Na slovenskej módnej scéne sa pohybuje už 20 rokov a jeho šaty si obliekajú mnohé celebrity. Dizajnér Fero Mikloško pre Forbes hovorí, že na Slovensku sa v móde netočia veľké peniaze a na to, aby vám ľudia platili nadštandard potrebujete mať vybudované meno.
Koncom minulého roka ste oslávili 20 rokov tvorby. Mali ste chuť s navrhovaním šiat niekedy seknúť?
Myslím si, že každý človek, ktorý sa rozhodne živiť samostatne a podnikať, aspoň raz čelil myšlienke, či to, čo robí, má zmysel. Aj ja som bol frustrovaný a prešiel som si zložitým obdobím, no móda je mojím životom, mojím remeslom. Okrem nej nič iné robiť neviem. Preto som musel zaťať zuby a ísť ďalej. Dnes som za to vďačný.
Čo bolo pre vás najväčším zlomom?
Od začiatku svojej kariéry som mal šťastie na spolupráce s televíziami a ich tvárami. Do povedomia som sa výraznejšie dostal šatami, ktoré mala na sebe Zdena Studenková na odovzdávaní cien TOM. Po galavečere sa o mňa začali vo vyššej miere zaujímať aj médiá.
Oblečenie z Buffetu. Zakladateľ značky tvrdí, že módu si treba vychutnať ako jedlo
Ako vlastne funguje spolupráca návrhárov s celebritami? Dostávajú šaty zadarmo?
Najlepšou vizitkou pre návrhára je jeho samotný model. V časoch, keď som začínal, sme známe ženy obdarúvali šatami a stali sa tak našou chodiacou reklamou. Niektoré z nich sa podieľali na nákupe materiálu, no tých bolo málo. Dnes je situácia iná.
Najbližším plánom dizajnéra je prehliadka a spustenie eshopu. Foto: Dominik Babušík
Keď má návrhár vybudované meno, sám si už môže vybrať tváre a mená, s ktorými chce spolupracovať. Aj ja si už dôslednejšie vyberám, kto to bude. V minulosti bolo bežné, že si známe tváre od návrhára zobrali šaty a buď ich vôbec nepoužili, alebo ich vrátili poškodené. Dnes už tento problém nemám. Chápu, že je to pre mňa biznis.
A na to, že móda je biznis podľa niektorých odborníkov mladí slovenskí dizajnéri často zabúdajú a myslia len na kreatívnu časť. Ako to bolo u vás?
Musel som sa to naučiť za chodu. Už počas školy som si však uvedomoval, že treba tvoriť nositeľné veci. Pár rokov v divadle na mne síce zanechalo stopy divadelnej tvorby, ale kreatívne výstrelky si už dnes nemôžem dovoliť a moje oblečenie musí byť predateľné. Akonáhle som otvoril svoj prvý salón a kúpil si pokladňu, stal sa zo mňa aj obchodník – podnikateľ. Časom som začal objavovať marketing, zisťoval, čo funguje. Teraz to však už prenechávam profesionálom.
Mikloško so svojím modelom z minuloročnej kolekcie jeseň/zima. Foto: Dominik Babušík
Dá sa vôbec na Slovensku urobiť z módy dobrý biznis?
Nemôžem povedať, že sa tu točia veľké peniaze. Každý z návrhárov, ktorí tu pôsobia, si vybudoval svoju cenu a s tou cenou patrične narába. Navrhovaním sa dá uživiť, ale je na to potrebné vybudovanie mena a značky, aby si vás ľudia všimli a boli ochotní dať za šaty viac peňazí, ako je zlatý štandard.
Na to, aký je na Slovensku malý trh tu však pôsobí dosť návrhárov. „Nebijete“ sa o klientelu?
Je nás tu dosť, ale každý si našiel svojich zákazníkov. V rámci štýlov sme zdravo rozdielni.
V minulosti ste mali okrem ateliéru aj butik. Prečo ste ho museli zatvoriť?
Kríza. Tá sa dotkla aj módneho priemyslu. Vydržali sme dva roky, no pre vysoký nájom a nižšie tržby sme museli pristúpiť k zatvoreniu butiku. Zároveň som musel reflektovať na dianie na trhu. Tí, ktorí mali záujem o módu a boli ochotní platiť, chceli individuálne modely, nie konfekciu.
Chcete legendárne hodinky za menej ako 200 eur? Kúpte si tieto modely
Takže obchod už otvoriť neplánujete?
Rozmýšľam nad otvorením predajne, no už by to nebolo s oblečením. Skôr s doplnkami alebo s niečím, čo by rýchlejšie generovalo zisk.
Vy sa však okrem navrhovania venujete aj špecifickejším zákazkam z iných oblastí.
Áno. Sú to také bočné príjmy zo spolupráce s firmami, ktoré ma oslovujú. Napríklad spoločnosť HP, ktorá oslovila viacerých umelcov, aby pomaľovali notebooky. Následne ich dala do dražby. Spolupracujem aj s mobilnými operátormi, vytváral som pre nich limitované edície, puzdrá a podobne.
Zárobkovo je to veľmi zaujímavé. Mám však zásadu, že prijímam len spolupráce, pri ktorých sa dá niečo aj ušiť. Aj keď som napríklad maľoval pre HP počítač, tak som na neho ušil obal ako bonus. Finálny produkt pre mňa musí niečo znamenať, nie je to len o peniazoch.
Viete povedať, aké percento vašich príjmov tvoria takéto spolupráce?
Môže to byť približne 20 percent.
Zmenil vaše podnikanie nástup sociálnych sietí?
Mňa osobne sociálne siete nebavia, ale zistil som, že je to potrebné a že sú podporným nástrojom zisku.
Letnú kolekciu predviedol Mikloško na akcii Fashion Forward. Foto: Dominik Babušík
V súčasnosti pripravujete prehliadku a začiatkom budúceho roka chcete spustiť eshop. Ten však u našich dizajnérov nie je bežný. Prečo ste sa tak rozhodli?
Už som nad ním rozmýšľal veľa rokov, no nikdy som presne nevedel, čo by na ňom malo byť. Polovica modelov z prehliadok sa totiž predá do týždňa, takže by to bolo zbytočné. Nakoniec som sa rozhodol pre menšie veci, čiže tašky, doplnky a nejaké základné odevy.
Budú aj cenovo dostupnejšie?
Cenotvorbu si robím podľa aktuálnej situácie na trhu. Nie som ako niektorí moji kolegovia, ktorí si za šaty vypýtajú horibilné sumy a z prehliadky sa im predajú jedny. Tvorím tak, aby sa to v obchode otáčalo, no zároveň som si udržal meno. Na internete síce budú jednoduchšie veci, no nepôjdu na úkor kvality.
Keď už sme pri peniazoch, koľko stoja spoločenské šaty od Fera Mikloška?
V priemere to je od od 800 do dvetisíc eur. Najdrahšie stáli štyritisíc, no išlo o svadobné šaty z drahého materiálu, kde bolo veľmi veľa ručnej práce. Som rád, keď sa veci nosia, a tomu prispôsobujem aj ceny. Sú návrhári, ktorí majú pre vysoké ceny sklady s päťročnými modelmi. Stane sa, že po prehliadke zostane zopár kúskov, preto zvyknem po nich robiť aj privátne sales, kde si zákazníčky dokonca zjednávajú ceny a mňa to veľmi baví.
Podpísali ste petíciu za odchod ministerky kultúry Laššákovej. Predpokladám teda, že sa teda zaujímate aj o politiku.
Nie, no dôverujem svojim priateľom, umelcom. Podporil som najmä ich. Verím, že sa v problematike vyznajú lepšie. Ak budem mať niekedy v budúcnosti problém ja, pomôžu mi tiež.
Hlavné foto: Dominik Babušík
