Pochádza z Číny, kde vyštudoval za učiteľa angličtiny. Spomedzi súrodencov bol jediný, ktorého rodičia poslali do školy, zvyšok rodiny pracoval fyzicky v poľnohospodárstve.
Zdá sa, že školstvo v jeho prípade splnilo svoj účel, pomohlo mu k lepšiemu životu a venuje sa tomu, čo ho baví a čomu rozumie.
Napriek tomu je kritikom vzdelávacích systémov po celom svete a s vládami aj školami spolupracuje na ich zmene. Školstvo, ako ho poznáme, podľa neho zlyhalo a musí sa transformovať.
„Súčasná generácia mladých ľudí preto nežije v lepšom svete, než v akom žili ich rodičia. Ak nenastane zásadná zmena, ďalšie generácie na tom budú ešte horšie,“ hovorí.
Aká je jeho odpoveď na tieto problémy? Deti by sa v školách nemali vzdelávať ako „cez šablónu“, ale učenie by malo byť personalizované a zamerané na rozvoj schopností jednotlivých žiakov. V rozhovore sa dočítate, ako by sme podľa neho mali učiť deti v 21. storočí, aby boli dobre pripravené na život.
Tie problémy by som rozdelil na problémy minulosti a problémy budúcnosti. Môžeme si k tomu povedať viac, ale faktom je, že vzdelávacie systémy zlyhali. To platí všade – v USA, Portugalsku, Austrálii, Španielsku, Číne.
Výsledky z testovania neznamenajú vôbec nič. Veľmi dobré výsledky v medzinárodných testovaniach majú aj ďalšie východoázijské krajiny – okrem Číny aj Japonsko, Kórea alebo Singapur, ale napriek tomu čelia vo vzdelávacích systémoch obrovským problémom.
To isté platí o ďalších krajinách. Mnohí ľudia napríklad obdivujú Fínsko, považujú ho za akýsi vzdelávací „Disneyland“. Ale verte, že aj tam čelia mnohým výzvam vo vzdelávaní.
vzdelávanie Yong Zhao Profesor Eduforum školstvo
Výsledky v testovaniach ako PISA nie sú podľa vás dobrým indikátorom úrovne vzdelávania v krajine?
Tieto výsledky z praktického hľadiska nič neznamenajú. Znova spomeniem Fínsko. Aj oni majú v testoch PISA dobré výsledky. Ale prečo? Pretože v 70. rokoch minulého storočia urobili významné zmeny vo vzdelávaní.
KTO JE YONG ZHAO
Yong Zhao je americký pedagóg a odborník na vzdelávacie systémy. Bakalársky titul z anglického jazyka získal na Sečuánskej univerzite medzinárodných štúdií neskôr obhájil magisterský titul z pedagogiky a doktorát z pedagogickej psychológie na Illinioskej univerzite. Aktuálne je profesorom na Kansaskej univerzite, venuje sa problematike vzdelávania. Na túto tému napísal takmer 40 kníh, radí školám, vládam aj rôznym vzdelávacím organizáciám a venuje sa vplyvu globalizácie a technológií na školstvo. Navrhol rôzne inovatívne modely škôl a je nositeľom množstva ocenení.
Na jeseň ho môžete zažiť na prednáške aj workshope v Bratislave. Zúčastní sa totiž konferencie Eduforum, ktorého je Forbes mediálnym partnerom. ,
Dnes sa mnohí chcú učiť práve od nich, vrátane Slovenska. To je podľa vás chyba?
Ak sa Slovensko dnes chce učiť od Fínska, ako zmeniť vzdelávanie, tak možno o 20 rokov bude tam, kde je Fínsko dnes. Prečo by ste to robili, keď o 20 rokov už bude všetko inak?
Čo by sme teda mali robiť namiesto toho?
Mali by sme sa všetci snažiť vytvoriť vzdelávacie systémy nanovo. Vzdelávanie musíme transformovať. A ak ho na Slovensku dokážete transformovať rýchlejšie, budete príkladom pre ostatných. Nepozerajte sa, kto to ako robí. Vymyslite a urobte to sami.
Vráťme sa k tým problémom. Čo máte na mysli pod problémami minulosti?
Vzdelávanie zlyhalo preto, že nedokázalo udržať krok s technologickým rozvojom. Mladí ľudia skončia strednú alebo vysokú školu a nedokážu si nájsť produktívne pracovné miesta, nedokážu si zaistiť prosperitu. Som si istý, že aj na Slovensku máte podobné problémy. Okrem toho vidíme, že aj problémy sveta sa stále zhoršujú. Chápete, že ešte aj v 21. storočí stále používame zbrane, aby sme sa navzájom zabíjali?
Všetci sa musia učiť rovnaké veci a následne medzi sebou súťažia o miesta na stredných či vysokých školách, o pozície na trhu práce.
Vojny sú v rôznych kútoch sveta a sú tu aj ďalšie problémy. Pozrite sa na clá, ktoré zavádza Donald Trump. Veď je to hlúpe. Všetci lídri prešli našimi vzdelávacími systémami, rovnako aj voliči, ktorí si ich zvolili. A pri tom sa to nekončí.
Problémy máme aj s klímou, životné prostredie sa mení. Školy jednoducho zlyhali v tom, ako pripraviť ľudí na život tak, aby boli ekonomicky produktívni, spoločensky užitoční, a aby im záležalo na životnom prostredí. Toto nazývam problémami minulosti.
A problémy budúcnosti?
Pozrite sa, máme tu umelú inteligenciu, ktorá, v závislosti od konkrétnej aktivity, už dnes dokáže nahradiť mnoho ľudí. Technologický pokrok pritom napreduje. Lenže my v školách stále učíme všetkých žiakov rovnako.
Všetci sa musia učiť rovnaké veci a následne medzi sebou súťažia o miesta na stredných či vysokých školách, o pozície na trhu práce. Zásluhy či hodnotu človeka definujeme len na základe IQ alebo bodov v nejakom teste. Vzdelávanie sme neprispôsobili tomu, aby sme vedeli identifikovať a rozvíjať individuálny talent žiakov.
Možnosti novej doby
Ako do toho všetkého vstupuje AI?
Na jednej strane vieme, že AI dokáže v práci nahradiť mnohých ľudí, ale na druhej strane prináša aj mnohé príležitosti. Lenže ak deti nebudú schopné ich využiť, tak sa tieto možnosti nikdy nezrealizujú.
Prečo je taký problém školské systémy zmeniť?
Školstvo je etablovaná súčasť našej spoločnosti a je to obrovský segment, ktorý sa dotýka miliónov ľudí – rodičov, žiakov, učiteľov, ale napríklad aj výrobcov nábytku, stavbárov, štátnych predstaviteľov, politikov… V školstve sa priamo či nepriamo angažuje neskutočne veľa ľudí, a keď ho chcete meniť, je to mimoriadne ťažké. Jeden chce jedno, druhý niečo iné, nikdy všetkým nevyhoviete a nakoniec často zostanete stáť niekde uprostred.
Sú však aj inovatívni učitelia a školy, ktorí sa snažia robiť veci inak…
To je pravda. Lenže aj oni majú často na sebe reťaze, nedokážu sa slobodne hýbať. Dokonca aj niektoré vlády už prichádzajú s nápadmi, ako systém zlepšiť. Ale aj tieto návrhy stále pracujú s rovnakým kurikulom pre všetky deti.
Čo by podľa vás bolo lepšie?
Myslím si, že potrebujeme personalizované, individualizované vzdelávanie, aby sme pomohli každému rozvinúť svoje unikátne schopnosti.
Ako by to malo prebiehať?
Ako občan Slovenska by ste mali poznať základnú históriu svojej krajiny, základy fungovania vlády a spoločnosti, jednoducho základy toho, ako to vo vašej spoločnosti beží. To je holé minimum, to by sa mali naučiť všetci.
Ale na to, aby ste uspeli, každý z nás potrebuje byť v niečom unikátny. Lenže školy sa musia zodpovedať – rodičia chcú vedieť, čo sa deti v školách naučili, to isté chce vedieť aj štát. Preto deti testujeme, preto píšu písomky. Ale znova máme jeden test pre všetky deti. Nie je tu žiadna diverzita.
Personalizované učenie
Aká je vaša filozofia vzdelávania?
Už som to sčasti spomenul. Spočíva v troch základných princípoch. Prvý je personalizované učenie, ktoré bude deti viesť k sebapoznaniu a umožní im vzdelávať sa v súlade s ich silnými stránkami a tým, čo ich baví. Nikdy nebudeme excelovať vo všetkom, každý je dobrý v niečom inom a mali by sme poznať, čím je každý žiak výnimočný, čo by mohol robiť.
A ten druhý princíp?
V deťoch by sme mali podporovať zmysel pre zvedavosť, schopnosť objaviť, aké problémy ľudí trápia, a následne prichádzať s riešeniami, ako im s týmito problémami pomôcť. Tretí princíp nazývam vzájomná ľudská závislosť (human interdependance).
Čo tým myslíte?
V podstate to znamená, že každý z nás so svojimi schopnosťami pomáha riešiť problémy niekoho iného, a niekto iný, kto má iné silné stránky, zase pomáha prinášať riešenia na vaše problémy. Preto platí, že ľudia sú od seba vzájomne závislí. K tomuto by podľa mňa malo smerovať vzdelávanie.
Ak budeme k vzdelávaniu pristupovať individualizovane, nebude si to vyžadovať oveľa viac učiteľov?
Nie. V ére AI už totiž učitelia nemusia učiť tradičným spôsobom. Skôr by mali študentov „koučovať“, usmerňovať. Žiaci aj študenti sa v podstate učia sami, učiteľ je tam na to, aby im poskytol spätnú väzbu, podporu. Preto si myslím, že nepotrebujeme viac učiteľov, ale potrebujeme, aby učitelia pristupovali k vzdelávaniu inak, ako boli doteraz zvyknutí.
V jednom rozhovore ste spomínali, že môže byť užitočné, keď človek pozná, aký typ osobnosti je. Prečo je to pri učení dôležité?
Psychológovia vám povedia, že všetci máme nejaký vrodený typ osobnosti. Aj keď treba poznamenať, že časom sa tiež nejakým spôsobom vyvíjame. Určite však platí, že niektorí ľudia sú viac otvorení, extrovertní, iní sú uzavretejší. Ľudia majú rôzne túžby a vnútorné motivácie.
Niekto miluje jedlo, niekto pohyb, fyzickú aktivitu, niekto je mimoriadne zvedavý a túži po vedomostiach. Niektorých zaujíma moc, chcú veci ovládať alebo manažovať, iných také niečo vôbec nezaujíma. Preto je dobré poznať samého seba.
Ako nám to pomôže vo vzdelávaní, priamo v triede?
Jednoducho – ak radi varíte, je tu množstvo profesií, ktoré môžete robiť, na čo sa môžete zamerať. Ak radi komunikujete, alebo pracujete rukami, niečo vyrábate, sú pre vás vhodné iné druhy profesií. Sú ľudia, ktorí sú mimoriadne citliví na tvary, farby, zvuky, iní milujú čísla.
Ak však máte takýto mix detí v jednej triede, nemôžete ich všetky nútiť robiť to isté. V škole by sme deťom mali pomáhať objaviť to, čo ich baví, a následne im pomôcť rozvíjať sa v tom. Nemali by sme od všetkých vyžadovať jedno a to isté.
Už sme spomínali, že AI ovplyvňuje to, ako sa deti učia už dnes. Ale čo ich vlastne máme učiť, keď nevieme, čo budú o 10 – 20 rokov potrebovať?
Deti, ktoré dnes nastupujú do škôlky, prídu na trh práce možno o15 alebo 20 rokov a my naozaj netušíme, po čom bude na trhu práce dopyt. Navyše AI sa naďalej veľmi rýchlo rozvíja. Takže prvá vec, ktorú by sme mali zvážiť, je, že budúcnosť je neistá. Ako deťom môžeme pomôcť vyrovnať sa s touto neistotou?
Ako?
Už som to spomínal. Potrebujeme ich naučiť identifikovať problémy a hľadať na ne riešenia. Druhá vec, ktorú ovplyvňujú technológie a AI, je, že učenie sa z tried vytráca.
Deti sa môžu učiť, kde chcú a kedy chcú, nemusia sa učiť len v triede. Tretia vec je, že školy budú nútené nanovo sa zamyslieť nad tým, ako študentov vyučujú. Teraz sa vyučuje podľa predmetov, ale možno to treba robiť nejako inak.
Napríklad ako inak?
Napríklad podľa konkrétnych tém alebo problémov, ktorými sa zaoberajú. Povedzme „produkcia filmov“ alebo „inžinierstvo“, ktoré by sa rozdelili podľa konkrétnych projektov, na ktorých žiaci pracujú.
Vy osobne veríte, že by sa školy mohli takto pretransformovať?
Popravde, nie som si tým istý…
Možno je dobré začať malými krokmi a ujasniť si, v čom spočíva základný zmysel vzdelávania. Podľa vás je to čo?
Zmysel vzdelávania je podľa mňa cesta k dosiahnutiu spokojného života. To vôbec nie je málo. Na to, aby ste boli spokojní so životom, by ste mali robiť niečo, čo vám ide, čo vás aj napĺňa.
Zároveň by vám to malo umožniť žiť dobre aj z ekonomickej stránky, aby ste sa vedeli postarať o seba a svoju rodinu. Tak môžete byť aj dobrými, produktívnymi a angažovanými občanmi, ktorí majú vo svojej komunite svoje miesto.
