Trasa z Bratislavy do Košíc, dlhá vyše tristo kilometrov, bude mať vlastné letecké spojenie. V Európe však ani zďaleka nepatrí medzi najkratšie, mnohé z nich musia štáty povinne dotovať.
Z Bratislavy do Košíc za menej než hodinu? Nejde o stavbu futuristickej železničnej trate, na trasu dlhú vzdušnou čiarou 312 kilometrov vzlietne pravidelné letecké spojenie.
V tendri od slovenskej vlády Roberta Fica ho minulý týždeň vysúťažil maďarský letecký dopravca Wizz Air. „Lietadlo na toto spojenie bude mať kapacitu 230 sedadiel, bude to buď Airbus 321, alebo Airbus 320. Spojenie medzi Bratislavou a Košicami bude každý deň v týždni, v pondelok a v stredu až dvakrát,“ uviedol slovenský minister dopravy Jozef Ráž.
V čase, keď sa pod tlakom environmentálnych pravidiel podobné lety skôr rušia, ide o raritu. V Európe však existujú aj omnoho kratšie spoje.
Na škótskych Orknejách sa dostanete do vzduchu medzi ostrovmi Westray a Papa Westray na približne deväťdesiat sekúnd, pričom vzdialenosť medzi oboma pristávacími dráhami sú necelé tri kilometre.
Podobne na Aranských ostrovoch pri Írsku sa lieta z hlavnej pevniny na malý ostrov Inisheer – trasa je dlhá sedem kilometrov a let trvá približne päť minút.
CENA LETENIEK V EURÁCH ZA KILOMETER
Helsinki – Tallinn 1,50 €
Bergen – Stavanger 0,48 €
Bratislava – Košice 0,07 €
Gran Canaria – Tenerife 0,38 €
Menorca – Palma 0,64 €
Atény – Mykonos 0,46 €
Ostrov Man – Liverpool 0,63 €
Frankfurt – Stuttgart 1,11 €
Oba príklady sú však skôr extrémy spôsobené geografiou, než lukratívny cestovný biznisom.
Niektoré veľmi krátke trasy však prevádzkujú aj veľké aerolinky. Zhruba 32 kilometrov meria vzdialenosť medzi fínskymi Helsinkami a estónskym Tallinnom, ktorú podľa porovnávača cien leteniek Kiwi.com ponúka dopravca Finnair za približne 123 eur.
Podobne je to na nórskom vnútroštátnom spojení medzi Bergenom a Stavangerom od dopravcu Widerøe, kde let trvá asi tridsať minút a stojí vás necelých 82 eur. Na Kanárskych ostrovoch sa z Gran Canarie dostanete na sever Tenerife za tridsať minút a 45 eur.
Slovenská verzia krátkeho letu medzi Bratislavou a Košicami by mala začínať na necelej päťdesiatke eur. Keď ČSA otvárali v roku 2005 linku na trase Praha – Brno, začínali letenky na 40,60 eura, upravené o infláciu by dnes stáli najmenej 75,90 eura.
Pre porovnanie ešte ceny za preletenú vzdialenosť: medzi Helsinkami a Tallinnom platíte za kilometer letu vyše 1,50 €, zatiaľ čo medzi Bratislavou a Košicami to bude len necelých 0,07 €.
Efektívnejšia ekonomika letov je dobre viditeľná na dlhších vzdialenostiach, ako je napríklad Praha – New York. Na tejto trase môžete letieť v prepočte za 0,06 € za kilometer.
Pre leteckú spoločnosť nie sú krátke trasy veľmi atraktívne, podobne, ako sa veľkí komerční hráči zdráhajú na slovenskej železnici rozbehnúť menšie, regionálne spoje. Veľká časť samotného letu pripadá na presun po dráhe, vzlet, stúpanie, klesanie a pristátie. To sú všetko fixné náklady na spaľovanie paliva, ktoré sa dejú bez ohľadu na to, aký dlhý let stroj čaká.
To, že v Európe takéto spoje napriek tomu existujú, možno pripísať aj systému podpory od Európskej únie, ktorej pravidlá ukladajú štátom niektoré spoje zabezpečiť.
V praxi potom na prevádzku takýchto liniek štáty prispievajú dopravcom – ide napríklad o spomínané ostrovy pri pobreží Škótska, cez nórske fjordy či prelety z ostrovov, ako sú Korzika alebo Azory.
Okrem toho údržba lietadla nezávisí len od nalietanej vzdialenosti, ale aj od počtu vzletov a pristátí. Tým sa náklady na údržbu opäť zvyšujú.
Namiesto letov úspornejšie riešenia
Linka medzi Bratislavou a Košicami síce nepatrí medzi európske povinné spojenia, slovenská vláda na ňu však prispievať bude – ročne by mala Wizz Airu zaplatiť 5,2 milióna eur.
Európski regulátori v rámci udržateľnosti dlhodobo tlačia na to, aby krátke komerčné letecké spojenia nahradil vlak. Spoločnosť Air France sa napríklad zbavila všetkých vnútroštátnych letov tam, kde mohla lietadlo nahradiť jazda vlakom či autom trvajúca menej než dve a pol hodiny. Rakúsko má podobné pravidlo s limitom troch hodín.
Rušenie krátkych letov bude v Európskej únii s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať s tým, ako sa bude blížiť rok 2050, keď chce byť dvadsaťsedmička uhlíkovo neutrálna.
Minimálne pred pandémiou to podľa prieskumu Európskej investičnej banky podporovala väčšina Európanov. Ekologické organizácie označujú francúzsky či rakúsky zákaz letov s alternatívou do troch hodín za drobný krok, no správnym smerom.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Michal Bernáth.
