Často si ich pletú so značkou známeho piva. Po pätnástich rokoch na trhu má však meno slovenskej skupiny Heneken vlastný silný cveng. Metalurgický holding, ktorý vybudovali Michal Hudoba a Adrián Stolár, totiž vlani prekročil tržby pol miliardy eur a v čistom zarobil desať miliónov eur.
Heneken podniká s hliníkom, horčíkom, kremíkom a ďalšími kovmi, ktoré dováža, vyrába a vyváža naprieč piatimi svetadielmi.
Vlani skupina zabezpečila priemyselným podnikom viac ako stotisíc ton kovov. A veľmi rýchlo expanduje. Za päť rokov kúpili Hudoba so Stolárom na Slovensku tri výrobné závody, v lete spustili výrobu v Turecku a dokončujú prevzatie závodu v Juhoafrickej republike. Ďalšia v poradí by mala byť akvizícia fabriky v kanadskom Montreale.
Firmu postavili na obchode s hliníkom
Dvojica zakladateľov Henekenu mala blízko k biznisu už počas štúdia na vysokej škole. Stolár kariérne vyrastal na predaji odmínovacieho zariadenia Božena, Hudoba na transakciách so softvérovými produktmi a neskôr kovmi vo firmách s poľskými a švajčiarskymi matkami. Obchodné a podnikateľské zručnosti však chceli pretaviť do vlastného biznisu.
Firmu Heneken sa rozhodli postaviť na obchode s hliníkom, ktorý potreboval slovenský a európsky priemysel. Úspech prinieslo mladým podnikateľom použitie moderných technológií a metód pri poisťovaní pohľadávok, zabezpečení logistiky, oslovo vaní klientov či hľadaní nových trhov.
Firma si postupne vybudovala silný obchodný tím, globálnu distribučnú sieť s centrálou v Bratislave a pobočkami v Európe, USA aj Ázii. Prevádzkuje sklady v holandskom Rotterdame, slovinskom Koperi, tureckom Istanbule, americkom Baltimore, českom Brne a na Slovensku v Senci. Dnes má Heneken v portfóliu viac ako pol tisícky odberateľov, medzi nimi i najväčšie svetové automobilky, stavebné firmy, podniky z leteckého a zbrojárskeho priemyslu.
V roku 2017 začala firma investovať zarobené peniaze do výroby. Heneken kúpil v Spišských Vlachoch prevádzku na recykláciu šrotu – hliníkových diskov z áut, použitých plechoviek, okenných rámov či káblov. Vďaka modernej taviacej linke, automatizácii výroby a ďalším technológiám dosiahla fabrika štvornásobné zvýšenie kapacity.
„Fantastické na tomto biznise je, že hliník môžete recyklovať takmer donekonečna a s modernými technológiami to dokážeme robiť čoraz čistejšie a efektívnejšie,“ vysvetľuje Hudoba.
Podobný postup zopakovali Hudoba so Stolárom o dva roky neskôr – tentokrát sa zamerajú na recykláciu zinku. Kúpili podnik, ktorý sa tejto aktivite venoval vo Veľkej Británii, a biznis preniesli na Slovensko, do areálu košickej oceliarne U. S. Steel.
V roku 2020 firma kúpila tretí podnik – Laná v Žiari nad Hronom a výrobným portfóliom hliníkových lán, drôtov a káblov dokázali zaujať nových zákazníkov zo západnej Európy.
Firmy, ktoré Heneken prevzal, dnes dosahujú tržby a zisk vo vysokých násobkoch pôvodných výsledkov. Vďaka obchodníkom z materskej spoločnosti ich výstupy putujú na globálny trh a končia u zákazníkov, ktorí sú ochotní ponúknuť najvyššiu cenu.
Svoj biznis model zo Spišských Vlachov exportovali do Turecka
Biznis model, ktorý sa Hudobovi a Stolárovi osvedčil v Spišských Vlachoch, podnikatelia úspešne exportovali aj do Turecka. V priemyselnom parku pri Izmire tento rok dostavali a spustili modernú fabriku na recykláciu hliníka.
„Turecko je centrum regiónu a je to nesmierne priemyselná krajina, ktorá veľmi podporuje podnikanie a investorov,“ vysvetľuje Hudoba. Firma tu mala bohaté skúsenosti, kontakty a dobré výsledky vďaka práci kolegov z tureckej obchodnej pobočky. „Domáci trh je veľmi silný, majú výrobu aj spotrebu, výbornú technologickú úroveň, na čom stavia napríklad vyspelý zbrojársky priemysel.“
Kým v EÚ bolo po covide bežné, že neboli čipy, meškali dodávky, v Turecku sme s tým nemali žiadne problémy,“ hovorí Hudoba. Pôvodný plán počítal s výstavbou v Istanbule. Pozemky v najväčšom tureckom meste vychádzali na 750 dolárov za meter štvorcový, a tak firma napokon uprednostnila priemyselný park Aliaga Alosbi v prístavnom meste Izmir, kde bola cena pozemkov tretinová.
„Chceme sa orientovať predovšetkým na lokálny trh, ale keď sú ceny lepšie inde, sme schopní exportovať na trhy do Ázie, Európskej únie alebo Ameriky, preto je podstatná blízkosť prístavu,“ hovorí Hudoba.
Pomohla vláda aj banky
Firma preinvestovala do novej fabriky na recykláciu hliníka takmer dvadsať miliónov dolárov. Podľa Hudobu pritom získala od tureckej vlády nepriame stimuly v objeme takmer päť miliónov dolárov. „Vynikajúce je, že na stimuly máte automatický nárok, to znamená, že nemusíte obiehať ministerstvá a úrady a doprosovať sa úradníkom alebo byť závislý od ich subjektívnych rozhodnutí,“ hovorí Hudoba.
Turecká vláda totiž po splnení podmienok vydáva zahraničným investorom certifikát, ktorý ich oprávňuje napríklad na pridelenie pozemkov, audítorov či pestré daňové, odvodové a colné prázdniny a úľavy. Aj v oblasti financovania využil Heneken lokálne zdroje.
Skupina Heneken Michala Hudobu a Adriána Stolára postavila v tureckom Izmire fabriku Heneken Metalürji Döküm na recykláciu hliníka. Foto: archív Henekenu
Skupina Heneken Michala Hudobu a Adriána Stolára postavila v tureckom Izmire fabriku Heneken Metalürji Döküm na recykláciu hliníka. Foto: archív Henekenu
„Komerčné banky na Slovensku považujú Turecko za príliš rizikové a vylučujú úverovanie tamojších projektov. Len štátna Eximbanka nám pomohla s poistením pohľadávok,“ hovorí Hudoba.
Rovnakú skúsenosť má Heneken s financovaním projektov v Strednej Ázii, Južnej Amerike či krajinách, kde je komplikovanejšia politická situácia. Heneken dnes vlastní tri štvrtiny podniku, lokálny partner, ktorý dodával aj technológie, štvrtinu.
Keďže výstavbu financoval Heneken cez úvery od miestných bánk v tureckej líre, profituje z vysokej inflácie, ktorá vlani aj tento rok v Turecku presiahla sedemdesiat percent. Investíciu vďaka tomu dokáže splácať oveľa rýchlejšie. Politický režim v Turecku podnikatelia neriešia. Negatívne zasahovanie tamojšej vlády do podnikania zatiaľ pocítila firma len raz.
„Vláda podnikom plošne nariadila, aby vzhľadom na silnú infláciu zdvihli platy o tridsať-päť percent, čo sme pri danej inflácii urobili aj sami,“ hovorí Hudoba.
V máji fabrika spustila výrobu. „Turci sú veľmi pracovití a zorganizovaní, výstavbu aj inštaláciu technológie dokončili v termíne a dokonca dodržali aj rozpočet. To sa mi na Slovensku už dávno nestalo,“ spomína Hudoba.
Heneken vozí do fabriky kovový odpad z Balkánu, Afriky či Strednej Ázie. „Naložíme šrot naloď, napríklad v bulharskej Varne, preplavíme ho do Izmiru a kamiónmi dopravíme do fabriky,“ vysvetľuje Hudoba. Šrot prejde cez drvič, na triediacej linke z neho odstránia organické časti, magnetickým separátorom oddelia železné a neželezné časti. Vytriedia zinok, meď, olovo a ďalšie kovy, ktoré majú vyššiu cenu, vylúčia plast, gumu a iné neželané časti.
„Každý kúsok sa v milisekundách laserom naiskrí, čím sa určí jeho merná hustota a vďaka tomu je možné oddeliť jednotlivé frakcie v zmesi. Dokážeme rozlíšiť dokonca aj rôzne typy hliníka a vďaka tomu vyrábať veľmi čistú zliatinu, čo je oveľa efektívnejšie, ekologickejšie a aj žiadanejšie zo strany zákazníka,“ hovorí Hudoba.
Firma používa triediace technológie zo Škandinávie či Nemecka, napríklad optofiltering nórskej firmy Tomra, ktorá sa na Slovensku podieľa na triedení zálohovaných fliaš a plechoviek. Zmes ešte prejde cez ďalší drvič a triediacu linku a napokon skončí v taviacej peci. Odtiaľ sa roztavený kov leje do foriem a po vychladnutí putujú ingoty k zákazníkovi.
Fabrika podľa Hudobu aktuálne vyrába tisíc ton mesačne a v budúcom roku sa pokúsi dosiahnuť plnú kapacitu 36-tisíc ton ročne. „Očakávame, že tržby presiahnu 80 miliónov eur,“ dodal.
V Afrike sa popálili
Zber a zhodnocovanie hliníkového šrotu chcel Heneken rozbehnúť aj v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny. Neďaleko prístavu v Abidjane založili zberný dvor a prevádzku zverili do rúk overeného lokálneho spolupracovníka, ktorý pre firmu pracoval roky. Projekt skončil fiaskom. „Vyžmýkal z nás, čo sa dalo, a zmizol bez výsledku,“ spomína Hudoba.
Špecifiká podnikania v rozvojových krajinách dokresľuje aj historkou o cenách tamojšej dopravy. Kým medzinárodná logistická spoločnosť Maersk bola ochotná dopraviť lodný kontajner z Abidjanu až do seneckého skladu za päťtisíc dolárov, skupina lokálnych „podnikateľov“, ktorá si uzurpovala monopol na dopravu do prístavu, pýtala za tri kilometre po vozovke sedemtisíc dolárov.
„Fantastické na tomto biznise je, že hliník môžete recyklovať takmer donekonečna,“ vraví Michal Hudoba. Foto: Miro Nôta
„Fantastické na tomto biznise je, že hliník môžete recyklovať takmer donekonečna,“ vraví Michal Hudoba. Foto: Miro Nôta
Napriek tomu chcú podnikatelia v Afrike preraziť, láka ich nerastné bohatstvo. „Chceme mať vstup na africký kontinent, pretože je tam veľa príležitostí, kovov, minerálov, koncentrátov, ktoré chceme exportovať. Ale nedá sa to robiť na diaľku,“ zdôrazňuje Hudoba s odkazom na vysokú mieru podvodov, kriminality či nevymožiteľnosti práva v rozvojových krajinách.
Vstupnou bránou na čierny kontinent má byť najnovšia akvizícia v Juhoafrickej republike. Heneken sa dohodol s pôvodným švajčiarskym vlastníkom na kúpe firmy, ktorá je v krajine najväčším odberateľom a spracovateľom použitých hliníkových plechoviek. Vyrába z nich granulát, ktorý exportuje do hlinikárskeho alebo oceliarského priemyslu v zahraničí.
Ďalšia divízia firmy s tristo zamestnancami a tržbami 60 miliónov eur ročne sa venuje výrobe ferozliatin bez použitia elektrickej energie.
„Transakcia je po troch mesiacoch konečne schválená miestnym protimonopolným úradom, ktorý nám ako jednu z podmienok uložil vytvoriť trust v prospech miestnych obyvateľov a vložiť doň časť akcií spoločnosti. Tiež musíme obsadiť jedného z miestnych do orgánov spoločnosti,“ hovorí o špecifikách podnikania v Južnej Afrike Michal Hudoba.
Ďalším krokom Henekenu bude podľa neho expanzia do susedných krajín. „Začneme kupovať v Kongu a Zambii, ale už to budeme robiť cez našich juhoafrických partnerov a sklady, čo výrazne znižuje riziko, že prídeme o peniaze,“ dodal.
V expanzii pokračuje Heneken aj na severnej pologuli. „Máme podpísané memorandum o kúpe fabriky v kanadskom Montreale, pracujeme na tom už štyri mesiace a aktuálne preverujeme účtovníctvo a situáciu v podniku,“ hovorí Hudoba. Akvizícia má etablovať firmu v teritóriu, kde Heneken obsluhuje dodávateľov leteckého a zbrojárskeho priemyslu.
„Môj cieľ a vízia je vybudovať výrobno-obchodnú skupinu s globálnou pôsobnosťou v oblasti neželeznej a železnej metalurgie a využívať skupinové synergie, ktoré z toho plynú,“ uzavrel CEO Henekenu Michal Hudoba. „Za tie roky už tomu biznisu rozumieme a vieme ho robiť kdekoľvek, pretože technologický princíp je všade rovnaký a vieme, ako pracovať s kľúčovými parametrami – cenou energií, práce, technológií a prístupom k financovaniu.“
