Zlé jazyky by povedali: Niektoré vynálezy a inovácie sa chytia, iné odznejú do prázdna, a potom je tu Hyperloop.
Práve bizarne ambiciózny projekt Elona Muska lákal na netradičný spôsob prepravy a futuristický vizuál, no vo finále zostala len idea a spomienky na obriu marketingovú cunami.
Známy spisovateľ českého pôvodu Václav Smil, sa v knihe Vynálezy a inovácie nevenoval len explóziám ľudskej kreativity a vynaliezavosti, ktoré posunuli svet vpred, ale aj nápadom a ideám, ktoré sa tak úplne neujali.
Jedna časť vynálezov sa podľa jeho slov uberala trajektóriou, ktorá priniesla skôr sklamanie. „Ich vzostup dospel k prudkému či postupnému koncu, alebo sa stali bezvýznamnými. Ich konečný osud siahal od úplného komerčného neúspechu po rozčarovanie vo forme stagnácie,“ píše Smil v kapitole o inovátorských „failoch“.
Práve táto konkrétna citácia by sa dala bez okolkov napasovať aj na odyseu vzletov a pádov najznámejšieho dopravného prostriedku, ktorý nikdy nevznikol v podobe, o akej snívali jej tvorcovia.
„Malo ísť o svetový unikát, a to v čase, keď ešte Slovensko nebolo nejak divoko známe na mape sveta,“ zaspomínal pre Forbes na vynález expert na IT a šéfredaktor portálu touchIT Ondrej Macko.
Začalo sa to Muskom
Asi nie je náhodou, kto spopularizoval opulentnú myšlienku hyperrýchleho dopravného prostriedku, ktorý mal desiatky kilometrov prekonávať v priebehu minút.
Muž stojaci za platobnou bránou PayPal, spoločnosťou Tesla či SpaceX, v polovici augusta v roku 2013 vyrukoval na prvý pohľad s revolučnou myšlienkou.
Predstavil totiž koncept dopravného prostriedku, ktorý pomenoval Hyperloop a tvarom pripomínal ultra aerodynamický vlakový vozeň. V skutočnosti ale išlo podľa „otca zakladateľa“ o kapsulu, ktorá mala prevážať cestujúcich špecifickým potrubným systémom, takzvaným „vzduchovým vankúšom“.
