Gábor Bokros si vystaval kariéru na tom, že na otázku „Máš na to človeka?“ zakaždým odpovedal pozitívne, a to aj v prípade, ak ešte celkom presne nevedel, kto ten človek bude.
Byť poštár v deväťdesiatych rokoch znamenalo čosi celkom iné ako dnes. Kariérna cesta Gábora Bokrosa bola plná neočakávaných zvratov, no všetky skúsenosti, ktoré cestou pozbieral, ho viedli jediným smerom. Poštár, ktorý svoju prácu miloval, dnes už stojí na čele vlastnej firmy s obratom stoviek miliónov forintov.
„Spoločnosť sa na poštárov pozerá zvrchu. Je to tak dnes a bolo to tak stále. Nikto nechápal, prečo robím poštára. Prečo som si potom robil maturitu?“ hovorí Gábor Bokros, ktorý sa ako poštár zamestnal v deväťdesiatych rokoch v budínskom dvanástom okruhu. Zaujímavosťou je, že aj iný poštár z tohto okrsku si prešiel kľukatou podnikateľskou kariérou a rovnako dnes vedie úspešnú firmu.
S pádom komunizmu do Maďarska nevstúpila len sloboda, ale aj kapitalizmus. Obchod si všade vytváral svoje zdroje a kanály, cez ktoré mohol efektívne prúdiť.
Zrod nového trhu a rozkvet súkromného podnikania priniesol pošte v Maďarsku veľa nových zásielok. Ešte neexistovali emaily, telefonické spojenie nebolo samozrejmosťou, a preto mali ľudia, ktorí sa vyznali v meste a denne zvonili na zvončeky stoviek kancelárií a bytov, veľkú cenu.
Možno sa na nás pozerali zvrchu, ale pravda je taká, že vtedy sa dosť oplatilo byť poštárom. Dalo sa veľa zarobiť, ale nie vďaka oficiálnemu platu.
Začalo sa to jedným listom
Začiatkom nového milénia maďarská pošta ročne doručila viac ako miliardu listov a vyše desať miliárd balíkov. Bolo to také množstvo, že v tom čase sa pracovalo aj v noci, aby sa všetko stihlo kategorizovať do rána.
Prichádzajúce listy sa delili podľa okrskov a ráno ich okamžite začali poštári roznášať. Do práce sa chodilo okolo šiestej a siedmej. Potom o dve hodiny neskôr prevzali poštári roztriedené peniaze, keďže v tom čase ešte dôchodky a rodičovské príspevky neprichádzali na účet, ale výhradne do vlastných rúk.
Pre Gábora sa stalo osudovým miesto, na ktoré bežne doručoval. V jeho rodine sa nepodnikalo a on sám v tom čase ešte nepremýšľal o biznise. Keď však vycítil príležitosť, neváhal. Lenže tých menších príležitostí muselo byť najprv mnoho, ak sa chcel nakoniec postaviť na vlastné nohy a založiť si firmu.
