Znie to ako sci-fi, ale je to realita. Lieky, ktoré nevznikajú v pozemských laboratóriách, ale priamo vo vesmíre. Americký startup Varda Space Industries, ktorý sa presne na túto technológiu zameriava, nedávno získal novú investíciu vo výške takmer 157 miliónov eur. Od tejto injekcie si sľubuje efektívnejšiu aj dostupnejšiu výrobu liekov mimo Zeme.
O tom, že vesmírna ekonomika rastie, niet pochýb. Menej známe však je, že môže byť mimoriadne zaujímavá aj pre farmaceutický priemysel. Práve na túto oblasť stavia Varda Space Industries.
Podmienky mikrogravitácie sú totiž pre výrobu niektorých liečiv veľmi priaznivé, pretože látky podľa vedecky podložených údajov kryštalizujú vo vesmírnom prostredí inak ako na Zemi.
„Kryštály vypestované v mikrogravitácii majú 80-percentnú alebo vyššiu šancu, že budú kvalitnejšie než tie, ktoré vznikli na Zemi,“ vysvetľovala pre BBC profesorka Anne Wilson z Butler University v Indianapolise, ktorá v roku 2022 uskutočnila sériu experimentov s pestovaním kryštálov vo vesmíre.
„Naše štúdie ukázali, že kryštály vypestované v mikrogravitácii sú jednotnejšie, majú lepšiu štruktúru a sú často väčšie,“ dodala Wilson. Mimochodom, využívanie absencie gravitácie na kryštalizáciu účinných látok sa už roky úspešne praktizuje na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Varda Space Industries je však vôbec prvý komerčný podnik, ktorému sa to podarilo mimo ISS. Celkovo už od investorov získal 329 miliónov dolárov, čím sa zaradil medzi najzaujímavejších hráčov v rýchlo rastúcom vesmírnom priemysle.
Firma, ktorú podporili napríklad Peter Thiel, Lux Capital a ďalší investori, sa pritom neposúva len v teoretickej rovine. Už prešla od konceptu k reálnej výrobe.
Za sebou má štyri úspešné štarty do vesmíru, počas ktorých sa jej podarilo vyrobiť liek Ritonavir – antivirotikum používané najmä pri liečbe HIV. Jej návratová kapsula W-Series 1 následne získala od amerického leteckého úradu FAA povolenie na bezpečný návrat na Zem s cenným nákladom.
Ako prebieha výroba liekov vo vesmíre
Do rakety sa naloží špeciálna kapsula s tekutými liečivými látkami. V nej prebiehajú rôzne procesy – miešanie, ohrievanie a chladenie, pri ktorých látky kryštalizujú.
Vďaka mikrogravitácii prebieha proces pomalšie než na Zemi a kryštály sú stabilnejšie. Bez pôsobenia gravitácie sa totiž roztoky nerozdeľujú podľa hustoty a pevné látky v nich neklesajú ani nestúpajú. Navyše sa žiadne štruktúry nedeformujú.
Po niekoľkých týždňoch sa kapsula oddelí od satelitu a pomocou špeciálnych padákov bezpečne pristane na Zemi, kde sa náklad vyzdvihne a odošle do laboratórií na ďalšiu analýzu a výrobu.
Takáto výroba je podľa zástupcov Varda Space Industries vhodná napríklad pre lieky proti HIV či niektoré lieky proti rakovine a srdcovým chorobám. Napriek tomu, že ide o sľubný smer, má aj zásadnú nevýhodu – je veľmi drahá a technicky náročná.
Za projektom stoja bulharsko-americký podnikateľ a investor Delian Asparouhov a bývalý hlavný inžinier SpaceX Will Bruey, ktorí veria, že tieto prekážky sú len otázkou času.
Kým dnes sa počiatočné náklady na misiu pohybujú okolo 12 miliónov dolárov, v budúcnosti by mohli klesnúť iba na dva milióny. Pomáhajú tomu opakovane použiteľné nosné rakety a Varda plánuje aj vlastné opakovane použiteľné vesmírne lode, ktoré by výrobu liekov vo vesmíre ešte zlacnili.
Okrem efektívnejšej výroby známych liekov chce firma prísť aj s úplne novými prípravkami.
„S novým kapitálom bude Varda pokračovať v zvyšovaní frekvencie letov a vo výstavbe farmaceutického laboratória, ktoré dodá prvý liek na svete vyvinutý v podmienkach mikrogravitácie,“ vysvetľoval pre CNBC Will Bruey.
Spoločnosť investuje nielen do vesmírnych projektov, ale aj do rozširovania svojich biologických laboratórií na Zemi. Cieľom je určiť, ktoré molekuly má zmysel posielať do prostredia mikrogravitácie.
„Vďaka expanzii môžeme pracovať so zložitejšími molekulami a v konečnom dôsledku zvýšiť tempo, aby sme dosiahli obrat, ktorý farmaceutický priemysel očakáva,“ dodáva vedecký riaditeľ Varda Space Industries Adrian Radocea.
Will Bruey zároveň poznamenáva, že farmaceutickému priemyslu v konečnom dôsledku nezáleží na tom, či sú lieky zo Zeme alebo z vesmíru – rozhodujúca je ich kvalita. Samotnú výrobu vo vesmíre však považuje za revolučnú inováciu, porovnateľnú s objavom chladenia.
„Dá sa povedať, že preprava do vesmíru je len súčasťou logistického reťazca farmaceutického priemyslu. Nevšímajte si raketu. Namiesto FedExu používame SpaceX,“ hovorí Bruey.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Pavla Francová.
