Rok 2024 bol pre Tatry Mountain Resorts mimoriadne úspešný. Spoločnosť dosiahla rekordné zisky a tržby. Lyžiarske strediská však ohrozuje klimatická zmena.
Roky počas covidu – 2020 a 2021 – boli pre TMR extrémne ťažké. V tom čase dosiahla firma rekordné straty a tržby sa jej výrazne prepadli. Rok 2024 ukazuje presný opak. Skupina dosiahla rekordné zisky a tržby.
Minulý rok firma, v ktorej je predsedom predstavenstva podnikateľ Igor Rattaj a v ktorej akcionárskej štruktúre figuruje skupina J&T, z každého eura zarobila šesť centov. Rok pred tým bola ziskovosť oveľa nižšia – firma zarobila z každého eura dva centy.
Skupina mala úspešný rok aj napriek nepriaznivému počasiu, ktoré podľa nej obmedzovalo prevádzku. Klimatická zmena už dnes ovplyvňuje turizmus počas zím a jeho udržateľnosť na Slovensku je čoraz viac ohrozená.
„V uplynulej sezóne čelili lyžiarske strediská na Slovensku rôznorodým výzvam, pričom ich výkonnosť bola výrazne ovplyvnená nadmorskou výškou a geografickou polohou,“ povedal Samuel Chlpek, konzultant v turizme pre malé a stredné podniky.
Čo ťahalo najviac
Horské strediská TMR dosiahli najväčší nárast výnosov zo všetkých segmentov, v ktorých firma podniká. Narástli o viac ako 11 percent. Aj to potiahlo TMR k rekordným tržbám a zisku za rok 2024.
Tie dosiahli za rok 2024 viac ako 152 miliónov eur pri zisku vyše deväť miliónov.
„Výsledky skupiny mimo Slovenska ovplyvnila najmä podoba lyžiarskej sezóny. Zhoršené podmienky v druhej polovici zimy spôsobili, že zahraničné strediská nenaplnili očakávania,“ hovorí manažér komunikácie TMR Marian Galajda.
Skupina podniká aj v Česku, Rakúsku a Poľsku, v zahraničí vlastní, prípadne spoluvlastní lyžiarske stredisko Szczyrk a zábavný park v Chorzowe, v Česku strediská Ještěd a Špindlerův Mlýn, v Rakúsku napríklad lyžiarske rezorty Mölltaler Gletscher a Ankogel.
Sú to predovšetkým horské strediská, kde zhoršené zimné podmienky majú najväčší vplyv na ich hospodárske výsledky. Naopak, Slovensko je z pohľadu ponúkaných služieb najkomplexnejšie.
„Z pohľadu infraštruktúry a jednotlivých segmentov je najrozvinutejšie a má vyváženejšie rozloženie návštevnosti medzi zimou a letom,“ dodáva Galajda. Na Slovensku skupina prevádzkuje aj akvaparky Tatralandia a v Bešeňovej neďaleko Ružomberka.
Vo Vysokých Tatrách tvoria letné atrakcie 60 percent výnosov. Do toho treba prirátať aj akvaparky, ktoré sú výrazne letne orientované.
Ceny zvyšovali mierne, budúci rok zrejme viac
„Čísla jasne indikujú, že TMR sa v roku 2024 podarilo efektívne zužitkovať priaznivý mix podmienok, strategických rozhodnutí a dlhodobo budovaného portfólia,“ dodáva Chlpek.
Skupine rástli aj ostatné segmenty podnikania – napríklad reštauračné služby, hotelové služby a športové obchody. Chlpek pripomína, že za rekordným rokom sú aj ďalšie kľúčové faktory, medzi ktorými je dlhodobá stratégia a vízia, efektívne riadenie nákladov a výnosov.
Navyše v tejto sezóne TMR ceny skipasov zvyšovalo len mierne. Od januára 2025 platí konsolidácia, ktorej súčasťou je vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty. Štát ju určil na 23 percent z pôvodných 10 percent. Týka sa aj prevádzky lyžiarskych stredísk – teda skipassov a lanoviek.
Foto: TASR/Pavol Zachar/Milan Kapusta – Canva/Denis Dufala
Igor Rattaj, predseda predstavenstva TMR
„Budúci (rok, pozn. red.) už dôjde k zásadnejšiemu zdražovaniu,“ povedal Igor Rattaj v rozhovore pre Denník N nedávno. O koľko by ceny mohli ísť hore, Rattaj ani skupina nespresnili.
Firma na otázku Forbes stroho skonštatovala, že aktuálne prebieha zimná sezóna. Vyhodnocovanie a rozhodovanie o cenách pre ďalší rok má TMR ešte pred sebou.
Spoločnosti hrozí, že pre aktuálne zmeny v dani z pridanej hodnoty môže prísť okolo šesť miliónov eur. Okrem zvyšovania DPH na vleky a lanovky štát minulý rok po dlhších ťahaniciach znížil DPH na hotely z 10 percent na päť percent . Do toho musí firma platiť od apríla aj transakčnú daň.
Túto sezónu ceny skipasov štartovali v online predpredaji vo Vysokých Tatrách od 24 eur, v Jasnej od 29 eur.
Vplyv klimatickej zmeny
Zmena klímy ovplyvnila aj podnikanie TMR v Poľsku – tam plán podľa Rattaja o málo nedosiahli, pretože bolo menej snehu. Stredisko Szczyrk je v nižšej nadmorskej výške. Zmena klímy už ovplyvňuje lyžiarske strediská a zimnú sezónu aj tam.
Vyššie položené strediská profitovali z priaznivejších snehových podmienok, čo im umožnilo predĺžiť sezónu a prilákať stabilný počet návštevníkov. Na Štrbskom Plese sa túto sezónu lyžovalo na všetkých zjazdovkách. Tie mali podľa Chlpeka v priemere 40 centimetrov snehu.
„Aj tu treba spomenúť stredisko v Tatranskej Lomnici, ktorého časť je závislá od prírodného snehu (Lomnické sedlo) a táto časť dodnes nebola spustená,“ konštatuje Chlpek.
Naopak, nižšie položené lyžiarske strediská čelili značným problémom.
Klimatická zmena, ktorá sa prejavuje vyššími teplotami a následne nedostatkom prirodzeného snehu, viedla podľa Chlpeka k skráteniu alebo dokonca k zrušeniu lyžiarskych sezón.
„Bude to len a len horšie. Lyžiarske strediská pod 1000 metrov nad morom sa budú musieť preorientovať a prejsť zmenou, ak budú chcieť podnikatelia ďalej fungovať,“ hovorí Chlpek.
Ako a kde sa lyžuje
Vo veľkých strediskách ako Jasná alebo Roháče sa podľa Inštitútu lyžuje vyše 100 dní každú sezónu. Značná časť lyžiarskych stredísk však funguje aj výrazne menší počet dní.
Počas štyroch sezón pred vypuknutím pandémie covidu bol medián dĺžky prevádzky lyžiarskeho strediska na Slovensku 82 dní. Najkratšie prevádzkované stredisko bolo otvorené 40 dní v priemere za štyri sezóny.
Strediská podľa Inštitútu boli počas priemernej sezóny otvorené 60 až 90 dní. Strediská zároveň tvrdili, že keby sa znížilo množstvo otvorených dní pod 35, stali by sa to ekonomicky neudržateľným.