Posledných päť rokov bolo pražské Prvé obnovené reálne gymnázium (PORG) najlepšie v Európskej únii. Jeho študenti dosahovali v systéme medzinárodných maturít IB priemerne tridsaťdeväť bodov zo štyridsaťpäť možných.
Tento rok sú na tejto méte znovu a zrejme sa tak na tróne Únie udržia. „Je to pre nás už taký štandard,“ usmieva sa český miliardár Martin Roman, ktorý za zrodom školy v roku 2007 stál.
Má dôvod sa usmievať – ide o úspech, s ktorým sa dá v Česku porovnať máločo naprieč všetkými oblasťami. Vlani PORG obhájil prvé miesto s priemerom 39,2 bodu, druhá škola z Únie v talianskej Modene zaznamenala priemer 38,5 bodu.
Tento rok PORG opäť trafil elitnú hranicu tridsiatich deviatich bodov, kompletný rebríček však vyjde až na jeseň. Ako však Martin Roman podotýka – toľko bodov zatiaľ vždy stačilo na prvenstvo. „Nie je to rozdiel o päť konských dĺžok, ale veľmi hore sa to už posunúť nedá,“ myslí si bývalý šéf ČEZ-u.
Plné skóre dosiahne celosvetovo asi 200 študentov, jedna študentka reprezentujúca PORG túto métu tento rok dosiahla. Súčasťou skúšky je aj vedecká práca, úrovňou za hranicou toho, ako vyzerá bakalárska práca.
„Lenže vedecká práca je niečo iné ako klasický test. Niekedy to opravuje človek, ktorý tomu vlastne nerozumie ani toľko ako sám študent, pretože ide o vysokú úroveň. Niekedy idú za hranice toho, čo je v danom odbore štandardná diplomová práca,“ vysvetľuje Roman.
Navyše z každého zo šiestich predmetov študenti píšu v troch rôznych týždňoch tri testy, aby sa minimalizoval efekt toho, že skrátka nebudú mať svoj deň. V tomto systéme sa PORG pohybuje posledných desať rokov a Martinovi Romanovi ukázal, že české školstvo bude potrebovať prejsť masívnou zmenou.
„Česká republika mrhá peniazmi na vzdelávanie neuveriteľným spôsobom. Doštudovanosť na českých vysokých školách v bakalárskych programoch je štyridsať percent. Na dobrých školách v zahraničí je to okolo deväťdesiatšesť až deväťdesiatdeväť percent. Aj na školách ako Oxford a MIT. A ťažko potom môže ČVUT, ktoré má pri niektorých technických odboroch doštudovanosť desať percent, argumentovať tým, že je to dané obťažnosťou štúdia,“ podotýka miliardár.
Ako si máme predstaviť rozdiel v medzinárodnom systéme maturít oproti českému modelu?
Celý koncept Nového PORG-u bol od začiatku spojiť to najlepšie z nášho a medzinárodného systému. Vedel som, že český model má svoje výhody, ale aj veľa slabín, napokon, rovnako ako ten medzinárodný. A my sme chceli, aby deti mali to lepšie z oboch svetov. Medzinárodný štandard dbá viac na kritické myslenie a schopnosť argumentovať.
Český systém im zase dá znalosť toho, ako sa dejiny vyvíjali v čase. To zase ten britský možno vôbec nerobí, neučí to po osi pravek až novovek. Namiesto toho sa každý rok vezme nejaká veľká téma a to sa učí. Český systém vás naučí, že staroveké Grécko bolo skôr ako Rím a že sa Rimania učili od Grékov. To sa v Británii nedozviete.
Namiesto toho vás však naučia, aká krehká je demokracia a ako sa za 120 dní Nemecko zmenilo z demokratickej krajiny na vládu jednej strany. To sa učí skoro celý rok. V českom štúdiu je nástupu Hitlera k moci venovaný trebárs týždeň, deti sa naučia dve dáta, ale podstatu nepochopia. Pritom dejepis sa predsa neučí kvôli letopočtom, ale preto, aby sme sa z dejín poučili.
Aké ťažké je pri takom poňatí výučby zháňať pedagógov? Tí sú predsa primárne vedení k inému systému.
Je to ťažké, aj preto u nás tretinu učiteľov tvoria cudzinci, napríklad ten spomínaný nástup Hitlera k moci učí Brit a Američan. V snahe skombinovať oba systémy učíme časť podľa českých inovovaných osnov a časť podľa britských. Českí a zahraniční učitelia si musia postrážiť svoje kurikulum, aby sa nič neučilo dvakrát, takže sa učia aj od seba navzájom.
Učitelia sú z podstaty konzervatívni ľudia a ľudskou prirodzenosťou je robiť oblasť, v ktorej sa cítim bezpečne a ide mi. Učiteľ biológie sa tradične musel naučiť stovky rastlín, učiteľ dejepisu dátumy vlády všetkých Přemyslovcov a učiteľ zemepisu musel spoznať na slepej mape všetkých dvesto riek Českej republiky. Logicky je teda pre nich práve tieto znalosti najľahšie skúšať. Tam sa cítia doma.
Než aby deti nútili premýšľať, prečo je napríklad jedna krajina bohatšia ako druhá. To už je pre nich trochu tekutý piesok. Preto si myslím, že zmena sa bude musieť začať na českých pedagogických fakultách.
Dá sa povedať, že českí pedagógovia sú zase, naopak, dobrí napríklad na výučbu matematiky?
Áno, to je dané aj tým, že sa matematika líši najmenej. Hoci napríklad v anglosaskom systéme kladú väčší dôraz na štatistiku, zatiaľ čo u nás je to napríklad geometria. Ja osobne som však fanúšik štatistiky, pre život je oveľa dôležitejšia, stretnete sa s ňou častejšie ako s geometriou.
Ako sa vám program IB premieta do výučby na gymnáziu?
Program IB sa u nás učí posledné dva roky štúdia. Študenti si vyberú šesť predmetov, ktorým sa venujú – tri na vysokom leveli a tri na bežnej úrovni. Z tých šiestich potom maturujú, pričom podmienkou je mať v tom mixe dva jazyky, matematiku, jednu prírodnú vedu a jednu spoločenskú vedu. Šiesty predmet je už ich voľba.
Všetci študenti v predposlednom ročníku sú v medzinárodnom systéme a na konci septimy si povedia, či chcú v medzinárodnom systéme aj maturovať, a teda v ňom pokračovať aj v oktáve. Alebo či chcú maturovať z češtiny a idú do špeciálnych prípravných programov, ktoré ich pripravia napríklad na medicínu alebo právo.
V poslednom ročníku to už nie sú deti, sú to mladí ľudia, ktorí majú predstavu o tom, čo chcú robiť.
Máte v Česku konkurenciu?
Každý má nejakú mieru konkurencie. Ja som rád, že existujú ľudia, ktorí tento systém chcú, a sú aj takí, ktorí si ani prihlášku nikam inam nepodávajú. Podľa mňa neexistuje univerzálne dobrá škola, existujú iba dobré školy pre rôzne typy študentov.
Nový PORG je škola postavená na presvedčení, že vzdelanie je náročné, nie sme jednoduchá škola. Ale taktiež neučíme nezmysly.
Náš cieľ je dať mladým ľuďom šancu sa do poslednej chvíle rozhodovať, či pôjdu študovať do zahraničia, alebo zostanú v Čechách. V tom si myslím, že sme unikátni – dávame im možnosť túto voľbu odložiť až na necelý rok pred koncom štúdia u nás.
Povedali by ste, že z hľadiska výšky školného ste vlastne oproti tým, ktorí vám v medzinárodnom porovnaní šliapu na päty, na pomer ceny a výkonu bezkonkurenční?
My sme neziskovka. Máme školné, ktoré je aj násobne nižšie ako na iných školách, a to ani nemusíte opustiť Prahu. Niektoré tunajšie medzinárodné školy sú trikrát aj štyrikrát také drahé.
My máme navyše 200 sociálnych štipendií, napríklad rozvedená učiteľka má u nás tri deti. Základný princíp PORG-u je, že sociálne pomery nemôžu byť rozhodujúce v tom, či u nás dieťa bude alebo nebude študovať.
Ak sa k nám dostane a jeho rodina má pod 1,3 milióna ročného príjmu (asi 53-tisíc eur – pozn. red.), má na naše štipendium nárok.
Aký bol tento rok o PORG záujem?
To vám z hlavy nedokážem povedať. Ale napríklad na základnú školu sme mali 350 prihlášok, brali sme šesťdesiatšesť detí. My však väčšinou nemáme najväčšie sito zo všetkých škôl, čo je, myslím, zásluha našich prijímačiek nanečisto. Záujemcom to povie, či má zmysel si k nám prihlášku podávať. To mi pripadá fér – povedať im, nech si jednu z prihlášok „nevystrelia“ na školu, na ktorú majú nízku šancu sa dostať.
Je medzinárodná maturita obľúbená kvôli ambíciám študovať v zahraničí?
Na zahraničné univerzity u nás ide asi polovica študentov, tá druhá zostáva v Čechách. Takže predpokladám, že áno.
Najlepšie hodnotená česká univerzita – Univerzita Karlova – sa v medzinárodnom porovnaní pohybuje okolo 250. miesta. Nie je potom vlastne trochu škoda ísť na takú školu z najlepšieho európskeho gymnázia?
Ale vzdelanie predsa nespočíva len v tomto. Ja si myslím, že má veľkú hodnotu samo osebe. Som presvedčený, že človek sa ako osobnosť najviac formuje na strednej škole, pre jeho vývoj je to dôležitejšie ako vysoká škola.
Pri dňoch otvorených dverí sa rodičia záujemcov často s našimi študentmi rozprávajú a jeden z nich dostal otázku, či má medzinárodná maturita zmysel. Odpovedal, že podľa neho by bol svet lepšie miesto, keby ju mali všetci. Že to formuje nielen znalostne, ale aj ľudsky.
Je však tiež pravda, že pokiaľ chce niekto na medicínu, dáva mu väčší zmysel venovať posledný rok bifľovaniu sa päťtisíc otázok, ktoré môže dostať. Či ho to posunie v živote, to si istý nie som. Ale zlepší mu to šancu dostať sa na medicínu a my to rešpektujeme. Nakoniec totiž všetko, čo robíme, je pre úspech našich študentov.
Akú úlohu zohráva rozhodovanie medzi českou a medzinárodnou maturitou pre výber vysokej školy?
Niektorí študenti si vyberú radšej českú verziu maturity, pretože získať na nej dobré výsledky je jednoduchšie. Medzinárodná maturita je obťažnosťou asi bližšie k bakalárskym skúškam, s českou sa nedá vôbec porovnať. Z toho však tiež vyplýva, že dostať z nej vysoký počet bodov je mimoriadne zložité.
Mať dobré známky však nie je jediná kompetencia v živote, mnoho ľudí je v živote úspešných bez toho, aby boli študijné typy. Preto si myslím, že je dobré, že si študenti môžu u nás svoju cestu vyberať dlho, než si budú istí, či chcú podstúpiť ťažšiu skúšku, alebo budú „hrať“ viac na istotu s českou maturitou, ktorá im umožní ľahšie splniť podmienky univerzít.
V Británii je napríklad bežné, že vás univerzita prijme podmienečne, ak budete mať z maturity také a také známky. V zahraničí len ťažko chápu, že sa česká maturita neznámkuje. Pokiaľ máte dobre zvládnutú maturitu, potreba prijímačiek na vysoké školy vám odpadne.
Česká maturita nevychádza z tohto porovnania teda úplne najlepšie…
Česká republika mrhá peniazmi na vzdelávanie neuveriteľným spôsobom. Doštudovanosť na českých vysokých školách v bakalárskych programoch je štyridsať percent. Na dobrých školách v zahraničí je to okolo deväťdesiatich šiestich až deväťdesiatich deviatich percent. Aj na školách ako Oxford a MIT. A ťažko potom môže ČVUT, ktorá má pri niektorých technických odboroch doštudovanosť desať percent, argumentovať tým, že je to dané obťažnosťou štúdia.
Martin Roman. Foto: archív PORG
Je to síce pichľavá téma, ale nepomôže v tomto napríklad školné, ktoré študentov núti k väčšej študijnej zodpovednosti?
To je dobré zamyslenie. Som veľký fanúšik britského systému. Americká študijná pôžička vás môže zruinovať, britská nie. Britskú pôžičku splácate len v prípade, že sa vám darí, a splácate iba deväť percent rozdielu medzi vašou a priemernou mzdou. Takže pokiaľ máte priemernú mzdu, nesplácate nič. A v určitom veku sa vám tento dlh kompletne odpíše. Takže to nie je rizikové.
A druhý, veľmi podstatný rys je, že pôžička je aj na životné náklady. V Česku je síce vzdelanie zadarmo, ale ak ste z Chrudimu, kto vám zaplatí bývanie v Prahe, keď rodičia sú z nižšej strednej triedy? Oproti tomu britský systém vám požičia peniaze nielen na štúdium, ale aj na životné náklady, čo mi pripadá oveľa sociálnejšie.
Viete, k čomu to vedie? V Británii som študoval dve vysoké školy, a keď sa tam končí hodina, študenti sa pozerajú na hodinky, aby sa presvedčili, či učiteľ neskončil skôr. Pretože si to predsa platia.
Spája sa systém medzinárodných maturít s priamou investíciou od školy?
Bohužiaľ áno, musí sa za to platiť. Každý rok platíte za to, že testy musí niekto opraviť. Niekto musí zaplatiť chod celého tohto systému, vytvárajú a neustále inovujú medzinárodné kurikulum.
Možno ešte nákladnejší je však fakt, že musíte neustále dovzdelávať učiteľa. A je to skvelá investícia. Vidím to totiž ako jedinú cestu, ako zlepšiť české školstvo v nejakom primeranom období. Aj keby sa dnes zdvojnásobili platy a učiteľstvo išli študovať ľudia s oveľa lepšími predpokladmi, bude trvať päť rokov, kým vyštudujú, sedem rokov, kým sa poriadne zlepšia.
Za dvanásť rokov budete mať prvého dobrého, skúseného učiteľa novej doby. Než ich bude v systéme polovica, potrvá to napríklad tridsať rokov. Najlepšia cesta je pracovať s tými, ktorých máte dnes.
Koľko to PORG ročne stojí?
Zaiste to bude vyše milióna korún (viac ako 40-tisíc eur), možno aj výrazne viac. Hradíte totiž paušálny poplatok IB, vzdelávate učiteľa, musíte nakupovať drahšie učebnice, za každého študenta hradíte do systému poplatok, pokiaľ sa chcete odvolať proti známke, musíte za to zaplatiť.
Do akej miery vám skvelé výsledky PORG-u v medzinárodnej maturite pomáhajú pri plánovaní stredno- a dlhodobých investícií?
Je to bezpochyby jeden z dôležitých pilierov, pretože nám to hovorí, že budúci rok určite naberie PORG znova dobrých študentov. Známky sú totiž druhé najdôležitejšie kritérium, podľa ktorého sa rodičia študentov rozhodujú.
Vieme to, pretože nás veľmi zaujíma ich spätná väzba, aj študenti nám píšu hodnotenie učiteľov. Keď prídu študenti do primy, pýtame sa ich, prečo si nás vybrali. A študijné výsledky sú druhé najdôležitejšie kritérium.
Ktoré je to prvé?
Odporúčanie rodičov, ktorí u nás už deti majú alebo mali. Asi osemdesiat percent rodičov nám hovorí, že sa pre PORG rozhodli na základe referencie iných rodičov. Sme celkom veľká škola, takže v Prahe nie je ťažké nájsť niekoho, komu dieťa na PORG-e študovalo.
Spokojnosť rodičov spočíva v študijných výsledkoch, ale aj v tom, že sa dieťa od nás na vysnívanú univerzitu dostane. Preto zamestnávame špecialistu, ktorého jedinou úlohou je robiť univerzitného poradcu. Na tie úplne top univerzity je totiž neuveriteľný nával, napríklad dvadsať záujemcov na jedno miesto. A všetci uchádzači sú dobrí, nikto sa predsa nehlási na Harvard alebo Stanford s pocitom, že je priemerný.
Konkurencia je obrovská, a preto pracujeme so študentmi už od ich pätnástich rokov. Pokiaľ už vtedy vedia, že môžu mať ambíciu na takú školu zamieriť, musia na tom začať pracovať. Dobré známky v takej konkurencii nestačia, tie budú mať všetci.
Študentom hovoríme, že v jednostránkovom životopise, ktorý si musia zostaviť, potrebujú mať niečo, čo zaujme. Na škole posudzujú vaše známky, životopis a odporúčanie od učiteľa – a to je napríklad disciplína sama osebe. S tým všetkým študentom pomáhame.
PORG má materskú školu, základnú školu a gymnázium. Zvádza to opýtať sa: kedy príde vysoká škola?
Nie je to na programe dňa. Aby bola škola dobrá, musíte to robiť v štýle „hands on“, nedá sa len poslať manuál do Brna, najať riaditeľa a čakať, že vznikne dobrá škola. Ľudí, ktorí sa na rozbehu školy môžu podieľať, nie je neobmedzené množstvo a pre najlepšiu školu potrebujete najlepších ľudí.
Najviac energie venujeme rozbehu školy v Brne, kde v septembri otvoríme prvý ročník gymnázia. Potom by sme asi chceli na Prahe 6 otvoriť základku. Hlási sa nám totiž na našu základnú školu toľko detí, že je ťažké tie najlepšie vyberať, čo navyše v ich piatich rokoch ani objektívne nejde.
Preto píšeme rodičom detí, ktoré sa k nám nedostali, po piatich rokoch list, aby nám dali šancu ešte s gymnáziom. Pretože síce robíme maximum pre správny výber detí, ale nie je to dokonalé. A pretože nechceme, aby nám talenty unikali, budeme musieť otvoriť ďalšiu školu. To nám určite neumožňuje v najbližších piatich rokoch premýšľať nad vysokou školou.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Michal Bernáth.
