Forbes WomenVoice powered by PORSCHE prináša sériu inšpiratívnych rozhovorov o úspešných ženách, ktorých hlas si zaslúži počuť celé Slovensko. Nechajte sa inšpirovať ich životnými úspechmi a odhodlaním s akým sa každý deň púšťajú do svojej práce.
Jej kariéra špičkovej advokátky viedla až k pracovnému vyhoreniu. Dnes sa o svojej skúsenosti nehanbí rozprávať a so svojím občianskym združením INLY pomáha ľuďom starať sa o ich duševné zdravie.
Prečo ste sa rozhodli zamestnať v zahraničí?
Hlavná motivácia bola učiť sa od skúsenejších v oblastiach, ktorým som sa venovala. Vedela som, že ak chcem byť kompetentná, potrebujem vedomosti a skúsenosti. Vždy ma motivovala snaha učiť sa a niekam sa posunúť, no zároveň som sa chcela vrátiť domov na Slovensko. Momentálne som tu veľmi spokojná. Nikdy však nehovorím nikdy a so zahraničím stále udržujem kontakt.
Keď sa teraz s odstupom času pozeráte na váš problém s vyhorením, myslíte si, že by sa vám niečo podobné stalo aj na Slovensku?
To, či vyhoríte, nezávisí od toho, kde ste. V zahraničí síce boli vyššie nároky, ale tie by som na seba mala aj keby som bola na Slovensku. Seba si nosíme všade, nech sme kdekoľvek, a ak máme problém, dobehne nás. Aj keď okolnosti tomu môžu pomôcť, je to o osobnom nastavení. Ak sa toho vo vás postupne priveľa hromadí a nedokážete to sami spracovať, niekde sa to prejaví.
V dnešnej dobe si veľa ľudí berie toho na plecia až príliš. Kedy by mali spozornieť?
Neexistuje správny model či varovný signál. Je v zásade v poriadku, ak má človek veľa práce, pokiaľ ho to baví a nevyčerpáva ho to. Ak sa ráno zobudí, je spokojný so svojím životom a neubližuje svojmu okoliu alebo sebe, asi nie je dôvod niečo meniť. Ja som však postupne strácala chuť. Vedela som, že je niečo zle, ale nevedela som, čo presne. Prestala som sa tešiť a začala som mať zdravotné problémy. Pocit voľného víkendu bol pre mňa mrhanie časom. Bola som motivovaná len výkonmi a očakávaniami. Pre mňa osobne to bol znak toho, že to začína byť nezdravé.
Vyhľadali ste pri rozhodnutí urobiť zmenu pomoc?
Dala som si prestávku v práci, vyhľadala pomoc, prešla som na iné aktivity. Veľmi mi to pomohlo a som vďačná tým, ktorí mi podali pomocnú ruku. Dôležité je začať sa starať o seba a robiť to pod odborným vedením.
Boja sa ľudia robiť takéto zmeny v živote?
Som zástancom toho, že motivácia urobiť zmenu má byť niečo, čo je naše osobné, mali by sme to chcieť urobiť pre seba. Zadefinovanie vlastných potrieb nie je sebeckosť. Nájsť si čas pre seba nie je mrhanie časom a je dôležité si to uvedomiť. Často berieme ohľad na druhých a nevieme povedať, čo chceme. Som veľkým zástancom otvorenej komunikácie – aj v našom tíme, aj v okolí –, pretože nikomu do hlavy nevidíme.
Ako ľudia reagujú, keď sa s nimi začnete úprimne rozprávať o vyhorení?
Ľudia sú väčšinou prekvapení mojou úprimnosťou a odvahou o tom hovoriť. Nikdy som si nemyslela, že bude niekoho môj príbeh zaujímať. Sama som prekvapená zo záujmu o túto tému. Nehanbím sa za túto skúsenosť a ak náhodou tým, že o tom hovorím, niekomu pomáham, tak to stojí za to. Prešla som odbornou pomocou vo všetkých formách, ktoré v INLY poskytujeme, a mám výhodu, že rozumiem ľuďom na tej druhej strane, pretože som to prežila – aj pracovné vypätie, aj to ostatné.
Nemajú ľudia voči psychológom predsudky?
Človek nemusí ísť za psychológom len vtedy, keď už je veľmi zle. Nesmierne to pomáha v tom, aby si uvedomil seba, svoj život, každodennú komunikáciu. Sedenia s odborníkom pomáhajú viesť kvalitnejší život, rozvíjať verziu seba, ktorú chceme podporiť alebo objaviť. Je to hodina, ktorá je exkluzívne venovaná len vám, bez súdenia a hodnotenia. Základ je prevencia a keď k nám príde človek, ktorý nie je celkom spokojný v živote, aj keby mohol, dá sa to riešiť.
„Dnes sa veľa hovorí o udržateľnosti. Duševné zdravie sa toho stáva tiež súčasťou – je to udržateľnosť po ľudskej stránke,“ hovorí Zuzana Šimeková. Zdroj foto: Marek Gavlák
Myslíte si, že sa firmy na Slovensku dostatočne venujú duševnému zdraviu svojich zamestnancov?
Som milo prekvapená, koľko firiem sa na nás v poslednej dobe obracia a začínajú sa tejto téme aktívne venovať. Snažia sa vytvoriť prostredie, v ktorom ľudia cítia podporu, kde môžu rásť a budú schopní efektívne fungovať ako jednotlivci aj ako tím. Dnes sa veľa hovorí aj o udržateľnosti v rámci ekológie a sociálneho prostredia. Duševné zdravie sa toho stáva tiež súčasťou – je to udržateľnosť po ľudskej stránke.
Ponúkate firmám v tomto smere nejakú spoluprácu?
Neponúkame jednu šablónu pre všetkých. Každá spoločnosť a tím majú svoje špecifiká, o ktorých sa s nimi rozprávame, a snažíme sa pre každú spoločnosť nájsť vhodné riešenie, ktoré odpovedá na ich otázky. Stretneme sa a chceme vedieť, čo ich zaujíma a podľa toho nastavíme ponuku.
Čo si momentálne v živote najviac užívate?
V rámci INLY robím to, čo ma napĺňa a v čom vidím zmysel. Moja skúsenosť bola aj podnetom pre napísanie knihy, ktorá vyjde vo februári 2022. Uvedomila som si, že aj toto je forma, ako otvárať témy duševného zdravia s určitou odvahou a jemnosťou. Aby ľudia videli, že je v poriadku povedať, že im nie je dobre, že niečo nevyšlo a idú s tým niečo urobiť. Rada by som naďalej podporovala ľudí v tomto procese rozvoja a zmeny.
