Dvakrát v histórii zmizlo z mapy, keď jeho územie pohltili expanzívni susedia. Má za sebou, rovnako ako Česko a Slovensko, desiatky rokov útlaku v úlohe sovietskeho satelitu. Dnes má však Poľsko našliapnuté k tomu stať sa kľúčovou európskou mocnosťou. Vďaka armáde, ktorá má viac vojakov než armády Británie, Francúzska či Nemecka. A tiež vďaka ekonomickému zázraku posledných troch dekád.
V minulom roku Poľsko preskočilo Švajčiarsko a stalo sa 20. najväčšou ekonomikou sveta. Jeho hrubý domáci produkt po prvý raz prekonal hranicu jedného bilióna dolárov.
Na európske pomery vykazuje Poľsko mimoriadne robustný ekonomický rast už dlhé roky. Z dlhodobého hľadiska je krajina najrýchlejšie rastúcou ekonomikou Európskej únie, ak nepočítame daňové raje ako Írsko, Maltu a Cyprus, kde HDP umelo nafukujú účtovné operácie veľkých korporácií.
V prepočte na obyvateľa sa hrubý domáci produkt (HDP) Poľska za posledné tri dekády viac než strojnásobil. Od vstupu do EÚ v roku 2004 Poľsko takmer nezažilo recesiu, a to ani počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Jedinou výnimkou je krátka pandemická epizóda v prvej polovici roka 2020. Počas dvoch dekád v únii poľská ekonomika rástla v priemere o takmer štyri percentá ročne.
„Pozoruhodný vzostup Poľska“ hlásala titulná strana magazínu The Economist už koncom minuloročného mája, čo v domácich médiách priživilo vlnu porovnávania Česka s jeho donedávna „chudobným“ susedom zo severu. Obzvlášť po skorších správach, že Poliaci dobehli Čechov v priemernej výške miezd a v kúpnej sile majú dokonca navrch.
Stavebný boom
Plody rýchleho ekonomického rastu sú naprieč Poľskom jasne viditeľné. Varšavská silueta obsahuje citeľne viac mrakodrapov než napríklad pražská vrátane obrovského, 310 metrov vysokého komplexu Varso – najvyššej európskej budovy mimo Ruska. Zvyšok krajiny je posiaty sieťou moderných ciest, postavených vďaka peniazom Európskej únie, a nespočetným množstvom nových domov a bytov.
Český biznis, najmä ten developerský, je Poľskom očarený už niekoľko rokov. Severným susedom závidí výrazne nižšiu mieru regulácie a rýchlejšie povoľovanie stavieb, než je tomu u nás.
„Asi je to najjednoduchšie v Poľsku,“ povedal Forbesu napríklad Milan Kratina, polovičný vlastník Accolade – multimiliardového hráča na trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami. Reagoval na otázku, kde sa Accolade najlepšie investuje do výstavby. Podobne znie množstvo hlasov z miestneho realitného biznisu.
Najvýraznejším ukazovateľom poľského stavebného boomu sú tamojšie diaľnice a rýchlostné cesty. Z približne šesťsto kilometrov v roku 2000 je o štvrťstoročie neskôr sieť s viac než 5 200 kilometrami. V roku 2011 Poliaci naliali do výstavby svojich diaľnic rekordných osem miliárd eur, najmä pre organizáciu futbalových majstrovstiev sveta o rok neskôr.
Pre porovnanie, Česko v rovnakom čase investovalo 1,2 miliardy. Odvtedy sa rozdiel oproti nášmu severnému susedovi zmenšuje, Poľsko však naďalej investuje výrazne viac.
Čiastočne je za tým zákon z roku 2003, ktorý výrazne zjednodušil stavebné konanie veľkých infraštruktúrnych projektov. Umožnil totiž rozhodnúť o vyvlastnení pozemkov bez stanovenia ich ceny, respektíve výšky odškodnenia.
Nie sú to len diaľnice. Poľsko v súčasnosti stavia aj nový hlbokomorský prístav v meste Svinoústie na pobreží Baltského mora. „Do roku 2030 by sme mali strojnásobiť objem nákladu odbaveného v poľských prístavoch,“ povedal vlani vo februári poľský premiér Donald Tusk. Jeho vláda má v pláne aj investície za približne 43 miliárd eur do poľskej železničnej siete a 150 miliárd eur do energetickej transformácie.
Popri tom Poľsko láka obrovské zahraničné korporácie, ako sú Meta a Netflix, ktoré si tu zriadili svoje východoeurópske centrály. Vlani boli takisto oznámené plány na rozšírenie poľskej továrne francúzskeho výrobcu vlakov Alstom za 115 miliónov eur, rozšírenie poľských dátových centier Microsoftu za 700 miliónov dolárov alebo výstavba novej továrne na batérie Ascend Elements za 1,25 miliardy dolárov.
Akciový boom
Ďalší poľský success story sa píše na burze. Hlavný poľský index WIG vlani posilnil o takmer tridsať percent, čo ho radilo medzi svetových premiantov. Hlavný americký index S&P 500 v rovnakom čase posilnil o necelých 17 percent. Tento rok WIG zatiaľ stagnuje.
V rokoch 2010 až 2020 ceny poľských akcií prakticky stagnovali. Počas pandemickej krízy a v roku 2022 sa prepadli rovnako ako akcie v zahraničí. V roku 2023 však vyhrala voľby Tuskova koalícia a odstavila od moci dovtedy vládnucu stranu Právo a spravodlivosť (PiS).
Súčasná poľská vláda sa investorom pozdáva oveľa viac než PiS, ktorá okrem iného dosadila do čela tamojšej centrálnej banky Adama Glapińského. Glapiński má veľmi úzke väzby na PiS a v roku 2023 čelil kritike, že počas predvolebnej kampane centrálna banka znížila úrokové sadzby napriek desaťpercentnej inflácii.
Súčasný kabinet sa investorom pozdáva aj pre svoju snahu výrazne deregulovať miestne podnikateľské prostredie. Od minuloročného februára tam napríklad fungovala špeciálna komisia zložená z podnikateľov a ďalších expertov, ktorí vláde pravidelne predkladali návrhy, ktoré nariadenia by bolo možné zrušiť.
V posledných rokoch je za zázrakom aj štedrá rozpočtová politika. Poľsko od roku 2021 vytváralo rozpočtové deficity až na úrovni siedmich percent HDP, čo jeho verejný dlh zvýšilo približne o desať percentuálnych bodov. V celoeurópskom kontexte ide napriek tomu stále o pomerne slušné číslo.
Vojenský boom
Do kategórie ťažkých diplomatických váh na súčasnej európskej scéne však Poľsko neposunul jeho ekonomický zázrak, ale fakt, že jeho plody z veľkej časti smerujú do výdavkov na obranu. Poľsko je dnes najdôležitejším členom východného krídla NATO – vlani krajina investovala do svojej armády 4,7 percenta HDP.
Doteraz veľká časť z toho smerovala na dovoz zbraní a munície, ktorý nahradil vojenskú pomoc, ktorú Poľsko poslalo na Ukrajinu po ruskej invázii. Doplňovanie zásob sa však čoskoro preklopí do rozširovania celkových kapacít. Poľsko zároveň rozširuje zbrojársku výrobu a údržbárske kapacity.
Výrazne nad dvojpercentný cieľ NATO Poľsko míňa už od roku 2023. V čase, keď sa americká angažovanosť v bezpečnosti Európy oslabuje, sa krajina stala jedným z najvýznamnejších európskych bezpečnostných aktérov, hlboko zapojeným do formovania európskej obrannej politiky.
Poľsko je totiž jednou z mála európskych krajín, ktoré majú prostriedky na to čeliť Rusku na bojisku bez pomoci USA. Podľa posledných odhadov NATO z minulého roka disponuje poľská armáda viac než 233-tisíc aktívnymi vojakmi, čo z nej robí najpočetnejšiu armádu v Európe. Poľsko zároveň medziročne prijalo najviac nových vojakov zo všetkých členov NATO: približne 17,7-tisíca.
Skupine krajín kľúčových pre súčasnú európsku bezpečnosť sa dnes prezýva štyria mušketieri: k doterajšej trojici Británia, Francúzsko a Nemecko sa rovnako ako šermiar d’Artagnan v Dumasovom románe pripojilo práve Poľsko.
Krajina plánuje vybudovať až polmiliónovú armádu a do budúcnosti počíta s vedúcou úlohou v európskej obranyschopnosti. Potreba zbrojiť pre ruskú hrozbu je jednou z mála vecí, na ktorých sa súčasná poľská vláda s opozíciou z PiS aj s väčšinou poľskej populácie jednoznačne zhodne.
Článok vyšiel na forbes.cz.
