Národná banka Slovenska realizovala prvý prieskum verejnej mienky zameraný na využívanie kryptomien na území SR. Výsledky sú prekvapivé. Hoci ide stále o relatívne nové odvetvie, skúsenosti s ním má takmer každý desiaty Slovák.
O téme virtuálnych mien sa diskutuje čoraz častejšie, doteraz však nebolo nijako kvantifikované, aký záujem oň majú bežní ľudia. NBS sa preto rozhodla zmapovať ich vedomosti, postoje a skúsenosti v historicky prvom prieskume.
Uskutočnila ho agentúra Focus v dňoch 26. novembra až 3. decembra 2021 na vzorke 1010 respondentov. Realizoval sa kombinovanou metódou zberu údajov – online panel a osobné dopytovanie.
„Jednou z hlavných motivácií pre uskutočnenie tohto prieskumu bolo zistiť, či sú kryptoaktíva pre obyvateľov Slovenska iba teoretickou témou, alebo s nimi majú aj praktické skúsenosti. Preto sme sa respondentov pýtali, či vlastnia alebo vlastnili kryptoaktíva,“ uvádza NBS.
Zdroj: NBS
Rozšírená investičná téma
Zo všetkých respondentov počulo výrazy kryptomeny, kryptoaktíva alebo bitcoin až 84 percent oslovených. Takmer polovica z nich však deklarovala, že hoci výrazy počuli, nemajú väčšie znalosti. O kryptoaktívach, kryptomene alebo bitcoine nepočulo len 16 percent respondentov.
Zo všetkých opýtaných vlastní aktuálne nejakú virtuálnu menu 5,8 percenta respondentov. Ďalšieho 3,1 percenta vlastnilo kryptoaktíva v minulosti. Dovedna má s týmito menami reálnu skúsenosť 8,9 percenta ľudí na Slovensku.
„Tieto výsledky jasne ukazujú, že kryptoaktíva už nie sú iba okrajovou témou, ale praktickú skúsenosť s ňou má skoro desatina slovenskej dospelej populácie,“ hodnotí NBS.
Ďalších 29 percent z opýtaných, ktorí o kryptomenách vedia, do nich v budúcnosti plánuje investovať.
Zdroj: NBS
Najčastejšími motívmi sú špekulácia a zvedavosť
Až 40 percent vlastníkov kryptomien uviedlo ako jeden z dôvodov ich kúpy špekuláciu. Rovnaké percento si chcelo toto aktívum na vlastnej koži vyskúšať. Jedna tretina ho označila za alternatívu cenných papierov. Pohnútky investorov sú teda rôzne. Je zaujímavé, že až jedna štvrtina považuje kryptomeny za dlhodobý penzijný plán.
„Na rozdiel od nehnuteľností či cenných papierov zatiaľ s kryptoaktívami nie sú dlhodobejšie skúsenosti a až budúcnosť ukáže, či sú aspoň niektoré vhodné ako dlhodobá investícia. Spoliehať sa pri svojom zabezpečení na dôchodok iba na kryptoaktíva je extrémne riziková stratégia, ktorú NBS investorom neodporúča,“ komentuje Júlia Čillíková, výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa NBS.
Zdroj: NBS
Vysoké zisky v minulosti
Značná časť investorov už stihla na kryptomenách zarobiť. Kým v októbri roku 2020 stál bitcoin zhruba desaťtisíc dolárov, o rok neskôr jeho cena vyskočila na 65-tisíc. Dlhšie ako dva roky pritom drží kryptomeny až 60 percent investorov. Z nich 23 percent investovalo pred rokom 2018. Ešte na začiatku roka 2017 stál jeden bitcoin len 900 dolárov.
Z tých, čo prišli na trh až v posledných dvoch rokoch, sa však na raketovom raste dokázala zviezť len časť. Nad hodnotou 50-tisíc dolárov sa totiž bitcoin pohyboval už začiatkom roka 2021.
„Ceny mnohých kryptoaktív v posledných rokoch astronomicky vzrástli a nie je preto prekvapivé, že mnohí ľudia nakupujú kryptoaktíva v nádeji, že aj im sa podarí znásobiť vložené prostriedky,“ konštatuje NBS.
Až 12 percent ľudí v prieskume uviedlo, že vlastní kryptoaktíva za viac ako päťtisíc dolárov a ďalších 12 percent nechcelo na otázku vôbec odpovedať. Tretina investorov má v krypte menej ako 250 eur.
Zdroj: NBS
Ako vyzerá typický kryptoinvestor?
Zaujímavým zistením prieskumu je, že do kryptomien investujú najmä muži. Je ich až 87 percent. Z pohľadu veku ide najmä o mladšiu generáciu. Najväčší podiel (44%) pripadá na vekový interval 25 až 34 rokov.
Až 40 percent používateľov má vysokoškolské vzdelanie. Najčastejšie ide o tvorivých odborných pracovníkov, ako sú lekári, učitelia, právnici či informatici s mesačným príjmom od tisíc do dvetisíc eur.
Autori prieskumu zisťovali aj politické zameranie kryptoinvestorov. Prevláda u nich pravicovo-liberálna politická orientácia, kým pri všetkých respondentoch boli najčastejšie zastúpení sociálni demokrati.
NBS však upozorňuje, že charakteristika užívateľov nemusí byť dostatočne reprezentatívna vzhľadom na veľkosť vzorky. V absolútnych číslach totiž na otázku osobnej skúsenosti s kryptomenou odpovedalo kladne iba 90 používateľov.
Nesprávne chápané výhody
Respondenti považujú za najčastejšie výhody kryptomien väčšiu mieru anonymity (39 %). Nejde však o celkom správny predpoklad. Veľká časť poskytovateľov služieb už totiž vyžaduje overenie identifikácie klienta a miera anonymity sa na tomto trhu znižuje.
Podobný podiel respondentov považuje za ďalšiu výhodu rýchlosť transakcií. Viaceré slovenské banky nedávno spustili instantné platby, vďaka čomu dokážu rýchlosťou prevodov konkurovať blockchainu.
12 % investorov vložilo do kryptomien 50 % majetku
Odborníci radia do kryptomien investovať len tie peniaze, ktorých stratu môžete oželieť. Väčšina Slovákov sa touto radou aj riadi. Až 56 percent respondentov do nich alokuje najviac päť percent svojho portfólia. Ďalších 17 percent sa pohybuje medzi šiestimi až desiatimi percentami.
Rizikovejšiu stratégiu volí necelých 12 percent ľudí, ktorí do tejto triedy aktív vložili 11 až 50 percent finančného majetku. Rovnaký podiel oslovených respondentov však do kryptomien alokuje viac ako 50 percent portfólia.
„Títo vlastníci musia byť pripravení na to, že vďaka vysokej volatilite kryptoaktív môže ich investícia stratiť desiatky percent a významný pokles môže trvať aj niekoľko rokov, ako tomu bolo v krátkej histórii kryptoaktív už niekoľkokrát,“ upozorňuje NBS.
Centrálna banka vysvetľuje, že neodrádza od investovania do kryptomien, ale upozorňuje na riziká.
Riziko straty
Väčšina (63 %) oslovených si uschováva svoje kryptoaktíva priamo u spoločnosti, v ktorej ich nakúpili. Ide o relatívne rizikové správanie, pretože v prípade zlyhania tejto firmy môžu investori o svoje peniaze nadobro prísť.
O niečo bezpečnejší spôsob – softvérovú peňaženku – využíva necelá tretina respondentov a najbezpečnejší spôsob – hardvérovú peňaženku – má len relatívne malé percento (14 %) používateľov.
NBS upozorňuje, že, na rozdiel od zlyhania banky alebo obchodníka s cennými papiermi, neručí za stratu alebo spreneveru peňazí. Nevykonáva totiž v tejto oblasti žiadny dohľad. Neumožňuje jej to legislatíva. Jej aktivita je preto len informačná.
„Väčšina respondentov (64,3 %), ktorí poznajú krypto, si správne uvedomuje, že žiadnu náhradu od štátu by nedostali, menšia časť (13,3 %) očakáva náhradu a niečo vyše pätiny (22,5 %) nevedela odpovedať,“ konštatuje NBS.
V minulosti sa už s nepríjemnou realitou stretla takmer pätina respondentov. Až 13 percent ľudí už totiž podľa prieskumu prišlo o svoj majetok v dôsledku krachu spoločnosti, kde mali krypto uschované. Ďalších osem percent o investície prišlo iným spôsobom, napríklad stratou privátneho kľúča či hacknutím kryptopeňaženky.
Zdroj: NBS
Podobné výsledky v zahraničí
Slovenské údaje korešpondujú s podobnými prieskumami v zahraničí. Napríklad vo Francúzsku vlastní kryptoaktíva 8 percent dospelej populácie, v Spojenom kráľovstve je to 4,4 percenta.
Vo všetkých troch štátoch prevažujú pri investovaní do kryptoaktív jasne muži. Najvýraznejšie je to na Slovensku (87 %), vo francúzskom prieskume ich bolo 60 percent a v britskom 78 percent.
Pri otázkach, ktoré sa dajú porovnať, sa ukazujú v mnohých aspektoch konzistentné výsledky vo všetkých troch štátoch. „Trh s kryptoaktívami je vo svojej podstate globálny a vo veľkej miere stiera rozdiely medzi jednotlivými štátmi,“ konštatuje NBS.
Jednotná legislatíva je na obzore
Aj preto je podľa centrálnej banky dôležitá jednotná regulácia tohto trhu. Aktuálne sa na pôde inštitúcií Európskej únie rokuje o regulácii MiCA (Markets in Crypto-assets), ktorá by mala vytvoriť spoločný európsky trh. Podľa očakávaní NBS by mala byť schválená už v polovici tohto roka a jednotlivé ustanovenia by mali vstupovať do platnosti v priebehu tohto a budúceho roka.
„Keď k tomu dôjde, kryptomeny budú môcť ponúkať aj štandardné finančné subjekty ako banky alebo obchodníci s cennými papiermi,“ uzatvára Daniel Ďuriač, fintech expert z NBS.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
