Rakovina prsníka je diagnóza, ktorú si ročne vypočuje na Slovensku 3 500 až 3 800 žien. Ide pritom o najčastejšie diagnostikované onkologické ochorenie žien na Slovensku. Anna Brňáková, vyštudovaná ekonómka, týmto ženám už viac ako desať rokov pomáha zaradiť sa po operácii späť do života.
Napísala aj knihu A čo po tom? – praktickú príručku pre ženy o tom, čo všetko s touto desivou diagnózou súvisí, a ženám pritom osobne poskytuje servis, ktorý je na Slovensku unikátny, cez projekt s názvom Zdravotná podprsenka.
S Annou Brňákovou sa stretávame v piatok o piatej poobede – na konci ďalšieho vyčerpávajúceho horúceho letného dňa, tesne pred víkendom. Ona napriek tomu srší energiou a na tvári jej žiari široký úsmev.
Víta nás vo svojej predajni v petržalskej Poliklinike Šustekova, kam za ňou chodia pacientky nielen s predpisom na zdravotnú podprsenku po odstránení prsníka, ale aj po radu, ako ďalej. Často odtiaľ odchádzajú nielen s vybavenou objednávkou, ale aj s lepším pocitom a vierou, že napriek ťažkej diagnóze, ktorá ich postihla, v tom nezostali samy a život ide ďalej.
Cesta, ktorou sa Anna Brňáková k tomuto podnikaniu v oblasti zdravotníctva dostala, si zaslúži vlastný priestor.
Robo Homola
Rodáčka z Topoľčian pôvodne vyštudovala ekonómiu, po strednej škole pracovala v učtárni v Bratislave a neskôr dostala ponuku pracovať v korporácii v Prahe, ktorú s radosťou prijala. V hlavnom meste Česka začínala ako asistentka v centrále spoločnosti Makro a postupne sa vypracovala na vyššiu pozíciu a celkovo tam strávila desať rokov. Napriek pracovným úspechom si po čase uvedomila, že ju obchodnícky kolotoč, v ktorom sa ženie za číslami, veľmi nenapĺňa.
„Dostala som sa do situácie, keď som už nechodila do práce s radosťou. Každý deň sme len rokovali o podmienkach a cenách, naháňali klientov, a to stále dookola.“
Vtedy si povedala, že nastal čas na zmenu. Rozhodla sa, že si založí rodinu, dopraje si pár rokov oddychu od práce a vyčistí si hlavu. V roku 2012 sa jej narodil syn a v tom období prišla aj príležitosť dať svojmu životu nový rozmer.
Podnikanie vo dvojici
Jej staršia sestra, farmaceutka, ktorá sa v Piešťanoch venovala obchodu s ortopedickým tovarom, potrebovala jej pomoc. Mala prevádzku hneď vedľa piešťanskej Ligy proti rakovine a prišla s nápadom, že na Slovensku neexistuje žiadna ponuka pre ženy, ktoré sú po mastektómii (chirurgické odstránenie prsníka najčastejšie v súvislosti so zhubným nádorom – pozn. red.).
Anna Brňáková pomohla sestre finančnou injekciou a spoločne sa pustili do podnikania. Otvorili malú predajňu, kde sa venovali ortopedickým pacientom a zároveň predávali pomôcky pre ženy po odstránení prsníka.
„Korporácia ma naučila ísť striktne podľa čísel. Len tie vám ukážu, čo funguje a čo nie. Po čase som videla, že to nefunguje, a so sestrou sme sa dohodli, že si podnikanie rozdelíme. Ona pokračovala v predaji ortopedických pomôcok. Tá práca ju veľmi baví a dodnes sa jej venuje. Ja som sa rozhodla, že skúsim tú predajňu otvoriť v hlavnom meste,“ spomína Anna Brňáková.
Pred desiatimi rokmi sa osamostatnila a otvorila prvý špecializovaný obchod v Bratislave. Odvtedy už pomohla stovkám, dohromady možno aj tisíckam žien po chirurgickom odstránení prsníka.
Robo Homola
Pri vyťaženosti lekárov aj sestier na onkológii, spojenej s obrovským nedostatkom personálu a rastúcim počtom pacientok, totiž ženy po mastektómii často nemajú nikoho, kto by im dokázal venovať dostatok času a vysvetliť, ako bude prebiehať ich život po zákroku.
S čím všetkým sa stretávajú ženy po mastektómii? Od lekára dostanú predpis na textilnú a neskôr na silikónovú epitézu – náhradu za odobraté tkanivo, ako aj na zdravotnú bielizeň. V lekárni si tovar môžu objednať, ale nikto im neporadí, akú veľkosť potrebujú, čo je pre ne najvhodnejšie. Prirodzene, v lekárni na takéto služby nie je priestor ani dostatočne vyškolený personál.
„Vytvorenie objednávky je len na nich, a keď im to nebude sedieť, nemajú nárok na vrátenie, pretože ide o zdravotný materiál. Ale keď toto všetko žena rieši prvýkrát v živote, absolútne nevie, čo si má objednať,“ upozorňuje Anna Brňáková. Ako dodáva, ženy niekedy ani nevedia, koľko tkaniva im z prsníka odobrali, akú prvotnú textilnú alebo neskôr silikónovú epitézu si majú objednať, aby im správne sedela.
V lekárni vám neporadia
Namiesto do lekárne tak môžu prísť k nej. Dohodnú si termín, ona ich odmeria, poradí im a spoločne vyberú všetko potrebné. Ak všetko dobre sedí, žena odchádza symetricky ucelená a pripravená komfortne fungovať každý ďalší deň.
„Týmto ženám je nutné sa venovať dlhšie, často prichádzajú s tisíckami nezodpovedaných otázok. Zažili niečo mimoriadne náročné, ich život sa obrátil naruby a telo sa zmenilo. Bohužiaľ, v zdravotníctve nie je nikto, kto by túto službu robil,“ hovorí Anna Brňáková.
Na Slovensku existujú rôzne pacientske združenia či mimovládne organizácie, ktoré podľa nej robia dobrú prácu šírením osvety o rakovine prsníka a zohrávajú aj úlohu akejsi „záchytnej siete“ pre pacientky s podobným osudom.
Odborné služby a poradenstvo v rozsahu, ako ich vykonáva Anna Brňáková, na Slovensku poskytuje len ona sama.
Okrem obchodnej agendy s tým súvisiacej – objednávania tovaru a komunikácie s dodávateľmi – musíte mať k práci s týmito ženami aj vzťah. Potrebná je empatia, hlboké pochopenie pre ich emócie, často veľmi bolestivé a ťaživé. Okrem toho je nevyhnutné sa v tejto problematike neustále vzdelávať a študovať.
Mala som byť lekárka
„Každá jedna žena, ktorá ku mne príde, mi rozpovie svoj životný príbeh. Každá mi povie, čo ju trápi, posťažuje sa, mnohé mi dokonca povedia, že presne vedia, kedy sa to celé začalo… Niekedy sú to naozaj ťažké situácie, preto na túto prácu musí byť človek jednoducho stavaný. Musí byť schopný žene odborne poradiť. A keď vidíte, že je zlomená, musíte ju zdvihnúť zo zeme,“ hovorí Anna Brňáková.
Po desiatich rokoch v tejto oblasti si už s mnohými zo svojich klientok vypestovala bližší či dokonca kamarátsky vzťah. Ako hovorí, do dnešného dňa si napríklad presne pamätá svoju prvú klientku a presne vie, aké pomôcky si objednala. S mnohými z jej klientok chodia dodnes spoločne na výlety a trávia spolu čas, napríklad pri nordic walkingu.
Robo Homola
„Keď som bola malá, chcela som byť lekárka,“ spomína Anna Brňáková.
Keď bola o niečo staršia, odradilo ju, keď si uvedomila, koľko veľa lekári po celý život študujú a aká obrovská zodpovednosť je spojená s touto profesiou.
„Vtedy som bola lenivá študovať celý život. Zdalo sa mi jednoduchšie ísť na ekonomickú a robiť biznis. Teraz som prišla na to, že mňa táto práca neskutočne baví a napĺňa, žijem tým. Fakt som asi mala byť lekárkou,“ hovorí.
Ženy, ktoré k nej dennodenne prichádzajú, majú množstvo otázok a chýbajú im mnohé informácie – napríklad o tom, na čo majú po odstránení prsníka nárok. V systéme nie je totiž nikto, kto by mal dostatok času na to, aby ich o všetkom poriadne poučil, venoval sa im, robil osvetu, poradil v prípade rôznych problémov a odpovedal im na množstvo otázok, ktoré sa týkajú ich zdravia, tela či celkovo novej životnej reality.
Veľmi by som chcela priniesť na trh vlastnú slovenskú značku pomôcok a otvoriť prsníkové centrum pre ženy. Malo by to byť centrum, kde by našli fyzioterapeutov, masérov na lymfu, psychologickú pomoc, neurológa a všetko, čo potrebujú, pod jednou strechou.
„Ja tomu úplne rozumiem. Chápem, že lekári aj sestry majú obrovské kvantum pacientov, pretože nám tu zúfalo chýba personál. A okrem toho – pacientok pribúda, kým lekárov a sestier nám stále ubúda,“ vysvetľuje Anna Brňáková.
Na Slovensku je teda podľa nej obrovský priestor na zlepšenie – či už v starostlivosti, prevencii, alebo osvete. Ako však zdôrazňuje, nemyslí to ako výčitku voči zdravotníkom a maximálne oceňuje ich prácu. Rovnako je podľa nej nenahraditeľná aj práca rôznych pacientskych a mimovládnych organizácií, ako sú Liga proti rakovine či OZ Amazonky, ktoré sa oblasti venujú.
Zmenené priority
Ako sa cítia ženy, ktoré podstúpili odstránenie prsníka v súvislosti s onkologickým ochorením, a čo všetko v ich živote sa týmto zákrokom mení? „Vidia na sebe, že sú nesúmerné, ubolené, cítia návaly tepla, chladu, pociťujú nervozitu, zažívajú časté zmeny nálad, únavu. Dennodenne prežívajú niečo, čo nikdy predtým nezažívali. Keď prídu za mnou, pýtajú sa ma, či je toto všetko normálne, a ja im hovorím: áno, je to normálne.“
V rámci poradenstva im vysvetlí, čo všetko ich čaká, na čo majú nárok, ako majú pomôcky správne nosiť. Všetkým odporúča dopriať si čas, relaxovať, dobre jesť, dopriať si kvalitný spánok, starať sa o seba. V období po operácii sa pritom často ešte stále čaká na výsledky histológie a indikáciu ďalšej liečby.
Robo Homola
Pacientkam často vysvetľuje rôzne stavy, napríklad lymfedém. To je stav, keď lymfa nefunguje správne a pacientkam sa môžu nalievať ruky alebo chrbát. Hovoria aj o neuropatii, ktorá vzniká v dôsledku poškodenia nervov a prejavuje sa rôzne, napríklad mravčením, pálením, pichaním, či stratou citlivosti v končatinách. Všetky tieto informácie im poskytne, aby ak sa im to stane, nezačali zbytočne panikáriť.
„Ženám hovorím hlavne to, že je dôležité uvedomiť si, že žijú a život ide ďalej. Samozrejme, každá z nich je iná a pristupujú k tomu rôzne. Najťažšie to nesú tie ženy, ktoré sa s tým nedokážu zmieriť. Veľkú úlohu v liečbe totiž zohráva aj psychika. Všetky ženy po tejto diagnóze zmenia priority aj prístup k životu,“ vysvetľuje Anna Brňáková.
Na základe skúseností so stovkami žien po mastektómii sa rozhodla napísať aj knihu, aby im poradila a vysvetlila, čo sa im vlastne stalo a ako to ovplyvní ich ďalší život. Vydala ju vlani – sčasti z vlastných financií a sčasti s pomocou individuálnych príspevkov vyzbieraných cez portál Donio.
Prsníkové centrum a vlastná značka
Po desiatich rokoch, odkedy v tomto odbore podniká a pracuje so ženami, zažila rôzne situácie. Ako hovorí, často si spolu poplačú, ale aj sa spolu veľa smejú. Mnohé klientky jej hovoria, že je pre ne ako plastický chirurg, psychológ aj onkológ v jednom, lebo im vysvetľuje veci, ktoré im dovtedy nikto takto ucelene nevysvetlil.
„Ja sa len snažím ženám pomôcť a ukázať, čo všetko môžu urobiť pre to, aby sa zahojili, aby sa cítili lepšie fyzicky aj psychicky.“
Spomína si, ako raz za ňou prišla pacientka aj s manželom a ten jej s dojatím v hlase povedal: „Ďakujem, zachránili ste mi ženu.“
„Zažívame tu situácie, ktoré nás jednoducho spoja,“ usmieva sa Anna Brňáková.
Aj keď je ako človek realista, ktorý sa striktne riadi číslami, má aj svoje sny. Do budúcnosti by rada prišla na trh s druhým vydaním svojej knihy – „už teraz viem, čo by som v nej upravila a doplnila“ – a má aj jeden veľký podnikateľský sen.
„Veľmi by som chcela priniesť na trh vlastnú slovenskú značku pomôcok a otvoriť prsníkové centrum pre ženy. Malo by to byť centrum, kde by našli fyzioterapeutov, masérov na lymfu, psychologickú pomoc, neurológa a všetko, čo potrebujú, pod jednou strechou. Miesto, kam by mohli prísť a kde by sa im venovali komplexne. Také niečo nám tu veľmi chýba,“ uzatvára.
