Volebné právo pre americké ženy bolo stále vzdialeným snom. Pre mnohé neplatilo ani právo duševného vlastníctva a za svoje vynálezy nemali nárok na žiadnu odmenu. Ani táto smutná realita však týchto sedem žien neodradila od toho, aby stvorili dohromady až 218 vynálezov, z ktorých 143 sa dočkalo aj patentu.
Feministka Charlotte Smith v roku 1888 lobovala za ženské vynálezkyne na americkom patentovom úrade. Ich zoznam, ktorý vtedy predložila, je jedným z mála kvalitných zdrojov informácií o amerických vynálezkyniach 19. storočia.
Ani jej zoznam, hoci historicky cenný, nezachytával celú šírku pôsobenia ženských konštruktérok. Pri priemyselných strojoch bol často problém s uvádzaním ženských autoriek. Ženské mená vynálezkýň sa uvádzali len v prípade vynálezov do domácnosti či pre výchovu detí.
Patent dostal manžel či brat
Navyše, až do roku 1900 v niektorých amerických štátoch stále platil zákon, podľa ktorého ženy nemali právo vlastniť patent a profitovať z neho. V praxi to znamenalo, že aj keď niečo skonštruovali, o patent sa ani neuchádzali, keďže by im to nič neprinieslo. Prípadne patentovali vlastné vynálezy na mená svojich mužov, bratov a podobne. Preto je problém určiť presný počet žien – vynálezkýň.
Historici dnes predpokladajú, že americkým vynálezkyniam v 19. storočí priznali asi 4-tisíc patentov, z celkových 681-tisíc zaregistrovaných vynálezov. Takže podiel ženských patentov tvoril asi 0,587 percenta.
Tento pomer sa príliš nezlepšil ani v rokoch 1912 – 1965, kedy ženské mená pri patentoch tvorili len 2 až 3 percentá. Výnimku tvorili v tomto období roky po druhej svetovej vojne, keď sa podiel vyšplhal nad 4 percentá.
Sedem najvýznamnejších vynálezkýň 19. storočia
Zoznam uvádza len tie ženy, ktoré sú známe prostredníctvom z historických dokumentov či žiadostí o patenty. Rovnako ich pole pôsobnosti nie je zdokumentované v plnej šírke, občas chýbajú napríklad žiadosti o patenty podané v cudzine.
1. Margaret Knight – tašky a automobilové motory.
- aktívna v rokoch 1871 – 1912
- 89 vynálezov (22 patentov)
Svet ju pozná najmä ako konštruktérku stroja, ktorý dokázal vyrábať papierové nákupné tašky s plochým dnom. Tie sa stali štandardom pre nákupy v potravinách v mnohých štátoch a udržali sa na trhu takmer storočie – až do príchodu plastových tašiek.
Napriek tomu, že Knight školu navštevovala len do svojich 12 rokov, v roku 1870 založila spoločnosť Eastern Paper Bag Company, ktorej stroje sa vo veľkom využívali. Vyvíjala aj inovatívne automobilové motory, no nepresvedčila výrobcov áut, aby ich nasadili do praxe. Viac si o nej môžete prečítatať tu.
2. Catherine Griswold – odevný priemysel.
- aktívna v rokoch 1866 – 1889
- 31 vynálezov (všetky patentované)
Keby sme hodnotili len počet patentovaných vynálezov, bola by Griswold najúspešnejšou americkou vynálezkyňou 19. storočia. Všetkých jej 31 patentov súviselo s odevným priemyslom, 19 sa zameriavalo na mechanické a dizajnové vylepšenia korzetov a 12 na ďalšie unikátne dizajny.
Okolo roku 1876 sa začala zásadná zmena ženskej módy – nosenie šiat už nemalo obmedzovať a bolieť, odevy pre ženy mali byť komfortnejšie. Griswold predbehla tento trend o desaťročie, keď si nechala patentovať nový korzet s elastickými ramienkami, ktoré nadľahčovali korzety. V zoznamoch podnikateľov sa jej meno uvádzalo 25 rokov, čo svedčí o jej dlhej a úspešnej kariére.
3. Helen Blanchard – šijacie stroje.
- aktívna v rokoch 1873 – 1914
- 28 vynálezov (všetky patentované)
Okrem toho, že bola produktívnou vynálezkyňou, bola aj úspešnou podnikateľkou. V roku 1876 založila firmu Blanchard Overseam Machine Company, ktorá predávala jej šijacie stroje a iné zariadenia.
Dnes vám síce domáce šijacie stroje môžu pripadať zastaralé, no v 19. storočí to bola pokroková technológia. Desiatky vynálezkýň si v tej dobe chcelo patentovať nové šijacie stroje či zlepšenia na už existujúce.
Z 28 vynálezov Blanchard sa 22 týkalo práve týchto mašín, vrátane vynálezu zariadenia, ktoré zautomatizovalo cikcakový šev (je veľmi pravdepodobné, že oblečenie s týmto spojom máte práve teraz na sebe).
Pre ilustráciu toho, o aké zložité zariadenie išlo, dodáme, že to trvalo celých ďalších 60 rokov od Blanchardovej vynálezu, kým sa začal predávať takýto domáci stroj.
Blanchard vynašla aj chirurgickú ihlu, strúhadlo na ceruzky či nový spôsob uťahovania korzetov. V roku 1891 ju opísali ako podnikateľku, ktorá „vlastní veľký majetok, fabriku a mnoho patentov, z ktorých jej plynú veľké zisky z poplatkov za ich užívanie“.
4. Eliza Murfey – železničná doprava.
- aktívna v rokoch 1868 – 1893
- 23 vynálezov (všetky patentované)
Dobové články uvádzajú, že si podala žiadosť až o 30 patentov, historikom sa však podarilo zdokumentovať len 23. Hoci bola lekárkou, svojimi vynálezmi sa postarala o to, aby bola železničná doprava bezpečnejšia – napríklad vylepšením lubrikácie ložísk, náprav a piestov. Jej spôsob bol taký efektívny, že sa používal ešte aj po nasadení spoľahlivejších valcových ložísk.
Je zaujímavé, že o bezpečnejšie železnice sa zaslúžili aj ďalšie ženské vynálezkyne – Laura Gott (požiarne únikové cesty z vozňov), Jane Swisshelm (zadné svetlá), Harriett Devian (lubrikačné aplikácie), Eleanor McMann (bezpečnejšie spiace vozne) a Augusta Rogers (ohrievač vozňov).
Navyše, Mary Walton v 80. rokoch 19. storočia predala svoju metódu potláčania hluku pre vlakové súpravy za 10-tisíc dolárov (v roku 2021 by to bolo asi 270-tisíc), pričom si ponechala práva a ďalšie percentá dostala z používania technológie. Rovnako patentovala spôsob, ako pohltiť všetok dym z lokomotívy. Toto jej riešenie v Británii označili za „jeden z najväčších vynálezov doby“.
5. Harriet Tracy – rôzne mechanické zaraidenia.
- aktívna v rokoch 1868 – 1893
- 17 vynálezov (16 patentov)
Všetky jej vynálezy sa týkali mechanických zariadení, 11 z nich konkrétne šijacích strojov. Nadizajnovala aj skladací rošt, nový spôsob pripájania kolísok k posteliam a vylepšenie únikovej šachty v dome v prípade požiaru.
Posledný patent sa dočkal aj komerčného využitia, keď v novinách z roku 1881 nájdeme poznámku, že systém Tracy „je nainštalovaný v novej veľkej budove (80E, 14th Street v New Yorku), kde si ho každý záujemca môže ísť pozrieť“. Jej najproduktívnejším obdobím boli tri roky medzi 1890 a 1893, keď získala až 10 patentov.
6. Maria Beasley – sudy aj parný generátor.
- aktívna v rokoch 1878 – 1898
- 15 vynálezov (všetky patentované)
Deväť z 15 patentov pani Beasley sa týkalo priemyselných strojov, sedem z nich zlepšilo vyrábanie sudov a iných nádob. Podľa dobových autorov jej z toho plynuli značné zisky od naftových a cukrárenských spoločností.
Podľa záznamov z roku 1912 jej napríklad jeden zo „sudových“ patentov vyniesol 20-tisíc dolárov za rok (čo by bolo v roku 2021 približne 540-tisíc USD). Svoje zisky z patentov ešte rozšírila, keď v roku 1882 požiadala o registráciu svojho vynálezu aj vo Veľkej Británii.
Mimo sudov boli jej vynálezy eklektické. Patria medzi ne napríklad ohrievač na nohy či vylepšená panvica. V roku 1886 si patentovala parný generátor, v roku 1898 jej udelili patent za spôsob predchádzania vykoľajenia vlakov.
Dva ďalšie patenty sa týkali vylepšeného záchranného člna. Aj v tomto prípade si prešla zdĺhavým a nákladným procesom patentovnia výrobku v Británii, z čoho môžeme usudzovať, že čln bol komerčne úspešný.
7. Ella Gaillard – chirurgická ihla.
- aktívna v rokoch 1874 – 1892
- 15 vynálezov (8 patentovaných)
V roku 1912 Gaillard opisovali ako ženu, ktorá má na svojom konte mnoho vynálezov, medzi inými aj ihlu, ktorú vo veľkom využívajú chirurgovia. Išlo o ihlu bez oka, čiže chirurgovia nemuseli robiť druhé šitie. Znamenalo to menej škaredých jaziev pre pacientov.
Gaillard vynašla aj kombináciu ťažítka, kalendára a hudobných hodín, hoci nie je jasné, či sa tento vynález komerčne uchytil. V roku 1885 zase skonštruovala hudobnú skrinku, ktorá počas prehrávania muziky spúšťala malú vodnú fontánku.
Článok vyšiel v americkom vydaní Forbes, jeho autorom je prispievateľ John Greathouse, ktorý sa venuje podnikateľským témam.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk