Nekontrolovateľný prúd vedomia alebo jeden z najprepracovanejších príbehov všetkých čias? Prečítajte si, ako vznikol známy hororový príbeh Doktor Jekyll a pán Hyde.
Keď mu horúčka jednej noci nedovolila pokojne spať, vyčítal manželke že ho zobudila. V sne sa mu totiž zjavil nápad – príbeh o strašidle a jeho protiklade, gentlemanovi.
Robert Louis Stevenson mal vtedy tridsať rokov a po vydaní Ostrova pokladov v roku 1881 sa stal aj slávnym autorom. Sen ho naďalej mátal i po zobudení. Po raňajkách oznámil rodine, že pracuje na novom príbehu a nikto ho nesmie vyrušiť, ani keby horel dom.
Stevenson tri dni nepretržite písal. Výsledkom horúčkovitého tvorenia bolo dielo Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda. Čo ho pri písaní inšpirovalo? Podľa slov jeho manželky Fanny to bol vedecký článok o podvedomí a skrytých túžbach, ktorý čítal v istom francúzskom časopise. Nešlo len o článok, na ktorý Stevenson myslel, keď sa mu prisnil sen. Ovplyvnili ho aj spomienky na diakona Brodieho.
Kto bol diakon Brodie?
Na prvý pohľad sa Brodie podobal na ktoréhokoľvek iného dobre situovaného mladého muža v Edinburghu z 18. storočia. Bol úspešný remeselník známy najmä pre svoje stolárske zručnosti. Aj sám Stevenson mal v detskej izbe od neho knižnicu a komodu.
Brodie bol v mestskej rade a všetci ho poznali ako diakona . Narodil sa v roku 1741 ako syn úspešného staviteľa. Keď jeho otec zomrel, zdedil majetok v hodnote 10-tisíc libier, čo by v aktuálnom prepočte predstavovalo až 2,1 milióna dolárov.
Jeffrey Smith pre Forbes / Forbes US
Brodie zarábal 600 libier ročne a patril medzi najbohatších ľudí v Edinburghu a podľa toho sa aj správal. Obliekal sa do elegantných bielych oblekov, no jeho povaha mala aj temnú stránku. Holdoval hazardu a pravidelne prehrával veľké sumy na kohútích zápasoch. Užíval si zábavu všetkého druhu, bol členom tamojšieho luxusného klubu s názvom Cape Club a tiež častým návštevníkom hostincov a krčiem. Mal najmenej dve milenky, s ktorými splodil päť detí.
Cez deň elegán, v noci lupič
Práve rozhadzovačná povaha ho nakoniec doviedla k dvojitému životu. Z elegána sa stal jeden z najznámejších britských zločincov, ktorý po nociach chodieval po meste s maskou na tvári a okrádal priateľov.
Brodie pravdepodobne začal žiť dvojitý život už v roku 1768. Najviac sa mu však darilo okolo roku 1786, keď sa spriatelil s dvoma mužmi, ktorí sa stali jeho hlavnými komplicmi: Georgeom Smithom, podomovým obchodníkom, a Johnom Brownom, odsúdeným zločincom na úteku.
Trojica sa rýchlo spriatelila. Brodieho gang sa vrhol na bleskové lúpeže, ako prvé im padlo za obeť zlatníctvo. Nasledovalo klenotníctvo, odkiaľ si odniesli desať vzácnych hodiniek, obchod s potravinami, kde ukoristili 350 libier vzácneho čierneho čaju, ba dokonca aj Edinburská univerzita, kde si privlastnili cenné starožitnosti.
Brodie utiekol z krajiny do Amsterdamu, unikol iba o vlások… pred dobre navoňanou svorkou krvavých psov.
V roku 1788, keď sa úrady márne snažili prísť na to, kto stojí za najväčšími zločinmi v meste, Brodie a jeho kumpáni mali v pláne svoj najväčší kúsok. Chceli sa vlámať do mestského daňového úradu, ale nevyšlo to. Nenašli tam skoro nič a všetko im skomplikoval jeden zamestnanec, ktorého tam nečakali.
Polícia zintenzívnila pátranie a miestne noviny sa zaplnili inzerátmi, v ktorých vyšetrovatelia žiadali verejnosť o informácie. Odmena za poskytnutie informácií bola vysoká: 150 libier a prísľub omilostenia. Ideálny trik, ako rozdeliť spolupáchateľov, zafungoval.
Jeffrey Smith pre Forbes / Forbes US
Najskôr sa polícii prihlásil Brown, neskôr Smith. Brodie utiekol z krajiny do Amsterdamu a podľa vlastných slov len „unikol iba o vlások… pred dobre navoňanou svorkou krvavých psov“. Pri policajnej prehliadke jeho domu sa našlo niekoľko falošných kľúčov a pištole.
Závery policajnoho vyšetrovania vyvolali v meste pohoršenie. Ľudia boli šokovaní, že práve taký čestný a obľúbený človek ako Brodie by bol schopný podobných zločinov.
Brodieho zatkli o niekoľko mesiacov neskôr. Súdny proces prebehol rýchlo a súdna sieň bola plná ľudí – verejný záujem o jeho prípad bol obrovský. Počas celého procesu sa správal veľmi pokojne a kultivovane. Pôsobil „úplne vyrovnane… úctivo k súdu, a keď sa objavilo v dôkazoch niečo smiešne, iba sa usmieval, akoby bol divákom,“ písali noviny Edinburgh Advertiser. Verdikt bol jasný: vinný. Brodie mal za svoje zločiny visieť.
V októbri vystúpil na šibenicu oblečený tak ako vždy – so starostlivo upravenými vlasmi. „Posledným krokom do vzduchu… sa skončila kariéra diakona Williama Brodieho,“ napísal Stevenson v knihe Edinburgh.
Z nočnej mory po hororovú klasiku
Stevenson sa postavy Brodieho odmietal vzdať. Po vydaní Edinburghu sa spojil so svojím priateľom básnikom W. E. Henleym, aby zdramatizovali Brodieho život. Spolu vytvorili hru s názvom Diakon Brodie, alebo dvojitý život. V nej Brodieho vykreslili ako chladnokrvného vraha.
Stevenson však nevynikal v písaní dialógov a hra sa stala po premiére v roku 1882 prepadákom. Známy dramatik George Bernard Shaw ju nazval zlepencom scén a postáv. O štyri roky neskôr to Stevenson s Brodieho príbehom skúsil opäť. Jeho kultový román Dr. Jekyll a pán Hyde zožal úspech na oboch stranách Atlantiku, pričom The Times ho prirovnal k majstrovským dielam Edgara Allana Poea.
Stevenson sa nebál prezradiť, ako na tento príbeh prišiel. Keď ho novinári zastihli na ceste do New Yorku, odpovedal im, že príbeh k nemu prišiel ako dar. „Mám taký zvyk vymýšľať príbehy počas spánku,“ povedal. „Niekedy sa mi zdajú v podobe nočných môr. Akonáhle sa prebudím, pustím sa do práce a poskladám príbeh.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Abram Brown.
