Stomiliónová firma NBE Corporation dokazuje, že aj z malého českého mesta sa dajú dobyť svetové pódiá.
Jeho príbeh pripomína klasický americký sen – len s českym zvukom. Petr Vykydal vybudoval z garáže podnik vyrábajúci elektrické hudobné nástroje, ktoré rezonujú pod prstami slávnych českých aj zahraničných gitaristov či basgitaristov.
Brian May z kapely Queen, John Paul Jones z Led Zeppelin, Billy Gibbons zo ZZ Top, ale aj Ota Váňa z Kabátu či Michal Hrůza. Všetci majú jedno spoločné – hrajú na elektrickú gitaru alebo basgitaru vyrobenú v Hořoviciach pri Beroune. Cesta nenápadnej firmy do svetiel reflektorov pritom začala veľmi skromne – v garáži.
„Ešte predtým, než som sa pustil do výroby na vlastnú päsť, odpracoval som pár rokov po vysokej škole ako šéf predaja u vtedajšieho štátneho výrobcu akordeónov Delicia. V roku 1993 sme podnik so siedmimi kolegami zprivatizovali, ale na prelome tisícročí sme dostali ranu, ktorú sme nečakali,“ spomína Petr Vykydal, majiteľ spoločnosti NBE Corporation, na svoje podnikateľské začiatky.
Ich najväčší nemecký zákazník padol do rúk čínskej firmy, ktorá výrobu presunula do Ázie. Našťastie v pravý čas prišla ponuka, ktorá sa neodmieta – jeden z menších amerických zákazníkov Vykydalovi ponúkol pomocnú ruku v podobe počiatočnej investície na rozbeh vlastného podniku.
„Bol to riskantný krok, ale dolár vtedy stál štyridsaťdva korún, takže sa mi tých požičaných dvanásť miliónov (asi 493-tisíc eur) podarilo splatiť za dva roky,“ spomína podnikateľ.
Nebolo to však vôbec jednoduché rozhodnutie. Na druhej miske pomyselných váh totiž ležala ponuka, aby bez väčšieho rizika prevzal vedenie Delicie. „Nakoniec ma presvedčilo to, že mi americký zákazník ponúkol investíciu do začiatkov bez akejkoľvek zmluvy,“ usmieva sa pri spomienke.
Jan Berounský pre Forbes Česko
Pri zrode firmy NBE v roku 2001 stál Petr Vykydal so štyrmi zamestnancami. Už po pol roku sa presťahovali do prenajatých priestorov a do tímu pribudlo ďalších dvadsať kolegov. Napriek ťažkým podmienkam skončili prvý rok s obratom pol milióna korún (asi 20-tisíc eur).
NBE od začiatku vyrábala predovšetkým pre zahraničných distribútorov. „Dlho sme boli tým ‚neviditeľným‘ výrobcom za svetovými značkami,“ vysvetľuje Vykydal. Ich logo totiž na nástrojoch nenájdete.
„Je tam však uvedené, že nástroj bol vyrobený v Českej republike,“ dodáva s tým, že okrem elektrických gitár a basgitár vyrábajú aj elektrické violončelá či kontrabasy, na ktoré hrali napríklad hudobníci skupiny Eurythmics alebo Santana.
Zlomové momenty
Zlom nastal na prelome rokov 2003 a 2004, keď spoločnosť získala stabilné zákazky a začala vyvážať nielen do Spojených štátov, ale aj do Nemecka a ďalších krajín.
V roku 2003 sa podnikateľ rozhodol vrátiť k českým koreňom a obnovil legendárnu značku Jolana, ktorú poznajú generácie hudobníkov po celej Európe. Jolana pred revolúciou znamenala pre muzikantov v Československu jedinú možnosť, ako sa dostať k elektrickej gitare – nástroje západnej výroby vtedy neboli z pochopiteľných dôvodov príliš dostupné.
„Chceli sme nadviazať na tradíciu, ale posunúť ju do prémiového segmentu. Dnes už Jolana nie je tá lacná gitara z minulosti, ale poctivý, ručne vyrábaný nástroj pre náročných hráčov,“ vysvetľuje Vykydal a pre predstavu dodáva, že dnes sa jeden kus predáva za cenu v rozmedzí od tridsiatich do 180-tisíc korún (asi 1 230 až 7 395 eur).
„Sú to tri mesiace práce dvanástich zamestnancov. Prvotné opracovanie dreva síce zabezpečia CNC stroje, inak je to však všetko ručná práca – brúsenie, lepenie, lakovanie, leštenie laku, inštalácia pražcov aj finálna montáž. Rozdiel medzi najlacnejším a najdrahším nástrojom je najmä v použitých materiáloch a technológiách,“ opisuje Vykydal.
Práve dôraz na detail a trpezlivosť sú tým, čo robí hořovické nástroje výnimočnými. A to platí aj pri spolupráci s hudobníkmi, ktorá často pripomína dlhý dialóg medzi výrobcom a hráčom.
„Napríklad basgitaru pre Rexe Browna z Pantery sme ladili takmer rok. Je veľmi precízny, ale svoje predstavy často mení. Vznikli tri prototypy, kým bol spokojný,“ prezrádza podnikateľ.
Každý detail má svoj príbeh – napríklad aj drobná perleťová značka na hmatníku. „Používame recyklovanú perleť z Kórey a Indonézie, ktorá vzniká zo schránok morských plodov servírovaných v reštauráciách,“ upresňuje.
„Páči sa mi predstava, že aj z niečoho tak obyčajného, ako je použitá mušľa, ktorá by sa inak vyhodila, môže vzniknúť súčasť nástroja, ktorý potom hrá napríklad na pódiu v Los Angeles,“ hovorí Vykydal.
Okrem Jolany vlastní firma aj nemeckú značku ESH, ktorá tento rok oslavuje štyridsať rokov na trhu. „Na nástroje ESH hrá napríklad Hiisi, basgitarista z kapely Lordi, alebo Chris Kael zo skupiny Five Finger Death Punch. To je pre nás obrovská pocta,“ dodáva podnikateľ, ktorého firma ročne vyrobí približne päťtisíc hudobných nástrojov.
NBE exportuje deväťdesiat percent produkcie. Asi polovica smeruje do Spojených štátov, zvyšok končí u hudobníkov v západnej Európe, Japonsku, Kórei a ďalších krajinách.
Medzi najväčšími
„Je nás na svete len pár. V Európe patríme medzi troch najväčších výrobcov. Z hľadiska objemu výroby sme najväčší, z hľadiska obratu nás však prekonali Nemci,“ komentuje Petr Vykydal pozíciu firmy na trhu.
Firma si prešla aj ťažkými časmi. Počas covidu sa síce prerušili dodávateľské reťazce, no dopyt po nástrojoch rástol, pretože ľudia boli viac doma a chceli hrať. Tvrdú ranu však dostali, keď vypukla vojna na Ukrajine.
„Účet za plyn za jeden mesiac bol vtedy vyšší než za celý predchádzajúci rok. Počas dvoch mesiacov sme museli kompletne prerobiť plynové kúrenie na drevný odpad. Bola to veľká, ale, žiaľ, nutná investícia,“ konštatuje podnikateľ.
V súčasnosti sú najväčšou hrozbou americké clá. „Momentálne čelíme osemnásťpercentnému clu, čo znižuje našu konkurencieschopnosť voči americkým firmám, ktoré majú suroviny za polovicu a energie za štvrtinu,“ uvádza Vykydal.
Clá, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump, sa tento rok prejavia aj na obrate firmy so 65 zamestnancami. „Vlaňajší obrat deväťdesiat miliónov korún (asi 3,7 milióna eur) bol nižší v dôsledku energetickej krízy, tento rok to bude kvôli clám podobné,“ predpokladá Vykydal.
NBE sa však nevzdáva. Do budúcnosti sa chce vymaniť z pozície dodávateľa a zamerať sa viac na vlastné značky.
Jan Berounský pre Forbes Česko
Súčasťou novej stratégie je aj spustenie vlastného e-shopu a rozšírenie exportu značky Jolana do Poľska, Maďarska a Ázie. „Predstavte si, že máme fanúšikov aj v Azerbajdžane. Ľudia si tú značku pamätajú ešte z čias Československa. Je v tom kus nostalgie,“ hovorí pobavene Vykydal.
Aby si na turbulentnom trhu ovládanom z veľkej časti Áziou a Spojenými štátmi udržali konkurencieschopnosť, rozhodli sa v Hořoviciach venovať výrobe jedného typu gitár, ktoré sú vysoko náročné na kvalifikovanú ručnú prácu.
Hudba budúcnosti
„Smerujeme k tomu, aby sme v tomto segmente mali svetovo dominantné postavenie,“ tvrdí podnikateľ.
Hoci má Petr Vykydal za sebou viac než dvadsať rokov podnikania a tisíce vyrobených nástrojov, sám zdôrazňuje, že príbeh gitár z Hořovíc tým rozhodne nekončí.
Každodenná cesta z jeho bydliska v Prahe do Hořovíc a späť je síce náročná a po tých rokoch by si už mohol dopriať pokojnejšie tempo, no byť uprostred diania – medzi ľuďmi, drevom, nástrojmi a zvukom, ktorý z nich vzniká – ho stále baví.
„Niekedy si hovorím, že keby som vtedy vedel, čo všetko ma čaká a aké to bude náročné, možno by som si to rozmyslel,“ priznáva s úsmevom. „Ale potom príde do Hořovíc nejaký svetový hudobník, vezme našu gitaru do ruky, rozžiaria sa mu oči a mne dôjde, že to celé stálo za to,“ zamýšľa sa.
O odchode do dôchodku zatiaľ neuvažuje. Firma je stále jeho srdcovou záležitosťou, aj keď priznáva, že otázka nástupníctva pomaly klope na dvere. „Staršia dcéra hovorí, že to robiť nechce, tak možno raz presvedčím tú mladšiu,“ poznamenáva s nádejou.
A tak každé ráno sadá za volant a vyráža z Prahy do Hořovíc, aby v dielni, kde sa z kúskov dreva rodia nástroje schopné rozozvučať svetové pódiá, znovu pocítil radosť z tvorby. „Hudba je niečo, čo spája ľudí. A ja mám radosť, že k tomu môžeme z Česka prispieť,“ uzatvára Vykydal.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Divinová.
