Súčasťou pripravovaného developerského projektu v bratislavskej Patrónke má byť aj pamätník, ktorý má upozorniť na jednu z najčernejších kapitol slovenských dejín a uctiť si obete druhej svetovej vojny.
Bratislavská štvrť Patrónka je v súčasnosti známa primárne ako kľúčový dopravný uzol hlavného mesta. Postupne sa o mestskej časti začína hovoriť aj ako o lokalite, ktorá v priebehu blízkej budúcnosti prejde výrazným architektonickým prerodom a na mieste vyrastie napríklad kampus firmy Eset.
Komplex SAV zase prejde modernizáciou a pod krídlami bratislavskej župy vznikne kultúrno-vzdelávací megakomplex.
Na prelome 19. a 20. storočia bola mestská štvrť známa svojou industriálnou históriou vďaka fabrike Patrónka, po ktorej bola pomenovaná. Pred vyše storočím tu vyrástol podnik, ktorý zásoboval rakúsko-uhorskú armádu nábojmi a muníciou.
Miesto sa počas druhej svetovej vojny pretransformovalo. Jeho industriálny charakter sa zmenil na záchytný tábor pre židovské dievčatá a ženy a Patrónka sa stala súčasťou najčernejšej kapitoly slovenských dejín. Práve na tomto mieste má vzniknúť pamätník, ktorý bude pripomínať pohnuté roky počas obdobia Slovenského štátu.
Súčasťou kampusu majú byť desiatky učební, ale aj ihriská. Foto: vizualizácia archív CIS
Súčasťou projektu BSK bude aj pamätník holokaustu. Foto: vizualizácia archív CIS
Pamätník obetí deportácií
Pamätník deportácií bude súčasťou projektu Bratislavského samosprávneho kraja, v rámci ktorého spojilo sily viacero partnerov, a to samotná župa, DSS Rosa, Cambridge International School a Design factory.
Práve posledná menovaná platforma bude mať pod palcom časť komplexu na mieste bývalej fabriky Patrónka. V rámci bývalého industriálneho areálu, iniciatíva, za ktorou stojí Zuzana Zacharová a Martin Paško, zrevitalizuje viacero budov a niektoré nevyhovujúce stavby nahradia nové.
Aktuálne priestor pozostáva z troch budov. Jednou z nich je historická hala Patrónky, druhou je bývalá budova autoservisu a treťou je súbor menších prístavieb k historickej hale. Priestor čaká výrazné „prekopanie“ a modernizácia.
Menšie objekty brownfieldu sú v nevyhovujúcom stave a nahradí ich tak moderná multifunkčná hala. Samotná stavba Patrónky a bývalý autoservis budú zachované a vyrastie medzi nimi spojovací priestor.
Vizualizácia rekonštrukcie brownfieldu podniku Patrónka. Foto: archív Design factory
Vizualizácia rekonštrukcie brownfieldu podniku Patrónka. Jej súčasťou je aj pamätné miesto pripomínajúce deportácie počas druhej svetovej vojny. Foto: archív Design factory
Práve v exteriéri v blízkosti revitalizovanej budovy autoservisu vznikne spomínaný pamätník. Za ním stojí nielen Design factory, ale najmä Škola umeleckého priemyslu Jozefa Vydru. „Pozemok pod pamätníkom patrí BSK, no my plochu projekčne a stavebne pripravíme,“ okomentovala pre Forbes Zuzana Zacharová z Design factory.
Zatiaľ čo Design factory za pamätníkom stojí najmä v projekčnej rovine, umelecká škola mala na starosti návrh a vizuál samotného objektu.
„Vytipovali sme aj priestor, kde bude pamätník umiestnený. Vplývali na to atribúty, ako napríklad to, aby bol viditeľný z verejných komunikácií a aby dával zmysel aj v rámci spoločných priestorov, kde bude umiestnený. Chceli sme, aby pamätník nebol len bod, ale aby išlo o priestor, kde ľudia budú môcť tráviť čas. Na jednej strane je to miesto, ktoré má pripomínať túto smutnú udalosť, no zároveň pôjde o priestor, ktorý bude prístupný a využiteľný pre ľudí, ktorí toto miesto navštívia,“ vysvetlila Zacharová.
Vizualizácia návrhu pamätníku. Foto: archív ŠUP Jozefa Vydru
Vizualizácia návrhu pamätníka. Foto: archív ŠUP Jozefa Vydru
Cesta k vizuálu pamätníka
Samotná fabrika na výrobu nábojov, ľudovo známa ako Patrónka, bola zriadená v roku 1870 spoločnosťou Juraja Rotha. V tomto čase podnik vyrábal muníciu pre rakúsko-uhorskú armádu. Spočiatku mala továreň len pár desiatok zamestnancov, no postupne sa výroba rozšírila s portfóliom až troch tisícok pracovníkov.
Lokalita zohrala svoju úlohu aj počas temnej histórie slovenských dejín, a to vojnového Slovenského štátu. Počas druhej svetovej vojny v roku 1942 tu bolo zriadené koncentračné stredisko pre Židov, konkrétne pre židovské ženy a dievčatá, odkiaľ boli transportované do Osvienčimu.
Prvý transport vyše 700 žien a dievčat odišiel z tábora na Patrónke 27. marca v roku 1942. Práve tento dejinný moment a pochodovanie niekoľko kilometrov na železničnú stanicu sa stal predobrazom pre vznik pamätníka. Za návrhom pamätného miesta stojí riaditeľ Školy umeleckého priemyslu Jozefa Vydru Milan Pagáč.
„Naša škola sídli na Dúbravskej ceste v Bratislave, teda súbežne leží s Lamačskou cestou. Práve tieto ženy a dievčatá boli odvádzané touto trasou v päťradoch smerom na železničnú stanicu,“ vysvetľoval Pagáč vznik myšlienky vizuálu samotného pamätníka. Práve obraz žien a dievčat zoradených v zástupoch za sebou, sa stal predlohou a základnou myšlienkou pre vizuál objektu, ktorý má pripomínať smutnú udalosť slovenských dejín.
„Evokovalo mi to veľmi zvláštny vizuálny obraz, ktorý sa pretavil do finálnej podoby pamätníka. Ide tak o päťradie veľkých kameňov. Z vnútornej strany sú na jednej a na druhej strane umiestnené zrkadlá. Dámy a dievčatá boli takýmto spôsobom odvádzané na cestu do nekonečna a práve tieto zrkadlá majú toto nekonečno symbolizovať,“ vysvetlil Pagáč.
Samotný Pagáč bol oslovený bratislavskou župou, ktorá je zároveň aj zriaďovateľom ŠUP Jozefa Vydru. Ten ešte dodal, že na umeleckom diele spolupracoval so sochárom Romanom Hrčkom a s výtvarníkom a sochárom Viktorom Oravcom. Postupne autori pamätníku odprezentovali návrhy vizuálu župným poslancom Bratislavského samosprávneho kraja a z nich bol vybratý finálny návrh.
