V prvej polovici decembra sa na európskom trhu s elektrinou odohrala zaujímavá situácia. Bezveterné a krátke dni bez dostatku slnečných lúčov spôsobili, že Nemecko nedokázalo vyrábať dostatok vlastnej elektriny z veterných turbín a solárnych panelov.
Nemecko vyrába až 60 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Ak tieto zdroje pre poveternostné podmienky nemôžu elektrinu vyrábať a nemecké uhoľné a plynové elektrárne nestíhajú, tak kompenzovať to musí dovozom elektriny z Nórska či Švédska. To dostalo ceny v severských krajinách na rekordné úrovne.
Aj keď sú Nórsko a Švédsko vo výrobe elektriny sebestační, tak v dôsledku štrukturálnych problémov na spoločnom trhu s elektrinou na to doplácajú. Napríklad Nórsko vyrába až 90 percent elektriny z vodných elektrární a desať percent pripadá na veterné elektrárne.
Elektriny majú dostatok a často ju vyvážajú aj za hranice. Na druhej strane Švédi sa spoliehajú na výrobu elektriny z jadra, vody a vetra. Rovnako elektrinu dokáže exportovať za hranice.
Naopak Nemecko je iný príbeh. Krajina sa rozhodla odstaviť svoje jadrové elektrárne a niektoré dni nedokáže vyrábať dostatok elektriny. Teraz na toto rozhodnutie doplácajú okrem Nemecka aj viaceré európske krajiny, pretože nedostatok elektriny kompenzuje dovozom zo zahraničia, čo zvyšuje ceny. Najviac sa to dotklo v poslednom období práve spomínaných severských krajín.
Platia nemecké ceny
V Nórsku sa ceny elektriny dostali na rekordné úrovne. Pre lepšiu predstavu, tak elektrina bola v krajina tak drahá, že päťminútová sprcha stála 50 nórskych korún, čo je v prepočte asi 4,25 eura.
Nabitie 50 kWh batérie elektrického vozidla stálo viac ako 500 nórskych korún, čo je v prepočte 42,50 eura. Aj keď sa im spotreba výrazne predražila, Nóri takto vysoké ceny neplatia, pretože im vysoké ceny elektriny kompenzuje vláda.
Téma sa v krajine stala v posledných dňoch veľmi diskutovanou. Niektorí upozorňujú, že nedáva zmysel, keď majú prebytok elektriny, ale sú nútení platiť nemecké ceny za elektrinu vyrábanú v ich vodných elektrárňach. Hovorí sa dokonca aj o tom, že by Nóri odpojili káble elektrickej sústavy smerujúce do Nemecka, Dánska a Veľkej Británie.
Podobne vysoké ceny sužujú aj Švédsko. Premiér Ulf Kristersson a ministerka pre energetiku Ebba Buschová vinia zo vzniknutej situácie rozhodnutie Nemecka skončiť s jadrovou energiou.
„Urobili rozhodnutie pre svoju krajinu, na ktoré majú právo, ale malo to veľmi vážne následky,“ vyhlásila ministerka.
Keď je produkcia veternej energie v susednom Nemecku nízka, švédska elektrina sa vyváža, aby sa vyplnila medzera, čím sa znížia dodávky dostupné pre švédskych spotrebiteľov a zvýšia sa ceny.
Švédsko sa do spoločného európskeho trhu s elektrinou zapojilo len v októbri 2024. Aj napriek problémom, nie je odchod zo spoločného trhu s elektrinou v súčasnosti prioritou švédskej vlády. Namiesto toho uvažujú o nových opatreniach, ktoré by domácnostiam a firmám problém pomohli riešiť.
Návrat k jadru je možný
Zavretie nemeckých jadrových elektrární nespôsobuje len veľké výkyvy v cenách elektriny, ale je tu aj environmentálny aspekt. Francúzsko tradične sa spolieha na jadrovú energiu ako hlavný zdroj výroby stabilnej a nízkoemisnej elektriny.
Naopak Nemecko sa rozhodlo jadrové elektrárne zatvoriť. Výsledkom je, že v Nemecku sú emisie oxidu uhličitého na vyrobenú kilowatthodinu (kWh) až 381 gramov a vo Francúzsku len 56 gramov, ukazujú dáta energetického inštitútu Ember za rok 2023. Môžu za to nemecké uhoľné a plynové elektrárne, ktoré musí krajina zapínať v časoch, keď obnoviteľné zdroje energie nevyrábajú dostatok elektriny.
Pre porovnanie, v prípade Slovenska je to 117 gramov oxidu uhličitého na vyrobenú kilowatthodinu. Slovensku sa darí kontinuálne znižovať množstvo emisií pri výrobe elektriny. Kým v roku 1990 bolo potrebných 386 gramov oxidu uhličitého na vyrobenú kWh, tak vlani to bolo len spomínaných 117 gramov.
Toto číslo nebude konečné. Slovenské elektrárne totiž v poslednom období rozhodli zatvoriť posledné dve uhoľné elektrárne na Slovensku, čo bude mať ďalší vplyv na znižovanie emisií pri výrobe elektriny.
Návrat Nemecka k jadru je možný, len si to vyžaduje zmenu postoja. Štúdia spoločnosti Radiant ukazuje, že pokiaľ dôjde k legislatívnym zmenám a zastaví sa včas demontáž odstavených reaktorov, tak tri reaktory môžu byť spustené behom štyroch rokov.
Elektráreň v Brokdorfe by mohla byť potenciálne uvedené späť do prevádzky koncom roka 2025 za cenu výrazne nižšiu ako jedna miliarda eur. V prípade zariadení Emsland a Grohnde by mohlo dôjsť k obnove prevádzky v roku 2028. Spolu by mohli priniesť dodatočnú kapacitu 4GW.
