Marek Svoboda, 35-ročný český lekár, pracuje ako pediater a genetik v jednej z najlepších nemocníc sveta, v newyorskej nemocnici Mount Sinai. Okrem starostlivosti o pacientov s genetickými poruchami sa venuje aj výskumu, najmä sekvenovaniu DNA a RNA. „Chalan zo Slušovíc“ opísal Forbesu svoju cestu na Manhattan krok za krokom.
Trojtisícové mesto Slušovice na úpätí Hostýnskych a Vizovických vrchov dalo svetu nielen slávne JZD, ktoré dokázalo podnikať aj počas socializmu, ale aj pokojné zázemie, v ktorom vyrastal Marek Svoboda a jeho o rok mladší brat David.
Rodičia sa rozviedli, keď boli ešte malí, obaja sa však chlapcom venovali. Žili s mamou, no otec si ich niekoľkokrát do týždňa brával k sebe a venoval sa s nimi športu. Trénoval s nimi tenis, v ktorom sa prebojovali až do zlínského tenisového tímu. Futbal najprv hrávali pre radosť za domom, neskôr za dorastenecký tím Slušovíc.
„Šport nám dal rutinu a dril. Vytrvalostné behanie ma nikdy veľmi nebavilo, ale tréningom sme sa nevyhli ani v horúcom počasí. Disciplína musela byť,“ spomína na detstvo Marek Svoboda.
Open Gate
Marek bol od detstva zvedavý, bavila ho matematika a fyzika, vyhrával olympiády aj okresných Klokanov. Z piatej triedy odišiel na osemročné gymnázium Lesní čtvrť v Zlíne. Podľa neho to bola výborná škola, no túžil po väčšom dobrodružstve.
Keď objavil inzerát na nové internátne gymnázium Open Gate, ktoré otvárala nadácia manželov Kellnerovcov, prihlásil sa. Do kvarty tak už nastúpil do Babíc pri Prahe.
Forbes Česko so súhlasom Mareka Svobodu
„Naučil som sa tam poriadne po anglicky, pretože v tomto jazyku sa najskôr vyučovala časť predmetov a neskôr už všetky. Páčil sa mi aj dôraz na kritické myslenie namiesto memorovania.“
„Nehovoriac o Debatnej lige, ktorej som sa zúčastňoval a vďaka ktorej dnes nemám problém hovoriť či prezentovať pred ľuďmi,“ vymenúva hlavné prínosy školy, ktorá ho priviedla ešte k jednej dôležitej myšlienke: že vysokú školu možno študovať nielen v Česku, ale kdekoľvek na svete.
Kolumbijská univerzita
Ešte pred maturitou v lete 2009 vycestoval vďaka podpore školy Open Gate na trojtýždňový kurz na newyorskú Kolumbijskú univerzitu, ktorá patrí do prestížnej Brečtanovej ligy. Vyskúšal si tamojší spôsob výučby a stretol sa s profesormi.
Tí mu na základe výnimočného nasadenia počas pobytu napísali odporúčacie listy, ktoré sa mu neskôr zišli v náročnom prijímacom konaní. Z vysnívanej akademickej destinácie napokon prišla úľava: prijatý.
Samotný prijímací list bol však len polovičným víťazstvom. Zostávalo vyriešiť finančnú stránku, keďže štúdium na takejto špičkovej americkej univerzite vyjde približne na 100-tisíc dolárov ročne. Aj tu sa naňho usmialo šťastie – podporu na štvorročné bakalárske štúdium mu prisľúbila nadácia rodiny Kellnerovcov.
Nadačná podpora bola preňho zároveň motiváciou udržiavať si výborné študijné výsledky. Každý semester sa jeho meno objavilo na Dean’s Liste, teda medzi najlepšími študentmi ročníka. Ako hlavný odbor si zvolil psychológiu kombinovanú s neurovedami, jeho snom bolo stať sa psychiatrom.
„Na Kolumbijskej univerzite som sa venoval behaviorálnej psychológii, vo výskumnom laboratóriu behaviorálnych neurovied som skúmal pavlovovské podmienené reflexy a zmeny v mozgu potkanov, ku ktorým dochádza v dôsledku formovania návykov. Prvý raz som tiež prezentoval výskum na konferencii,“ opisuje Marek Svoboda obdobie, ktoré ho utvrdilo v tom, že jeho poslaním bude medicína.
Laboratórium Hynka Wichterleho
Ročnú pauzu, počas ktorej sa pripravoval na štúdium medicíny, strávil u svojho krajana Hynka Wichterleho, biológa a vnuka legendárneho vynálezcu kontaktných šošoviek, ktorý na Kolumbijskej univerzite vedie vlastné laboratórium.
„Bolo veľmi príjemné rozprávať sa s ním po česky, hoci to nebol hlavný dôvod, prečo ma k sebe prijal. Je to úspešný vedec, zameriava sa na výskum amyotrofickej laterálnej sklerózy,“ hovorí.
„Pracoval som uňho ako laboratórny technik, staral som sa o chod laboratória, no venoval som sa aj experimentom s kmeňovými bunkami. Bolo to moje prvé stretnutie s bunkovou kultúrou a zistil som, že by som sa niečomu podobnému chcel venovať aj v budúcnosti,“ dodáva Marek Svoboda.
Dartmouthská vysoká škola
Prihlášky na medicínu si poslal spolu na 19 amerických univerzít. Viaceré kampusy osobne navštívil, nezabudnuteľné preňho bolo napríklad stretnutie na Harvarde s Bohdanom Pomahačom, ktorý ako prvý v Spojených štátoch transplantoval tvár.
Prijímací list napokon prišiel z Dartmouthu, jednej z najprestížnejších amerických univerzít z Brečtanovej ligy so sídlom v meste Hanover v štáte New Hampshire. Marka prijali na mimoriadne žiadaný program medicíny kombinovaný priamo s doktorandským štúdiom.
Forbes Česko so súhlasom Mareka Svobodu
„Výhodou je, že toto štúdium hradí univerzita a ako doktorand dokonca dostávate aj malý plat. Nevýhodou je, že sa naň hlási enormné množstvo ľudí. Priznávam, že prijatie na túto školu považujem za jeden z najväčších úspechov života,“ hovorí Marek, ktorý by ako americký nerezident nemal nárok na federálne študentské pôžičky.
S ďalšími nákladmi mu pomohli nadácie manželov Kellnerovcov a Bakalovcov. Práve na Dartmouthe došlo aj k zmene jeho študijného zamerania. „Dostal som sa do laboratória profesora Giovanniho Bosca, kde som pracoval na projekte na rozhraní neurovied a genetiky. Skúmali sme vplyv génov na vznik autizmu u myší,“ opisuje momenty, keď ho genetika úplne nadchla.
„Fascinuje ma, že gény ovplyvňujú to, kým sme, ako žijeme, ako sa cítime, či sme zdraví. U profesora Bosca som sa naučil robiť sekvenovanie RNA v jednotlivých bunkách, čo je moderná metóda, vďaka ktorej možno detailne skúmať vplyv konkrétnych génov na rôzne ochorenia,“ hovorí Marek Svoboda.
Takéto poznatky sa dajú využiť napríklad pri vývoji génových terapií. „Tým, že zmeníme genetickú sekvenciu v určitých orgánoch, dokážeme liečiť choroby, ktoré boli ešte donedávna neliečiteľné. A ja som sa rozhodol, že chcem byť súčasťou tohto výskumu,“ opisuje svoje nadšenie Marek, ktorý na Dartmouthe promoval v roku 2024.
Nemocnica Mount Sinai
Momentálne pracuje ako lekár v jednej z najlepších nemocníc sveta, ktorej areál sa rozprestiera na východnom okraji Central Parku, pozdĺž Madison Avenue a Fifth Avenue. Po štyroch rokoch praxe v nemocnici Mount Sinai sa bude môcť prihlásiť na atestácie, ktoré plánuje absolvovať v dvoch medicínskych odboroch: v genetike a pediatrii.
Obe disciplíny spolu úzko súvisia, keďže väčšina genetických porúch sa odhalí práve v detskom veku. Jeho každodenná práca je preto veľmi pestrá. Slúži v klasickej pediatrickej ambulancii, kde sa venuje preventívnym prehliadkam a podľa vlastných slov „najčastejšie presviedča rodičov o prínosoch očkovania“, zároveň pracuje na urgentnom príjme aj na pediatrickom oddelení nemocnice.
Forbes Česko so súhlasom Mareka Svobodu
Popri tom pôsobí aj v genetickej ambulancii, kde diagnostikujú ochorenia spôsobené genetickými odchýlkami a následne majú pacientov v dlhodobej starostlivosti.
„Genetických ochorení sú tisíce a našou úlohou je zistiť o konkrétnej mutácii čo najviac. Denne čítame vedeckú literatúru, zisťujeme, aké má prejavy a akú klinickú starostlivosť si vyžaduje,“ približuje svoj každodenný pracovný režim.
Po získaní atestácií, ktoré by mal stihnúť do štyridsiatky, sa plánuje venovať klinickej praxi aj výskumu. Obe oblasti sa podľa neho čoraz viac prelínajú.
Rodina
Svoju manželku spoznal Marek Svoboda počas štúdia na Kolumbijskej univerzite, kde tiež študovala, hoci na inej fakulte. Spolu s ďalšími krajanmi tam založil východoeurópsky klub, ktorý mal slúžiť ako miesto stretávania Čechov, Slovákov a Poliakov.
Jeho manželka, hoci je Američanka, sa do klubu prihlásila, pretože jej otec emigroval v roku 1968 z Československa do Spojených štátov. „So svokrom sa rozprávame po česky, je pre mňa druhou rodinou a poskytuje mi cenné zázemie. Zvyšok rodiny mám v Česku, snažíme sa tam lietať aspoň raz do roka,“ hovorí Marek Svoboda, ktorý má s manželkou dvojročnú dcérku a v januári očakávajú narodenie druhého dieťaťa.
Forbes Česko so súhlasom Mareka Svobodu
V New Yorku sa, podobne ako Hynek Wichterle, snaží pomáhať s praktickými záležitosťami Čechom, ktorí sem prichádzajú za prácou alebo štúdiom. Rád sa zúčastňuje aj krajanských podujatí organizovaných Českým centrom v New Yorku, v decembri napríklad navštívili tradičnú mikulášsku besiedku.
Aby mala jeho dcéra kontakt s jazykom, vyberajú pre ňu s manželkou výlučne české opatrovateľky. „V Česku sa ako rodina neplánujeme v blízkej budúcnosti usadiť, z profesijného hľadiska mám viac príležitostí na klinické aj výskumné uplatnenie v Amerike. Je však pre mňa veľmi dôležité, aby deti poznali svoje korene,“ uzatvára Marek Svoboda.
Článok pôvodne vyšiel na českom Forbes a jeho autorkou je Aneta Šaferová.
