Vývoz ruského plynu do Európy plynovodmi štátnej energetickej firmy Gazprom sa od januára do apríla medziročne znížil o 44 percent. Vypočítala to agentúra Reuters. Pokles exportu ruského plynu prichádza po ukončení tranzitu cez Ukrajinu od začiatku roka.
V prvých štyroch mesiacoch roka sa vývoz ruského plynu do Európy sústavou plynovodov znížil na 5,7 miliardy m3 z 10,2 miliardy m3 v rovnakom období roku 2024.
Ruský plyn sa teraz do Európy dostáva iba cez Turecko. Ukrajina sa rozhodla nepredĺžiť päťročnú tranzitnú dohodu s Moskvou, ktorej vypršala platnosť 1. januára.
Gazprom čísla nedáva
Reuters pri výpočtoch vychádzal z údajov európskej plynárenskej prepravnej skupiny Entsog. Z nich tiež vyplynulo, že vývoz ruského plynu plynovodom TurkStream klesol minulý mesiac na 41,7 milióna m3 denne – zo 45 miliónov m3 denne v marci. Zhruba však zodpovedá úrovni 41,2 milióna m3 v apríli 2024.
Gazprom od začiatku roka 2023 vlastné mesačné štatistiky o celkovom vývoze plynu do Európy nezverejňuje. Podľa údajov Gazpromu a výpočtov agentúry dodalo Rusko v roku 2022 do Európy rôznymi cestami približne 63,8 miliárd kubíkov plynu. V roku 2023 tento objem klesol o 55,6 percenta na 28,3 miliardy, ale v roku 2024 sa zvýšil na približne 32 miliárd.
Na vrchole v rokoch 2018 až 2019 dosahovali ročné toky ruského plynu plynovody do Európy 175 až 180 miliárd m3.
EÚ chce ukončiť všetok dovoz
Európska únia v utorok predstaví plán, ako chce postupne ukončiť všetok dovoz ruských fosílnych palív. Ukončiť zmluvy s Moskvou o dovoze plynu však nebude pre nakupujúce krajiny jednoduché, uviedla agentúra Reuters. Plán, ktorý zverejní Európska komisia (EK), prichádza v čase, keď Spojené štáty tlačia Rusko k mierovej dohode s Ukrajinou. Ak by sa dohoda dosiahla, ruská energetika by mohla mať v Európe opäť svoje miesto a mohli by tiež byť zmiernené sankcie proti Moskve, dodala agentúra.
Približne 19 percent európskeho plynu stále pochádza z Ruska, a to prostredníctvom plynovodu TurkStream a dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Európska únia má nezáväzný cieľ ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027.
Aké sú možnosti
Európska komisia teraz skúma právne možnosti, ktoré by európskym spoločnostiam umožnili odvolať sa na vyššiu moc a ukončiť zmluvy o dovoze ruského plynu bez toho, aby im hrozili sankcie. Únijná exekutíva sa zaoberá aj tým, ako firmám zakázať uzatvárať nové zmluvy na ruský plyn, cituje Reuters nemenovaný vysoko postavený zdroj Únie.
Právnici a analytici sa však domnievajú, že ustanovenia o vyššej moci sa nebude možné použiť vzhľadom na to, koľko rokov uplynulo od chvíle, keď EÚ v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu sľúbila ukončiť dovoz ruského plynu. Za vyššiu moc (vis maior) je považovaná mimoriadna, nepredvídateľná a neprekonateľná prekážka. Jej existencia by dovozcom umožnila ukončiť svoje záväzky bez platenia ďalších poplatkov.
Podľa právničky Agnieszky Asonovej, ktorá sa špecializuje na zmluvy o LNG, musí na vyhlásenie vyššej moci dodávateľ porušiť zmluvu, napríklad nedodaním. Zostávajúce ruské dodávky sa však v posledných troch rokoch vojny ukázali ako fungujúce. Právni experti si myslia, že najúčinnejšie opatrenie, ktoré by viedlo k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu, by bolo uvalenie sankcií na jeho dovoz.
Slovensko a Maďarsko sankcie zablokujú
To by však vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých krajín Európskej únie. Maďarsko a Slovensko, ktoré udržujú s Ruskom úzke vzťahy, pritom už niekoľkokrát zopakovali, že akékoľvek sankcie na energetický sektor zablokujú.
V súčasnosti sa v Bruseli prejednáva sedemnásty balíček sankcií proti Rusku. Niekoľko krajín presadzovalo, aby medzi obmedzeniami bol aj zákaz dovozu ruského LNG. Krok však narazil na odpor niektorých vlád a zároveň panuje neistota pri alternatívnych zdrojoch.
Podľa informácií ČTK bude nový balíček obsahovať iba ďalšie mená osôb či spoločností, na ktoré budú sankcie uvalené, žiadne takzvané sektorové sankcie. Obmedzenia by mohli byť prerokované už tento týždeň na úrovni veľvyslancov členských štátov pri EÚ, definitívne schválenie sa potom očakáva 20. mája pri rokovaní ministrov zahraničia krajín EÚ.
