Čerstvá päťdesiatnička, partnerka globálneho investičného fondu GGV Capital, je jednou z najvýznamnejších venture investorov sveta. Hoci v Číne začínala od nuly, stihla investovať do rozbehu viacerých top čínskych technologických startupov. Prvých zamestnancov vyplácala z kufrov plných peňazí a rozoberala s nimi mobily, aby zistila, ktorá firma vyrába ich súčiastky.
Keď sa svet uprostred pandémie v roku 2020 zastavil, Jenny Lee sa ukryla vo svojom rodnom Singapure, aby získala peniaze na štyri nové fondy, ktoré práve otvárala jej firma GGV Capital. Štyri mesiace takmer nespala, uskutočnila viac ako 250 hovorov a zohnala 2,5 miliardy dolárov.
10 miliónov za jeden hovor
Zvyčajne takýto proces trvá šesť mesiacov, teraz však investorov z celého sveta presviedčala nadiaľku. Prostriedky, ktoré s tímom zohnala, boli vôbec najvyššie v 22-ročnej histórii GGV. Aktíva v správe firmy sa tak zvýšili o 27 percent na historické maximum 9,2 miliardy dolárov.
Lee, ktorá riadi kontakty GGV s investormi v amerických dolároch, je na výsledky hrdá. „Všetko to stojí za to,“ povedala v júnovom rozhovore v kancelárii GGV Capital v Singapure. „Ak môžem získať 10 miliónov dolárov za jeden hovor, urobím to každý deň.“
Dôvera investorov stojí v nemalej miere na nej. Forbes ju už 11 rokov po sebe zaraďuje medzi 100 najlepších svetových investorov venture kapitálu. Reputáciu si len upevnila, konštatuje aj tohtoročný rebríček.
V tomto roku bola jednou z 12 vybraných žien, pred 11 rokmi len jednou zo štyroch. Vďaka úspechu v oblasti, v ktorej dominujú muži, bola už trikrát zaradená do rebríčka najmocnejších žien sveta podľa Forbesu a do rebríčka Power Businesswomen Forbes Asia v roku 2019.
Linka Menlo Park – Šanghaj
Začínala ako venture investorka v Morgan Stanley a Jafco Asia, v roku 2005 sa pripojila k GGV, ktorý v tom čase sídlil v kalifornskom Menlo Parku. Dostala úlohu založiť – v tom čase – druhú zámorskú pobočku fondu. (Prvá vznikla v Singapure v roku 2000, zatvorili ju o trinásť rokov neskôr).
Bolo to znamenie, že má dôveru a môže sa stať priekopníčkou na rozhodujúcom trhu.
Z novej základne v Šanghaji spolu s krajanom Jixunom Foom iniciovali alebo sa zapojili do celej série vychytených investícií – zvyčajne ešte pri nízkych valuáciách firiem.
Podiely tak získali v dôležitých čínskych technologických firmách, ako je výrobca elektrických vozidiel Xpeng Motors či výrobca mobilných telefónov Xiaomi.
55-násobná návratnosť
Jednou z vlajkových investícií, ktorú priniesla Lee, bola v roku 2013 investícia do Kingsoft WPS, čínskeho výrobcu softvéru. Podľa posledného výpočtu zo začiatku tohto roka doteraz pre GGV vyniesol neuveriteľnú 55-násobnú návratnosť.
Schopnosť Jenny Lee a jej tímu šikovne identifikovať nové technológie im pomohla vybrať si do portfólia budúcich jednorožcov. (GGV tvrdí, že takýchto firiem má celkovo 85.)
„Zostávame veľmi blízko najnovších technológií, aby sme dokázali pochopiť, čo by mohla byť tá ďalšia veľká vec,“ hovorí Lee.
V GGV patrí medzi šesticu riadiacich partnerov. Globálnym riadiacim partnerom je už spomínaný Singapurčan Jixun Foo, známy skorou investíciou do superaplikácie (aplikácie poskytujúcej viacero funkcií a služieb, pozn. red.) Grab.
Partneri fondu GGV zľava: Jeff Richards, Eric Xu, Glenn Solomon, Jenny Lee, Jixun Foo a Hans Tung. FOTO: FORBES
Ďalším partnerom, zameraným na investície v Ázii, je Hans Tung, taiwanský Američan, ktorý bol už desaťkrát v rebríčku Midas List.
Fond tvrdí, že jeho finančné aktíva od založenia v roku 2000 dosiahli priemernú hrubú ročnú IRR (mieru návratnosti bez poplatkov) nad 25 percent. V portfóliu má GGV 354 firiem, takmer rovnomerne vyvážených medzi Áziou, Tichomorím a Amerikou.
Rozobrať mobil, investovať do výrobcu
Jenny Lee prišla do Číny práve v období, kedy krajina prechádzala z technológie založenej na PC (internetové kaviarne boli najväčšia novinka) na technologický ekosystém založený na mobilných zariadeniach.
Spočiatku vhodné investície hľadali tak, že s jej čínskym tímom rozoberali smartfóny, identifikovali výrobcov dôležitých komponentov a potom do nich investovali.
Jedným takým bola spoločnosť AAC Technologies so sídlom v Číne, kľúčový dodávateľ zvukových senzorov pre iPhony. „Boli sme schopní investovať do firiem so špičkovými technológiami veľmi skoro,“ hovorí Lee.
Jenny Lee, hviezda medzi venture investormi v Číne. FOTO: FORBES USA
Musela čeliť aj osobnej výzve: hoci v Singapure študovala mandarínčinu, priznáva, že po príchode mala s jazykom problémy. Navyše zastupovala firmu bez histórie a nemala vlastnú sieť kontaktov.
V rozhovore v roku 2020 spomína: „Museli sme sa učiť – naučiť sa čítať obchodné plány v čínštine a rozumieť technickému žargónu.“ Pomohli aj podnikatelia, ktorých stretla. „Boli to oni, kto ma naučil hovoriť, ako používať správne frázy. A ja som im, samozrejme, pomohla s angličtinou.“
Kufre plné peňazí
Cestu vpred si musela presekať: „Idete do boja, ste vystrašení, viete, že začínate v bode nula, na základni.“ Prekážkou bola aj vtedajšia čínska obchodná kultúra. Vtedy bola ekonomika ešte stále založená na hotovosti a kreditné karty či elektronické platby ešte neboli samozrejmosťou.
Lee musela nosiť hotovosť v kufroch, aby zaplatila zamestnancom, ktorí „nám uverili a pripojili sa k GGV“. „Nikto GGV nepoznal. Svojím spôsobom chápem, čím musia startupy prejsť,“ vraví dnes.
Jednou z jej skorých stávok bola v roku 2005 čínska firma HiSoft (teraz Pactera), poskytujúca outsourcing IT služieb v sektore, ktorému dominujú indické firmy ako Infosys.
„Jenny mala pocit, že HiSoft by mohol byť globálnou spoločnosťou,“ hovorí Tiak Koon Loh, ktorého najala ako generálneho riaditeľa a ktorý firmu úspešne doviedol na burzu Nasdaq.
Bilancia pre GCV: trojnásobok investície. Pactera je teraz vo vlastníctve štátnej firmy China Electronics Corporation a je najväčšou IT outsourcingovou firmou v pevninskej Číne s ročnými tržbami vyše miliardy dolárov.
Biznis pri pijatike či na golfe
Spôsob, akým „našla“ HiSoft, bol príkladom toho, ako si Lee dáva záležať na hĺbkovom audite. V tom čase čínska vláda podporovala IT sektor desiatkami high-tech parkov roztrúsenými po celej krajine.
Jenny Lee. FOTO: FORBES USA
Lee ich systematicky navštevovala jeden po druhom, rozprávala sa s riaditeľmi, aby ich požiadala, nech vyberú najlepšie firmy v ich parku. Potom sa stretla s každou z týchto firiem.
V parku v meste Dalian robila audit pri náročnej večeri – morských plodoch so silným likérom baiju. Pri inej návšteve sa zasa zapojila do golfu a dohodu podpísala na greene. Vyplatilo sa to, keďže HiSoft bol medzi spoločnosťami, s ktorými sa stretla.
Skúsenosti zo stíhačiek
Do Číny priniesla silné obchodné a technologické zázemie. Po detstve v Singapure odišla do USA, aby získala bakalársky a magisterský titul na Cornelli, kde študovala elektrotechniku a promovala v roku 1995. V tom istom roku získala prácu ako letecká inžinierka v singapurskej ST Aerospace, kde modifikovala stíhačku F-16.
„Každý deň som bola na slnku, stretávala sa s technikmi a pilotmi bojových lietadiel. Bola to vlastne zábava,“ vyjadrila sa pre blog GGV.
Ako vychádzajúcu hviezdu ju firma o štyri roky poslala na Northwestern University, kde v roku 2001 získala titul MBA. Ale už dlho sa chcela stať venture investorkou, a tak v tom istom roku prácu opustila.
Pokuta 300-tisíc
Išla do kalkulovaného rizika, keďže globálna ekonomika sa v tom čase dostávala do recesie – a malo to aj svoju cenu. Firme ST Aerospace zaplatila pokutu 300-tisíc dolárov za to, že nedokončila 11-ročné obdobie v spoločnosti, ktorá jej zaplatila bakalársky a magisterský titul, ako aj MBA. Neľutuje. „Bol to vlastne môj najlepší krok,“ hovorí.
V roku 2019 sa Lee a Foo rozhodli znovu otvoriť pobočku v Singapure. Lákala ich rýchlo rastúca digitálna ekonomika regiónu, ktorá splodila mnoho dnešných jednorožcov. Len niekoľko mesiacov potom však vypukla pandémia.
Nová kancelária v Singapure je symbolom silnejúceho venture kapitálu. Čína stráca lesk pre spomalenie ekonomiky a napäté vzťahy s Washingtonom. Otvorenie singapurskej kancelárie je pre GGV ideálnym nástrojom na rozpoznanie sľubných startupov a technológií z celého sveta.
Krajina ťa potrebuje
Mestský štát má aj vlastnú tech scénu s 12 jednorožcami a viac ako 9 300 startupmi, čo je najviac zo všetkých krajín juhovýchodnej Ázie, uviedli v júlovej štúdii KPMG a HSBC. Hneď za ním je Indonézia s ekonomikou v hodnote 1 bilión dolárov a jednorožcami ako GoTo a Traveloka.
GGV už z 2,5 miliardy dolárov nového kapitálu od roku 2020 investovala polovicu. Medzi financované startupy z juhovýchodnej Ázie patrí singapurský fintech Thunes, startupy s alternatívnym mäsom Next Gen Foods a Growthwell, ako aj edtech Ruangguru z Indonézie a Azota z Vietnamu.
Lee pridala nedávno aj ďalší zárez, keď ju holding Temasek v januári vymenoval do predstavenstva ako najmladšiu členku v histórii. Svojou úlohou v tejto investičnej firme, prepojenej na štát, plní sľub, ktorý dala bývalému šéfovi ST Aerospace.
Keď v roku 2001 odchádzala, povedal jej, že „by sa mala vrátiť, keď ju bude krajina potrebovať“.
Jenny, Lei a Xiaomi
Jedným z jej najväčších úspechov však bol výrobca mobilných telefónov Xiaomi. Peniaze doň alokovala ešte predtým, ako predal svoj prvý telefón. V roku 2010 usporiadala GGV v Šanghaji podujatie na oslavu desaťročia svojho založenia. Zúčastnil sa Jack Ma z Alibaby a zakladateľ a generálny riaditeľ Xiaomi Lei Jun.
Lei a Lee sa už poznali, ale on bol vtedy anjelským investorom, ktorý vybudoval dve úspešné firmy, jednu predal Amazonu a druhú doviedol na hongkonskú burzu. Stretli sa na podujatí a Lei prezradil Lee nápad na založenie výrobcu mobilu, z ktorého mal len primitívny prototyp.
Lei Jun. Foto: Forbes USA
Dvojica sa výborne bavila až do polnoci, keď väčšina hostí odišla. Lee odišla zo stretnutia presvedčená, že Lei stojí za to, aby ho podporila, a odporučila GGV investovať.
Najprv sa sama stala anjelskou investorkou, kým GGV neskôr kúpila podiel. „Dalo sa vytušiť, že pre obyvateľov Číny vyrobí telefón s lepšou používateľskou skúsenosťou,“ povedala v rozhovore pre Forbes v roku 2015.
Stávka sa vyplatila a Xiaomi sa teraz radí medzi svetovú špičku výrobcov mobilov. Čistý majetok zakladateľa spoločnosti sa pohybuje okolo 10 miliárd dolárov. „Venture je niekedy o tom, že sa človeku pozriete do očí a uvidíte jeho vášeň a túžbu vyhrať,“ povedala Lee o osudovom stretnutí s Leim.
Ilustračné foto: Unsplash/May Gauthier
Čínske peniaze v Tiktoku desia Ameriku
Aktivita čínskeho kapitálu a čínskych tech firiem v poslednom období znepokojuje aj veľké mená v Silicon Valley. Na konferencii o programovaní v Los Angeles vyjadrili generálni riaditelia technologických a mediálnych firiem, ako aj americkí politici, obavy z Tiktoku, ktorý vlastní Čína – a ktorý je konkurentom a podľa nich aj rizikom pre národnú bezpečnosť USA.
Tiktok agresívne preberá mladších používateľov Facebooku a podľa augustových údajov z Pew Research Center je medzi tínedžermi v USA populárnejší ako Instagram a Snapchat.
„Dôvod, prečo bolo pre firmy v Spojených štátoch, ale aj na celom svete také náročné zareagovať, je rozsah investícií v Tiktoku,“ povedal miliardár Evan Spiegel zo Snapu, ktorý nedávno prepustil približne 20 percent ľudí.
To, čo nikto v Spojených štátoch nečakal, bola úroveň investícií, ktoré ByteDance poslal na americký trh a do Európy. To bolo niečo nepredstaviteľné – žiadny startup si nemohol dovoliť do získavania používateľov na celom svete investovať miliardy a miliardy a miliardy dolárov,“ povedal Spiegel.
„Bola to úplne iná stratégia, než akú predtým očakávala akákoľvek technologická firma. Nebola to stratégia vedená inováciami, ale dotovanie veľkých akvizícií používateľov.
Až veľká používateľská základňa umožnila algoritmu TikTok, aby sa stal taký výkonný, dodal Spiegel.
Zakázať TikTok?
Snáď najsilnejšia kritika TikToku prišla od Mathiasa Dopfnera, generálneho riaditeľa mediálnej firmy Axel Springer. „Tiktok by mal byť zakázaný v každej demokracii,“ povedal.
„My nemôžeme prísť do Číny s Facebookom, Googlom, Amazonom ani s inými platformami – tak prečo by sme im dovolili hrať dominantnú úlohu na našom voľnom trhu?“
Bývalá hovorkyňa Bieleho domu za prezidentov Obamu a Bidena Jen Psakiová zasa vyhlásila, že hoci je potenciál pre sledovanie zo strany Číny problémom, „je tiež obrovskou prekážkou nepoužívať Tiktok. Ak tieto platformy nepoužívate, vzhľadom na to, aké sú výkonné a do akej miery oslovujú ľudí, vyraďujete sa z hry.“
Autori: Alexandra Levine (TikTok), redaktorka Forbes.com, píše o technológiách, Jonathan Burgos, (Jenny Lee), redaktor Forbes Asia, píše o miliardároch a podnikaní.
