Mark Taira prevzal kontrolu nad podnikom svojho otca v 80. rokoch minulého storočia a z malej miestnej pekárne vybudoval biznis v hodnote dvoch miliárd dolárov (1,8 milardy eur) založený na sladkých žemliach.
Sladká vôňa
Vo vzduchu v továrni King‘s Hawaiian v kalifornskom meste Torrance, ktoré má 140-tisíc obyvateľov a leží južne od Los Angeles, sa vznáša sladká vôňa chleba. Týždenne odtiaľto odošlú milióny kusov pečiva.
Mark Taira, 67-ročný syn zakladateľa pekárne a jej generálny riaditeľ od roku 1983, sa počas prehliadky továrne zastaví, aby sa nadýchol tejto vône a ponoril do prostredia hlasného hukotu pásov, brúsiacich prevodov a strojov na miesenie chleba.
Tento havajský rodák, ktorý má pod bielym továrenským plášťom oblečenú košeľu s tropickým vzorom, sa následne pustí do čerstvého balíka žemlí.
„Nepozerám sa len na dopravník, ale aj do balíka,“ hovorí Taira a s úsmevom sa zahryzne do žemle. Najradšej ich jedáva ešte teplé, keď ich vytiahnu z pece. A veru si má z čoho vyberať.
V kalifornskom závode sa každú hodinu šesť dní v týždni upečie takmer šesťtisíc kilogramov havajského chleba. Okrem toho má spoločnosť King‘ s Hawaiian ešte oveľa väčšiu prevádzku v Georgii, ktorá zásobuje východné pobrežie.
Mark Taira, generálny riaditeľ King‘s Hawaiian. Foto: Yuri Hasegawa pre Forbes US
Chlieb nad zlato
Podľa odhadov časopisu Forbes tvoria havajské žemle približne 85 percent ročných príjmov Tairovho potravinárskeho impéria vo výške 900 miliónov dolárov (822 miliónov eur) – zvyšok predstavujú koreniny a nápoje – s viac ako 40 percentnou hrubou ziskovou maržou.
V potravinárskom priemysle, kde sa hrubé marže zvyčajne pohybujú okolo 30 percent, je to pôsobivý výsledok. Najmä ak vezmeme do úvahy, že receptúra King‘s Hawaiian vyžaduje
12 kľúčových ingrediencií, a to je trikrát viac ako pri inom pečive. Niektoré suroviny spoločnosť získava len od pôvodných dodávateľov v Alohe.
Kvalita na prvom mieste
Niekoľko konkurentov je na tom ešte lepšie. Verejne obchodovaná spoločnosť Grupo Bimbo je najväčším americkým predajcom chleba.
V roku 2023 zarobila na predaji Thomasových anglických muffinov, žemlí Ballpark a Arnoldovho krájaného chleba 22 miliárd dolárov (20 miliárd eur). Dosahuje vyššie marže než King‘s Hawaiian (50 percent brutto, 10 perent netto), a to vďaka používaniu lacnejších surovín.
Získanie niekoľkých centov navyše však nie je pre Tairovu spoločnosť, ktorá nemá žiadnych externých akcionárov, prioritou. To mu umožňuje riadiť sa podľa jednej z najlepších rád od otca: „Nikdy nebuď chamtivý.“
Žemľové impérium
Táto múdrosť sa mu skutočne vyplatila. Keď sa Taira vo veku 27 rokov stal generálnym riaditeľom po svojom otcovi, ktorý bol pekárom, tržby spoločnosti dosahovali tri milióny dolárov ročne (dnes približne 9,5 milióna dolárov – 8,6 milióna eur).
Pod Tairovým vedením si značka vytvorila obrovský kult. Za posledné dve desaťročia sa tržby spoločnosti King’s Hawaiian zvýšili 15-násobne a skromný rodinný podnik sa zmenil na domov bažiaci po akvizíciách pre nové značky.
Pod holdingovou spoločnosťou Irresistible Food Group, ktorá vznikla v roku 2021, teraz rodina predáva čaj z havajských fariem a klasický doplnok k žemliam: zavárané uhorky. Taktiež spustili koncept reštaurácie inšpirovanej havajskou kuchyňou, pričom všetko zostáva v stopercentnom rodinnom vlastníctve.
Podľa odhadov časopisu Forbes má Tairova rozvetvená rodina, do ktorej patrí aj jeho 93-ročná matka Tsuneko, ktorá sedí v predstavenstve spolu spolu s jej ďalšími deťmi, hodnotu dvoch miliárd dolárov (1,8 miliardy eur).
Kráľ sviatkov
Slávne 12-kusové balenie žemlí je druhým najpredávanejším tovarom vo všetkých amerických obchodoch s potravinami počas Dňa vďakyvzdania a Vianoc – dvoch najväčších sviatočných období v roku. Jediný výrobok, ktorý sa predáva viac? Balenie 12 kusov plechoviek Coca-Coly.
Ich slávne 12-kusové balenie žemlí ide cez Vianoce na dračku. Foto: Yuri Hasagewa pre Forbes US
Taira chce dominovať aj počas ďalších sviatkov, ktoré sa spájajú s grilovaním – napríklad 4. júl. Okrem toho sa jeho spoločnosť zameriava aj na športové podujatia ako Super Bowl.
Z cukrových plantáží k pečivu
Príbeh spoločnosti King‘s Hawaiian sa začal na cukrovej plantáži na havajskom ostrove Big Island (Havaj) desaťročia pred vyhlásením štátu v roku 1959. Robert Taira tu vyrastal ako šieste z deviatich detí, ktoré sa narodilo prisťahovalcom z japonskej Okinavy. Tí sem prišli pracovať na cukrových plantážach v roku 1906.
Po druhej svetovej vojne sa mladý Robert stal v Japonsku prekladateľom. Keď si však všimol, akí sú ľudia šťastní, keď sa zahryznú do pečiva, rozhodol sa stať pekárom a po návrate na Havaj sa zapísal do pekárskej školy.
Jeho otec vyplatil svoju životnú poistku v hodnote 350 dolárov (dnes 4 500 dolárov – 4110 eur), aby pomohol synovi rozbehnúť obchod. S použitým vybavením z vojenských prebytkov otvoril v roku 1950 v meste Hilo na Havaji pekáreň Robert‘s Bakery.
Mäkké a okrúhle bochníky boli kombináciou miestnej havajskej kuchyne a sladkého chleba, ktorý vyrábali portugalskí prisťahovalci v meste Hilo. Svojich zákazníkov si našli pomerne rýchlo.
Keďže Robertove žemle nevyschli ani po dvoch dňoch, obchodníci s potravinami ich chceli mať na sklade. Pekáreň prerástla svoje priestory a v roku 1963 sa presťahovala na King Street v Honolulu s novým názvom: King‘s Bakery.
„Naším ihriskom bol sklad, kde boli všetky vrecia s múkou a cukrom,“ spomína Taira. Keď už boli deti dosť veľké, spolu s bratrancami a sesternicami sa podieľali na „všetkých drobnostiach, napríklad na dekorovaní koláčikov či balení chleba.“
Spoločnosť napredovala veľmi rýchlo. Čoskoro sa stala hlavným zákazníkom poštového úradu v Honolulu a ročne odoslala desiatky tisíc bochníkov chleba.
„Otec bol vizionár, ale dokázal veci dotiahnuť do konca. Nikdy sa nebál,“ opisuje Taira zakladateľa spoločnosti. „Taký je príbeh mnohých rodín prisťahovalcov – nemali čo stratiť.“
V snahe znížiť náklady na dopravu si Robert a jeho manželka Tsuneko kúpili rodinný dom a postavili pekáreň neďaleko Los Angeles. V roku 1977 bola otvorená výrobná hala s nákladmi 3,7 milióna dolárov (dnes približne 18,7 milióna dolárov – 17 miliónov eur). Jediný problém? Továreň nemala žiadnych zákazníkov na pevnine.
Zmena imidžu
Robert vyrazil do terénu. Prišiel na to, že ak nechal jeden zo svojich chlebov u sekretárky kupujúceho a ten ho zjedol, často si vypýtal ďalší. Po dvoch rokoch vyvolávania kupujúcim sa Robertovi stávka na seba samého vyplatila. V roku 1979 sa spoločnosť Safeway stala ich prvým národným zákazníkom.
Bol to pokrok, no značka sa skutočne presadila, až keď Robert a Mark urobili zásadnú zmenu svojho charakteristického produktu. Nahradili celé bochníky chleba za oddeliteľné žemle. Mesiace krájali a zaobľovali cesto ručne, kým sa dopracovali k sladkým žemliam, ktoré sa dajú ľahko oddeliť. Charakteristické 12-kusové balenie uviedli na trh v roku 1983.
Keď sa Mark neskôr v tom istom roku stal generálnym riaditeľom, čoskoro sa rozhodol podstúpiť ďalšie riziko. Odsťahovať sa z Havaja a zatvoriť pekáreň v Honolulu. Začal stavať závod v Torrance s rozlohou 13-tisíc štvorcových metrov, šesťkrát väčší ako ten pôvodný.
Robert zomrel v roku 2003 vo veku 79 rokov, tesne pred otvorením, takže sa nikdy nedočkal vyvrcholenia tejto úspešnej stratégie. Do roku 2005 tržby dosiahli obrat 50 miliónov dolárov (45 miliónov eur).
Taira však túžil po väčšom úspechu a posunul rodinný podnik na východ do štátu Georgia. S úverom vo výške 65 miliónov dolárov (59 miliónov eur) postavil v roku 2011 pri Atlante modernú továreň s rozlohou viac ako 11-tisíc metrov štvorcových. Takto teraz môže dodávať upečené a následne zmrazené žemle aj na severovýchodné trhy, napríklad do New Yorku.
Stále viac a viac žemlí
Do roku 2016 dosiahli tržby spoločnosti 320 miliónov dolárov (292 miliónov eur), čo je päťnásobný nárast oproti predchádzajúcemu desaťročiu. Taira zdvojnásobil svoje úsilie a za nového prezidenta spoločnosti King najal Johna Linehana, konzultanta pre strategické plánovanie, ktorý s ním spolupracoval od roku 2005.
Linehan otriasol situáciou, najmä v oddelení predaja. Zo 45 zamestnancov ich bolo o dva mesiace len 12. Keďže Linehanov nový tím zvýšil dopyt, spoločnosť King‘s Hawaiian potrebovala vyrábať viac žemlí.
V roku 2015 zdvojnásobila veľkosť prvého závodu v Georgii, v roku 2016 postavila druhý závod a o dva roky neskôr ho zdvojnásobila. Tretia fabrika, ktorá je v súčasnosti vo výstavbe, bola navrhnutá špeciálne pre ďalšiu líniu spoločnosti King‘s Hawaiian: pre praclíky.
Po tom, čo Taira najal Linehana ako nového prezidenta spoločnosti, potrebovali rozšíriť svoje priestory. Foto: Yuri Hasagewa pre Forbes US
Sieť reštaurácií
V Georgii sa nachádza aj najnovší projekt manželov Tairovcov, reštaurácia Hello Hilo, v ktorej podávajú jedlá inšpirované havajskou kuchyňou. Okrem zemiakového šalátu, spamu musubi či chiffonx koláčikov (podľa Robertových originálnych receptov) by ste v nej našli misy s kuracím mäsom Huli Huli a bulgogi na kórejský spôsob.
Prvá prevádzka bola otvorená v Gainesville, mestečku asi 80 kilometrov severne od Atlanty, v júli minulého roka. Ďalšia sa otvorí neskôr v tomto roku.
Rodinného biznisu sa nevzdajú
Tairovci tvrdia, že spoločnosť King‘s Hawaiian, ktorá je už treťou generáciou, bude aj naďalej odmietať externých investorov, ponuky na akvizíciu a zostane rodinným podnikom. „Nikto nebude vyrábať lepší produkt pre spotrebiteľa ako rodinný podnik, najmä ten náš,“ dodáva na záver Taira.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je redaktorka Chloe Sorvino.
