Tomáš Fiala pochádza z Brna, ale veľkého biznisového draka stvoril na Ukrajine. Jeho investičná skupina Dragon Capital tam pôsobí už vyše štvrťstoročie a darí sa jej tak, že český zakladateľ patrí v súčasnosti k vôbec najbohatším biznismenom na Ukrajine.
Teraz do miliardárovho života a podnikania vpadla ruská agresia. Rozhovor vznikal ešte pred štvrtkovým (24. 2.) dramatickým vývojom konfliktu. V tom čase bol šéf skupiny, ktorá pôsobí ako investičná banka, ale zaoberá sa aj investíciami do súkromného kapitálu a nehnuteľností, relatívne pokojný.
V domovskom Kyjeve je odhodlaný zostať za všetkých okolností, dokonca robí kroky na to, aby sa mohol stať členom teritoriálnej obrany patriacej pod ukrajinskú armádu.
Vážne vôbec nepremýšľate, že Kyjev na nejaký čas opustíte? Aspoň dovtedy, kým sa situácia vyjasní či upokojí?
Nie, nie, nie. Ani trochu nad tým nepremýšľam, zostanem tu. Na Ukrajine žijem 26 rokov, vybudoval som tu biznis, mám tu rodinu a nechystám sa nikam ísť pre nerozumné a úplne nelogické nároky Putina.
Krviprelievanie alebo hybridná vojna?
Tieto nároky však vyvolávajú obavy, nie?
Obavy mám, ale minimálne. Obavy majú, samozrejme, všetci ľudia v krajine, každému chodí hlavou, čo Putin môže urobiť, ale panika tu nie je. Deväťdesiatdeväť percent ľudí nikam neodchádza, chodí normálne do práce. A ja sa budem správať rovnako ako naši zamestnanci — vo firmách, ktoré vlastníme, ich máme cez 15-tisíc.
Situáciu, pochopiteľne, všetci pozorne a napäto sledujeme, ale paniku naozaj nikde nevidím. Keď sa na to pozriem z ekonomickej stránky, väčšia panika a väčšie následky nastali v marci 2020, keď vypukla pandémia. To sa však môže v závislosti od Putinových krokov rýchlo zmeniť.
Eskalácia je teraz viditeľná, počet ostreľovaní okupovaných oblastí sa výrazne zvýšil. A keby Rusko skutočne pristúpilo k vojenskej agresii, bude to najväčšia vojna v Európe od roku 1945. Bude veľmi krvavá, budú desiatky tisíc obetí. Verím však, že k tomu nedôjde, že Putin nepôjde ďalej a zostane pri hybridnom a čiastočne vojenskom konflikte, ktorý môžeme sledovať dnes.
Neopakovať chyby z minulosti
Ste teda v rámci možností optimista?
Dúfam, že všetko dopadne dobre, pričom musím pripomenúť rovnicu, že čím silnejšia bude Ukrajina vojensky a ekonomicky, tým je riziko vojny nižšie.
V každom prípade sa nedá hrať na appeasement (politiku ústupkov, pozn. red.), s tým má Československo z roku 1938 neblahé skúsenosti. A Putin sa v tomto správa rovnako ako vtedy Hitler.
Preto je potrebné mať túto historickú lekciu v hlave a nerobiť rovnaké chyby, ako robila Európa vtedy. Je potrebná dôrazná podpora Ukrajiny, aby bola pre Putina cena za prípadný útok taká, že si ho rozmyslí.
Záber z demonštrácie na podporu Ukrajiny v Osle. Foto: SITA/AP
Ukrajina potrebuje aj finančnú pomoc
Ako sa vám dočasná reakcia Západu pozdáva?
Zatiaľ ju kvitujem. Nie je ľahké zjednotiť celú Európu, ale teraz sa zdá, že sa to darí. Potešil ma nemecký kancelár Olaf Scholz oznámením o zmrazení projektu plynovodu Nord Stream 2. Veľmi dobrú prácu v tomto smere už vykonali USA, Veľká Británia a tiež ukrajinská diplomacia.
Makroekonomická situácia Ukrajiny bola doteraz veľmi dobrá. Rástlo HDP aj export, je tu stabilná mena, bankový sektor vykázal za minulý rok najväčšie zisky v histórii krajiny, padala nezamestnanosť, zvyšovali sa platy. Tento rok sa očakáva rast HDP okolo troch percent, ale konflikt to, pochopiteľne, môže negatívne ovplyvniť.
Pre agresiu klesli ukrajinské obligácie, krajina nie je schopná refinancovať vnútorný dlh, s tým teraz potrebuje pomôcť a našťastie sa to deje. Pomoc v hodnote mnohých miliárd dolárov prisľúbil Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska únia, USA, Kanada, Japonsko alebo Veľká Británia.
Na krízy sú v biznise zvyknutí
Aké dôsledky môže mať kríza na vašu investičnú skupinu?
Vplyv to má, ale celkovo je náš biznis v poriadku. Viete, my sme už tých kríz prežili veľa. Bez strát sme ustáli tú v roku 1998, to som ešte na Ukrajine pracoval pre investičnú banku Wood & Company. Veľmi dobre sme potom s Dragon Capital prekonali aj krízové roky 2008 až 2009 a potom aj 2014 a 2015, kedy HDP spadlo o sedemnásť percent a hrivna devalvovala o osemdesiat percent.
Dá sa povedať, že sme na krízy zvyknutí. Investujeme veľmi konzervatívne a s minimálnym dlhom, máme veľké rezervy a krízu sa naopak snažíme využiť, aby sme niečo dokúpili alebo lacno dobudovali.
V portfóliu vašej skupiny sú aj médiá – tie sú na tom v súvislosti s konfliktom ako?
Každý deň zaznamenávajú nové rekordy v návštevnosti a page views. Ukrajinská pravda, jeden z našich mediálnych pilierov, mala teraz na webe viac ako tri milióny unikátnych návštevníkov za deň a pätnásť miliónov page views. Novoje Vremja má podobné výsledky, obe skupiny rastú.
Novoje Vremja sme pritom založili po oranžovej revolúcii v roku 2014 ako náš vklad k rozvoju demokracie a nezávislej žurnalistiky. A Ukrajinskú pravdu sme kúpili vlani – je to najstarší internetový spravodajský zdroj v krajine, zakladal ho novinár Georgij Gongadze, ktorý bol na jeseň 2000 zavraždený.
S tým, ako sa mediálnym skupinám darí, sme spokojní. Sú absolútne nezávislé, všetci vedia, že správy tam nepíšem ja, že do chodu vôbec nezasahujem. Aj keď, aby som povedal pravdu, niekomu treba práve toto znova a znova vysvetľovať.
O čo Putinovi ide?
A keby som v novinárskej skratke zostručnil aktuálny konflikt tak, že Putin chce Ukrajinu stiahnuť na Východ, zatiaľ čo Ukrajina chce ísť na Západ, súhlasili by ste?
Takto sa to zostručniť dá. Putin by chcel mať pri svojich hraniciach vazalské štáty typu Bieloruska s autokratickým režimom a diktátorom, ktorý ho však bude počúvať. Ktorý nebude rozvíjať demokraciu a tým ukazovať ruskému národu v úvodzovkách zlý príklad.
Myslím, že v Rusku už teraz Putin nie je príliš populárny – nezávislé prieskumy verejnej mienky neexistujú, ale odhadoval by som, že jeho popularita je maximálne tridsať percent. Vonkajší konflikt mu slúži na to, aby ľudia v Rusku nepremýšľali o padajúcich platoch a dôchodkoch, sústredili sa na niečo iné a neprotestovali.
Odhodlaný brániť krajinu
Ale ak tento Putinov vonkajší konflikt prerastie dnešné rozmery a ohrozený bude okrem iného aj Kyjev, máte jasno v tom, ako sa prakticky správať? Rozhodne nechcem nič privolávať, ale viete, ako sa napríklad dostanete do krytu?
Tieto plány viac-menej poznáme. Ani v takom prípade by som však z Kyjeva neodchádzal. Naopak, od 1. januára začala v krajine fungovať možnosť, aby sa dobrovoľníci hlásili do takzvanej teritoriálnej obrany, a ja som sa zaregistroval. Títo dobrovoľníci trénujú cez víkendy nácvik zdravotníckej pomoci, streľby či napríklad spôsoby, ako chrániť objekty v mieste bydliska.
Teritoriálna obrana však patrí pod ukrajinskú armádu, preto musím mať na to, aby som sa zapojil, súhlas českého ministerstva obrany, spravodlivosti a tiež súhlas českého prezidenta. Inak by som sa dopustil trestného činu, za ktorý hrozí až päť rokov väzenia.
Takže?
Takže som pred mesiacom podal cez svojich právnikov žiadosť o povolenie na ministerstvo obrany, u ktorého sa musí celý proces začať. Úrady majú na odpoveď deväťdesiat dní, teraz teda čakám a dúfam, že reakcia bude pozitívna. Ak áno, som rozhodnutý zapojiť sa do obrany.
A rodina? Pre ňu máte prípadnú únikovú stratégiu?
Deti s manželkou sú teraz na prázdninách, ale do Kyjeva sa potom vracajú. Mám štyri ešte dosť malé deti, od necelého roka do jedenástich rokov, preto mám, samozrejme, plán, keby sa schyľovalo k najhoršiemu. Buď by som ich „upratal“ na západnú Ukrajinu, alebo do Brna k mojim rodičom.
Článok vyšiel na Forbes.cz, autorom je Filip Saiver.
