náklady vo výške 640 miliárd dolárov.
Podľa Raymana celý segment odpadov teraz visí vo vákuu z dôvodu rozhodnutiu Číny. Dlhé roky bola Čína hlavným svetovým odberateľom odpadu. Číňanom však došla trpezlivosť s kvalitou dodávok a výrazne zvýšili svoje požiadavky na zloženie nakupovaného odpadu. Hlavný „odbyt“ tak zrazu prestal existovať.
A to je podľa Raymana veľká výzva aj pre európske podniky. Materiály ako packwall majú potenciál vyplniť prázdne miesta v ESG reportoch veľkých korporácií.
Hlavným ekologickým argumentom okrem jednoduchej recyklácie aj to, že výrobný proces vytvára o deväťdesiat percent nižšiu uhlíkovú stopu ako sadrokartónové dosky a o sedemdesiat percent nižšiu ako OSB dosky.
Rayman však priznáva, že mnohé recyklované materiály majú jednu zásadnú nevýhodu – zvyčajne ich nebude dostatok. To platí aj pre obalové steny. Aj keby sa podarilo zrecyklovať každý tetrapakový obal alebo pohár zo Starbucks v Amerike, čo by predstavovalo celkovo jeden a pol milióna ton, dosky z nich vyrobené by dokázali pokryť len necelé dve percentá amerického trhu s doskovými materiálmi. „V Európe to bude podobné,“ uzatvára Rayman.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Michal Bernáth.