Londýnske Victoria & Albert Museum pred pár dňami otvorilo najvýraznejšiu expozíciu tohtoročnej sezóny. Cartier v spolupráci s Royal Collection Trust na nej rozpráva príbehy viac ako 350 unikátnych klenotov.
Je to bezpochyby udalosť európskeho výstavného roka. Hlavným lákadlom aktuálnej výstavy v renomovanom Victoria & Albert Museum v londýnskej štvrti South Kensington sú, samozrejme, zápožičky osobných cenností kráľa Karola III. a skvostov z kráľovskej klenotnice Royal Collection Trust.
Cartier tak vystavuje klenoty obrovskej hodnoty: tiary, náhrdelníky, diamanty, ktoré sme doteraz vídali na korunovaných hlavách a len pri slávnostných príležitostiach – tiaru od Cartiera mala vo svoj svadobný deň na sebe aj Catherine, súčasná princezná z Walesu, keď sa vydávala za princa Williama.
Vidieť tu možno klenoty z majetku Koruny, ktoré patrili kráľovnej Alžbete II., jej matke Elizabeth, kráľovnej Márii z Tecku aj kráľovnej Alexandre Dánskej, neveste kráľovnej Viktórie.
Foto: Cartier a Victoria & Albert Museum, London
Mnohé z nich sú verejne vystavené po prvýkrát a ich hodnota je nevyčísliteľná – či ju posudzujete z finančnej stránky alebo z hľadiska historického, kultúrneho či spoločenského dedičstva našej civilizácie. Niektoré kusy z toho dôvodu nesmú opustiť Britské ostrovy. Ide preto o ojedinelú možnosť ich vidieť – teraz v Londýne.
Popri kráľovských klenotoch sú však v Londýne až do polovice novembra vystavené aj diamanty iných princezien. Tých amerických. A ich príbehy sú podobne dych vyrážajúce.
Značku Cartier v roku 1847 založil v Paríži Louis-François Cartier. Globálnu svetovú slávu dosiahla však až začiatkom minulého storočia s trojicou zakladateľových vnukov – Louisom, Pierrom a Jacquesom Cartierovcami, ktorí domácu remeselnú šperkársku dielňu prebudovali na medzinárodnú sieť, keď začiatkom 20. storočia založili popri Cartier Paris pobočky Cartier London a Cartier New York a systematicky budovali ich medzinárodnú slávu.
Foto: Cartier a Victoria & Albert Museum, London
Ako sa to Cartierovcom v priebehu minulého storočia podarilo? Vďaka závideniahodnému zoznamu zákazníkov z radov európskej šľachty, ktorí už vtedy u Cartiera radi a veľa nakupovali v rámci bontónu, bol už len krok k osloveniu novodobej americkej šľachty. Tá sa tej európskej chcela vo všetkom podobať – a navyše mala takmer neobmedzené finančné možnosti.
Išlo o filmové herečky z dynamicky sa rozvíjajúceho Hollywoodu, ale ešte predtým o dedičky ropných polí, železníc, zlievarní, oceliarní a lodeníc. Nazývali ich „dolárovými princeznami“. Aj tie pomohli Cartierovi k sláve.
Expozícia v Londýne tak popri príbehoch európskej šľachty a jej klenotov farbisto opisuje ďalší fenomén doby s názvom The Gilded Age, čo je „pozlátený vek“ americkej priemyselnej konjunktúry.
Príbehy bohatých amerických dedičiek, ktoré svoje imanie často a rady vymieňali s britskými aristokratickými manželmi za šľachtický titul a potom v anglických vidieckych sídlach žili svoj americký sen v novej podobe, sú takmer neznáme. A pritom sú pozoruhodné.
Tiary a náhrdelníky od Cartiera si napríklad veľmi často a rada objednávala Beatrice Forbes z mocnej a vplyvnej americkej dynastie z Newportu. Jej otcom bol významný americký finančník, jej sestra sa vydala za Henryho Carnegieho.
Beatrice, ktorá sa narodila v roku 1883, bola krásna žena s veľkou gurážou, okrem iného milovníčka dostihov a rýchlej jazdy, a mierila taktiež vysoko. A tak zamierila až medzi britskú aristokraciu.
Foto: Cartier a Victoria & Albert Museum, London
Dňa 14. januára 1909 sa vydala za Bernarda, ôsmeho grófa z Granardu, usídlila sa v Anglicku a stala sa jednou z najvýraznejších členiek tamojšej „novej aristokracie“. Svojmu grófskemu manželovi porodila štyri deti – dve dcéry a dvoch synov. Všetci sa dožili dospelosti a založili nové vetvy súčasných britských aristokratických rodín.
Manželstvo grófa a grófky z Granardu bolo šťastné a netrpelo nedostatkom, ako dokazuje aktuálna výstava v Londýne, pretože lady Granard patrila vo svojej dobe k najvýznamnejším klientkam francúzskeho klenotníckeho domu.
Expozícia ukazuje napríklad jej legendárny diamantovo-platinový náhrdelník s obrovským smaragdom s hmotnosťou 143,23 karátu. Pokiaľ by sa nakrúcalo nové pokračovanie slávneho dobového filmu Aféra s náhrdelníkom, išlo by nepochybne o tento kus.
Foto: Cartier a Victoria & Albert Museum, London
Ďalšou takou „dolárovou princeznou“, ako sa do Británie vydaté americké dedičky tej doby nazývali, bola Consuelo Montagu, neskoršia vojvodkyňa z Manchestru.
Narodila sa v New Yorku ako Maria Francisca de la Consolacion Yznaga do majetnej americko-kubánskej rodiny, ktorá zbohatla na cukrovej trstine a oceli.
Dedičstvo a veno bohatej dolárovej princeznej v čase sobáša tvorilo dva milióny dolárov, v súčasnom kurze približne 60 miliónov dolárov, ktoré bola táto mladá dáma pripravená priniesť do manželstva. To prišlo vhod nesmierne urodzenému, ale koncom 19. storočia už nie takému solventnému vikomtovi, lordovi Mandevillovi.
Výsledkom bolo manželstvo uzavreté v roku 1876, z ktorého vzišli tri deti – a mnoho diamantových šperkov. Jedným z nich je legendárna Cartierova, takzvaná Manchester Tiara z roku 1903, ktorú nazývajú „srdce v plameňoch“ podľa ornamentov na prednej časti čelenky, ktorá obsahuje neuveriteľných celkovo 1 513 diamantov a je inšpirovaná Francúzskom 18. storočia, teda érou kráľovnej Márie Antoinetty.
Tento impozantný klenot celú výstavu vo Victoria & Albert Museum otvára.
Foto: Cartier a Victoria & Albert Museum, London
Ak sa do Londýna chystáte, vedzte, že výstava potrvá do 16. novembra a vzhľadom na kráľovskú zápožičku nemôže byť predĺžená.
Victoria & Albert Museum pre obrovský záujem o túto expozíciu dôrazne odporúča objednať si vstupenky vopred. Rezervácie na konkrétny čas by si mali zabezpečiť aj mecenáši múzea, ktorí majú inak celoročný vstup zadarmo. Vyhnete sa tak radom, ktoré sa pred múzeom v prvých týždňoch výstavy vzhľadom na jej unikátnosť neustále tvoria.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Irena Cápová.
