Víťaz Oscara, herecký univerzál, magnet pre filmových fanúšikov. Leonardo DiCaprio niekoľko dní v Česku nakrúca film What Happens at Night s režisérom Martinom Scorsesem. Prečo sa práve on stal jednou z posledných hollywoodskych hviezd, ktoré dokážu pritiahnuť divákov do kín len svojím menom? A ako sa stalo, že z playboya prešiel do rolí „umastených“ otcov?
V Prahe sa rozbehol hon na filmové hviezdy. Režiséra Martina Scorseseho dôkladne fotila jeho dcéra Francesca, ktorá ho na začiatku jeho pobytu sprevádzala, herec Mads Mikkelsen sa zase ukázal pri návštevách gastronomických podnikov v centre a potom sa (nielen) v hlavnom meste Česka pohyboval aj Leonardo DiCaprio.
Ten sa zatiaľ pozornosti vyhýba, ostatne, štáb ho poctivo stráži, rovnako ako celé nakrúcanie. O What Happens at Night sa píše už týždne, pritom štúdio Apple, ktoré film vyrába, pražské nakrúcanie zatiaľ ani oficiálne nepotvrdilo. Je to však verejné tajomstvo, rovnako ako prítomnosť viacerých hollywoodskych hviezd v metropole.
Nový film vychádza z rovnomennej knižnej predlohy Petra Camerona. Tá ťaží z hutne temnej a realitu rozpúšťajúcej atmosféry. Ústredná línia sleduje rozpadajúce sa manželstvo páru, ktorý cestuje do európskeho mesta za účelom adopcie. Ladenie opradené motívmi smrteľnosti a ľudskej komunikácie disponuje takmer kafkovskými parametrami.
Dôležitá časť sa odohráva v hoteli. Túto lokalitu Scorsese so svojím tímom pravdepodobne našiel v secesnom W Prague na Václavskom námestí. Film, v ktorom hrajú aj Jennifer Lawrence či Jared Harris, bude zo Scorseseho filmografie štýlom a rozprávaním najbližšie k schizofrénnemu Prekliatemu ostrovu. V ňom si hlavnú rolu opäť zahral DiCaprio.
Päťdesiatjedenročný herec dostal od Scorseseho ako hlavnú referenciu pre svoju súčasnú postavu dielo iného hollywoodskeho velikána, majstrovský triler Vertigo od Alfreda Hitchcocka. Ten vykresľuje fascináciu premenenú na ničivú obsesiu a stupňujúci sa voyeurizmus a problematizuje nezachytiteľnosť ľudských pudov. A ako ukázala jediná čerstvá fotka DiCapria z diskusie pri výročnej projekcii jeho staršieho hitu Revenant, herec je, pravdepodobne, na novú rolu vybavený fúzikom.
Pred DiCapriom, ako už mnohokrát, stojí náročná a morálne ambivalentná postava, pre ktorú má dlhodobo nebývalý cit.
DiCaprio býva terčom kritiky a posmeškov; tie menej vážne si robia srandu z jeho randenia so ženami výlučne mladšími ako 25 rokov, tie serióznejšie zdvíhajú obočie nad pokrytectvom v oblasti environmentálneho aktivizmu. Napriek tomu sa často zabúda, akým výnimočným hercom s neobvyklou autonómiou sa DiCaprio stal. Cestu k nej si vydrel.
Vždy chcel byť hercom, vždy sníval o tom, že bude nakrúcať filmy, aké chce on sám. Nechcel sa stať hercom jedného typu, hoci k tomu mal vďaka prirodzene peknej tvári predpoklady. V deväťdesiatych rokoch ešte ako tínedžer preukázal nesmierny talent a citlivosť pri stvárnení mentálne postihnutého brata protagonistu vo filme Čo žerie Gilberta Grapea.
Vyhol sa karikatúre, zostal svojej postave maximálne verný, nepreháňal, na prvé miesto staval bezprostrednosť a empatiu. V pamätnej scéne, kde nachádza mŕtvu matku, prechádza od humanistickej naivity k prenikavej tragédii.
Komplexné roly ho sprevádzali aj ďalej, ale vrcholná z kategórie romantických „slaďákov“ prišla až v roku 1998 s Titanicom Jamesa Camerona.
Do tej doby bol DiCaprio vnímaný ako veľmi talentovaný mladý herec z nezávislých projektov. Titulnú postavu robustného blockbusteru si zobral prvýkrát, napriek počiatočným rozpakom štúdia. Klenot melodramatických romancí je stále DiCapriovým najziskovejším filmom s tržbami okolo 2,2 miliardy dolárov, a predovšetkým v ňom potvrdil, že jeho tvár dokáže pritiahnuť divákov.
Zdroj: Sita/AP
Mohol sa veľmi jednoducho zaškatuľkovať, k čomu by zvádzal angažmán vo výpravnom dobrodružstve Muž so železnou maskou alebo horúčkovitá epopeja Pláž. Ale aj keď tu stvárnil drzých krásavcov, dokázal do nich vložiť potrebnú vrstevnatosť. Rolí drzých šibalov, ktorí narušujú určité poriadky alebo vedú medzigeneračné boje, sa chvíľu držal.
Vo filme Chyť ma, keď to dokážeš stvárnil v opozícii k Tomovi Hanksovi prefíkaného podvodníka, jeho prvá zo siedmich spoluprác so Scorsesem bola historická freska skúmajúca korene dnešnej Ameriky Gangs of New York. Už predtým mal možnosť hrať s Robertom De Nirom, tentoraz sa vedľa Hanksa mohol učiť aj od velikána Daniela Day-Lewisa.
Pán svojich postáv
Práve táto skúsenosť s prefíkanosťou sa s mladistvou, no vždy koncepčnou neohrabanosťou skvele dopĺňala. Už okolo roku 2005 bol DiCaprio v pozícii, keď si mohol projekty vyberať. Jeho honoráre astronomicky rástli, paralelne aj jeho umelecká sloboda.
Steven Spielberg, Martin Scorsese, James Cameron, Danny Boyle, Clint Eastwood, Quentin Tarantino, Sam Mendes, Baz Luhrmann, Alejandro Gonzalez Iñárritu, Christopher Nolan, Ridley Scott či Paul Thomas Anderson.
Len málokto sa môže chváliť takým portfóliom s velikánmi súčasnej anglofónnej kinematografie. DiCaprio má pri každom svojom filme istotu režisérskej skúsenosti a kvality, zatiaľ čo tvorcovia majú oveľa jednoduchšie získavanie financií. Filmy začal aj produkovať. A nielen tie, v ktorých hrá.
Zároveň u neho dlhodobo prevládal určitý paradox. Hoci nikdy nehral plagátových hrdinov a jednoduché postavy, Titanic a jeho mediálna mašinéria ho v očiach mainstreamových médií a bulváru na dlhý čas uzamkli. Neustále sa o ňom referovalo ako o tom krásnom mladíčkovi. Ako keby sa Hollywood a tlač nechceli zmieriť s tým, že herec starne.
Záporák na scéne
Tento pripútaný stereotyp definitívne rozbil s filmom Nespútaný Django, kde stvárnil ústredného záporného hrdinu Calvina Candieho vôbec prvýkrát v kariére. Cholerický rasista trpiaci syndrómom „najmúdrejší človek v miestnosti“ disponoval slizko desivým šarmom. DiCaprio zakonzervoval banálne zlo aj chladnú komplexnosť človeka, ktorý je rovnako nepredvídateľný ako jednoduchý.
S hraním playboya sa rozlúčil Veľkým Gatsbym, subverzívnu premenu z hanblivého makléra na peniazmi opitého frajera predviedol vo Vlkovi z Wall Street. V tej dobe bol na vrchole, takmer pravidelne točil dva filmy ročne. Internetom koloval vtip, že je „prekliaty“, pretože napriek štyrom nomináciám zatiaľ nezískal Oscara.
Oscar na pokraji síl
O túžobnú sošku si išiel na doraz v snehom zaviatej survival westernovej dráme Revenant: Zmŕtvychvstanie. Tu dostal priestor okázalo demonštrovať fyzické a neverbálne herecké schopnosti. Väčšinu stopáže sa doslova plazil bez slov a do tváre vpísal existenciálnu úzkosť, agóniu a neverbalizovateľné pocity skúmajúce hranicu ľudských možností.
Po tomto zadosťučinení prišlo spomalenie tempa. Za posledných 10 rokov hral len v štyroch filmoch. Jeho druhá spolupráca s Quentinom Tarantinom na filme Vtedy v Hollywoode znamená ďalšiu fázu DiCapriovho skúmania možností nových rolí – postáv s existenciálnou krízou. Rick Dalton ako trpiaci herec na pozadí priemyselných zmien je jednou z jeho najlepších kreácií.
DiCaprio tu portrétuje človeka s rúcajúcim sa svetom s tragickou prefíkanosťou, predovšetkým však majstrovsky ovláda energiu scén, kde stvárňuje herca v akcii. Nesmierne náročné odlupovanie vrstiev a prepínanie tonalít nikdy nebolo tak fascinujúce, dojemné a zároveň humorné.
Úzkosť z explicitne kolabujúceho sveta pre neschopnosť a ignoranciu americkej vlády prostredníctvom postavy otecka stvárnil v netflixovej satire K zemi hľaď! Po prvýkrát sa vo fikčnej tvorbe mohol venovať svojej celoživotnej vášni – upozorňovaniu na ekologickú krízu a potrebu ochrany prírody. Vedľa filantropie o tejto téme produkoval aj niekoľko dokumentov, napríklad apelatívnu 11. hodinu.
Paradox Leonarda DiCapria
O to paradoxnejšie je, že často prebýva na luxusných jachtách a navštívil megalomansky obrovskú svadbu Jeffa Bezosa s množstvom súkromných tryskáčov. Dvojsečné obrazy výsostného kapitalistu a ekologického aktivistu jednoducho veľmi dobre nejdú dohromady, čo mu značná časť verejnosti dôsledne vyčíta.
Našťastie herecky zostáva stále neochvejne istý. Ostatne, v polovici marca bude už po siedmykrát bojovať o Oscara, tentokrát za rolu v župane pobehujúceho otecka z filmu Jedna bitka za druhou. Unáhlenosťou, jointmi aj novým nábojom poháňaný bývalý revolucionár, ktorý sa snaží zachrániť svoju dcéru, je pôvabne nezaraditeľnou postavou. Je zmietaný osobnou zodpovednosťou, rezignáciou a frustráciou.
Herec viac než kedykoľvek predtým pripomenul, čo mu vždy išlo najlepšie. Spojenie nadhľadu, tragiky, humoru, neviazanosti aj určitej fatálnosti. Je groteskný a dojímavý zároveň. Vďaka kariérnej rozvahe a oddanosti kinematografii dokázal publikum naučiť, že na plátne nesledujú DiCapria, ale viacvrstvového a chybujúceho človeka. Čo sa máloktorej superhviezde podarí.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Martin Pleštil.
