Z chudobného chlapca, ktorý od šiestich rokov drel na farme, sa stal vizionár, ktorý skrotil chaos na Wall Street. Pred 130 rokmi, 26. mája 1896, vznikol jeho legendárny akciový index Dow Jones Industrial Average. Život zakladateľa The Wall Street Journal sa však aj napriek predaju firmy za dnešných päť miliónov dolárov skončil podobne tragicky, ako sa začal.
Na svet prišiel Charles Dow na rodinnej farme v americkom Connecticute v roku 1851 a už ako päťročný prišiel o otca. Skôr než sa dožil desiatich rokov, zomreli mu aj obaja bratia, takže povinnosti padli na maličkého Charlesa.
Už od šiestich rokov matke pomáhal so živobytím rodiny tvrdou prácou na farme aj občasnými zárobkami, čo však znamenalo, že nemal čas čokoľvek vyštudovať – to však nespôsobilo, že by nemal sny. Vedel, že raz chce z farmy odísť a venovať sa žurnalistike.
To sa mu podarilo v 21 rokoch, keď získal možnosť ukázať svoju pracovitosť u Samuel Bowles III – majiteľa a rešpektovaného editora denníka Springfield Daily Republican v štáte Massachusetts. Pre noviny pracoval približne tri roky a okrem základov písania sa naučil aj investigatívne postupy a osvojil si schopnosť vyhľadávať fakty.
Kariéra pokračovala v susednom štáte Rhode Island, kde pôsobil ako nočný redaktor v periodikách Providence Star a Providence Evening Press. Vtedy došlo aj k najdôležitejšiemu stretnutiu jeho života – s Edward Davis Jones, teda mužom, po ktorom je pomenovaná druhá časť názvu slávneho indexu.
Osudové partnerstvo
Od momentu stretnutia však trvalo roky, kým spolu nadviazali tú najdôležitejšiu spoluprácu. Zatiaľ sa Dow živil najmä písaním pre iných, v čom pokračoval aj po presune do média Providence Journal v roku 1877.
Ďalší kľúčový moment nastal o dva roky neskôr, keď sa ako redaktor vydal so skupinou geológov, politikov a finančníkov z Wall Street na štvordňovú cestu vlakom do Colorada. Spoločne sa vybrali zistiť, ako prebieha „strieborná horúčka“ v ťažobnom centre Leadville.
Wikimedia
Vtedy Dow pochopil, aká nevyrovnaná je informačná situácia – zatiaľ čo úzka skupina insiderov a priemyselných barónov vie všetko a výrazne na tom zarába, menší investori musia skôr hádať. To sa Dow rozhodol zmeniť a z cesty sprostredkovával čo najlepšie reportáže o tom, čo sa vo svete financií naozaj deje.
O rok neskôr ho úspech týchto článkov dostal až do New York City, kde mal možnosť spoznať zákulisie amerického kapitalizmu. A to z pozície redaktora agentúry Kiernan Wall Street Financial News Bureau, ktorá dodávala strohé finančné správy.
Dow túto prácu zvládal tak dobre, že sa mu podarilo presvedčiť vedenie, aby zamestnalo aj jeho starého priateľa Edwarda Jonesa. Rýchlo sa zhodli na tom, že musia zlepšiť žurnalistiku – vtedy totiž neexistovala žiadna transparentnosť a len minimálna možnosť overiť si informácie, takže si novinári často finančné správy vymýšľali s cieľom zarobiť.
Z agentúry preto odišli a spolu s tretím kľúčovým partnerom, novinárom Charlesom Bergstresserom, v roku 1882 založili spoločnosť Dow Jones & Company. Ich tretí spoločník síce vznik novej firmy financoval, no vzhľadom na neprakticky dlhé priezvisko súhlasil, že jeho meno sa do názvu spoločnosti nedostane.
WSJ
V tej istej budove, kde sídlil ich predchádzajúci zamestnávateľ, tak začali vydávať krátke, ručne písané správy, ktoré kuriéri počas dňa roznášali predplatiteľom. O rok neskôr už vydávali dvojstranový popoludňajší denný súhrn Customers’ Afternoon Letter, ktorý obsahoval informácie o ziskoch a stratách firiem.
V tom čase sa začal Dowov záujem o možný indikátor, ktorý by konečne vyriešil chaos na Wall Street. K dispozícii síce boli výsledky stoviek jednotlivých akcií a dlhopisov, nikto však neponúkal prehľadný „meter“, ktorý by ukázal, ktorým smerom sa trh uberá.
Wikimedia
V júli 1884 preto Dow zostavil experimentálny index z 11 významných spoločností – deviatich železničných, jednej paroplavebnej spoločnosti a jedného telegrafného monopolu. Ten sa postupne rozrástol na 20 spoločností a úplne z neho zmizli firmy, ktoré sa nevenovali železnici.
V roku 1889 sa potom počet strán denníka zdvojnásobil a plnohodnotné noviny dostali nový názov – The Wall Street Journal. Dow sa v jednom z dodnes najvýznamnejších finančných médií ujal roly prvého šéfredaktora, ale aj analytika zdieľajúceho svoje makroekonomické úvahy.
Okrem toho si však zarábal aj ako plnohodnotný partner v maklérskom dome Goodbody, Glynn and Dow a na chvíľu sa dostal aj medzi členov samotnej New York Stock Exchange, pretože jeho partner Robert Goodbody ako írsky občan v tom čase nemohol vlastniť kreslo na burze.
Zrodenie indexu, ako ho poznáme
A potom prišiel rok 1896 a vznik indexu, ktorý dodnes nesie jeho meno. Prebiehajúca industrializácia a urbanizácia USA radikálne zmenili firmy, na ktorých stála ekonomika krajiny – namiesto železničných spoločností preto Dow zhromaždil 12 prominentných priemyselných spoločností do indexu Dow Jones Industrial Average.
Ten zahŕňal napríklad elektrotechnickú spoločnosť General Electric, spracovateľa kaučuku U.S. Rubber Company alebo najväčší svetový cigaretový a tabakový monopol American Tobacco.
Unsplash
Index pritom fungoval na jednoduchom princípe – Dow vzal záverečné ceny všetkých 12 zalistovaných akcií, spočítal ich a výsledok vydelil presne dvanástimi. Vtedy to bolo 40,94 bodu, dnes sa drží nad 50 tisícmi bodov.
Po vydaní indexu sa naďalej venoval publikovaniu analýz v The Wall Street Journal, ktoré po jeho smrti zhrnuli autori ako S. A. Nelson a William Peter Hamilton do uceleného systému, ktorý je dnes celosvetovo známy ako Dowova teória.
Predal všetko za 130-tisíc dolárov
Smrť zastihla Dowa pomerne mladého. Na prelome storočí mal vážne zdravotné problémy pravdepodobne súvisiace so srdcom, načo sa s Jonesom rozhodli stiahnuť z podnikania a spoločnosť Dow Jones & Company, pod ktorú spadal aj The Wall Street Journal a samotný index, predali bostonskému finančnému novinárovi Clarencovi Barronovi za 130-tisíc dolárov – teda v dnešných cenách približne 5,15 milióna dolárov.
Ku koncu života trpel vážnou formou toho, čo dnes nazývame vyhorenie alebo nervové zrútenie. Dow zomrel vo svojom dome v Brooklyne v New Yorku 4. decembra, niekoľko mesiacov po predaji svojej spoločnosti. Mal iba 51 rokov.
Index sa však nezastavil ani po jeho smrti. V roku 1916 sa rozšíril na 20 a v roku 1928 na dnešných 30 spoločností. V tom istom roku tiež vyriešil problém so štiepením akcií zavedením špeciálneho algebrického deliteľa, ktorý sa postupom času neustále upravuje a zmenšuje. Preto teraz pohyb jednej akcie o jediný dolár pohne celým indexom o niekoľko plných bodov.
Posun je vidieť aj na míľnikoch, ktoré index postupne prekonával. Desaťtisíc bodov dosiahol až počas dotcom bubliny v roku 1999, potom už trvalo len ďalších 18 rokov, kým sa index dostal na 20-tisíc bodov. A potom sa tempo ešte zrýchlilo.
Počas pandémie ochorenia covid-19 dokázal index dosiahnuť 30-tisíc bodov, v roku 2024 už bol na štyridsiatich a tento rok vo februári sa dostal na päťdesiat. To napokon ilustruje, akým dôležitým sa tento ukazovateľ stal, čo má občas aj trochu bizarné dôsledky.
Keď americká ministerka spravodlivosti Pam Bondi dostávala počas vypočúvania výboru snemovne pre justíciu otázky týkajúce sa riešenia prípadu sexuálneho delikventa Jeffrey Epstein, odmietla odpovedať. Namiesto toho zvýšila hlas a začala kongresmanov obviňovať z divadla a z toho, že sa snažia očierniť úspechy vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa.
Ako hlavný argument použila práve akciový trh a fakt, že sa index dostal cez 50-tisíc bodov. „Dow Jones je práve teraz nad 50-tisíc bodmi, S&P 500 je takmer na siedmich tisícoch a Nasdaq láme rekordy. Účty 401(k) a dôchodkové úspory Američanov prekvitajú. O tomto by sme sa tu mali rozprávať!“ apelovala na kongresmanov.
Výrok „The Dow is over 50,000!“ sa okamžite stal virálnym mémom. Ľudia na sociálnych sieťach ho začali používať ako univerzálnu, absurdnú výhovorku na akékoľvek osobné či pracovné zlyhanie (napríklad: „Síce som nabúral auto, ale Dow Jones je nad 50-tisíc, tak prečo sa baviť o tom aute?“).
Článok vyšiel na forbes.cz.
