Hovoria mu Vlad alebo Vladi. Vidí okolo 250 hokejových zápasov ročne. Lieta po celom svete a časť života trávi na tribúnach. Hokejový skaut Vladimír Havlůj hľadá pre Detroit tých najlepších hráčov už 34 rokov.
Do jeho rajónu patrí Česko, Slovensko, Nemecko a Švajčiarsko. Jeho príbeh je pozoruhodný, plný šťastných náhod aj obrovskej usilovnosti. Všetko by však bolo možno inak, keby kedysi jeho manželka nesedela v lietadle vedľa Jaromíra Jágra staršieho.
Aj teraz sleduje Vladimír Havlůj práve prebiehajúce MS v hokeji 2024. Zišli sme sa v hokejovom Kladne, kde býva s celou rodinou.
„Musím vás upozorniť, nie som výrečný. Som 35 rokov ženatý, rozhovory vedie manželka a ja len prikyvujem,“ smeje sa dobrosrdečne. Vzápätí sa chytá slová a začne sám od seba rozprávať.
Opisuje, ako sa práve vrátil z Fínska, kde sa hrali MS v hokeji 2024 do 18 rokov. Jeho povolaním je totiž „amateur scout“, čo znamená, že pozorne sleduje mladých hráčov okolo 16 a 17 rokov – tento rok konkrétne ročník 2006.
Ako spozná hokejový talent? „Musí byť víťazný typ. Nesmie si to chcieť užiť, musí to chcieť vyhrať. Musí zvládnuť stres, ktorý sa mu postupne zvyšuje. Potrebujem hráča, ktorý toto pochopí a ide sám za seba,“ opisuje Havlůj, podľa ktorého možno špičkových hráčov spoznať hneď.
„Ja sa riadim aj šiestym zmyslom. Hráč vám jednoducho padne do oka,“ dopĺňa a v našom rozhovore hovorí aj o tom, prečo je na tom český hokej tak zle. Popisuje, ako hodnotí výrazné talenty a komentuje, kam sa podela fyzická kondícia aj pracovitosť mládeže.
Vladimír Havlůj už niekoľko dekád spolupracuje s Detroitom a vo svojich 68 rokoch je najstarším českým hokejovým skautom. Stále však plánuje svoju pracovnú budúcnosť. „Chcel by som to robiť pokojne aj do 70,“ vyhlasuje energický muž.
Ako sú na tom Česi počas MS v hokeji 2024?
Sledujem pár talentov. Kouč Rulík má problém postaviť mužstvo zo špičkových hráčov NHL. Naši reprezentanti, ktorí tu sú, hrajú vo štvrtých päťkách alebo na farmách. Bohužiaľ, český hokej išiel za posledných 15 rokov drasticky dole.
Do ktorých krajín jazdíte v rámci svojej práce sledovať hráčov?
Jazdím po junioroch do Švédska, Fínska, Lotyšska, Česka, Slovenska, Nemecka a Švajčiarska. Toto robím už od roku 1990. Prvých päť rokov som robil na čiastočný úväzok, len Česko a Slovensko a niekedy Rusko – tam boli totiž nemožní skauti. Každý rok niekoho vyhodili. Teraz to už tak nie je, ale vtedy áno. Rusko sa sleduje len z videa, a preto išla ruská KHL dole.
Prečo boli nemožní?
Potrebovali ste človeka, ktorý rozumie hokeju, je pracovitý a vie po anglicky. Táto trojkombinácia bola v Rusku nemožná.
Ako sa to pre vás v roku 1990 začalo?
Musím ísť späť do roku 1989.
Poďme.
Trénoval som v Kladne ôsmu triedu a v tom čase bol veľký turnaj v Kanade, kde hrajú hráči do 17 rokov. Rok predtým tam bol Litvínov so súčasným generálnym manažérom národného tímu Petrom Nedvědom a on tam za komunizmu zostal.
Náš tréner Václav Slánský, ktorý trénoval dorast, sa poznal s trénerom Baránkom z Litvínova a on nám dohodil práve ten nasledujúci rok výber Kladna v 89. cez Vianoce.
Aké to bolo?
Turnaj sme vyhrali a boli tam za mediálne hviezdy. Okrem politruka, ktorý nás sprevádzal. Ten bol ticho a nevedel, čo hovoriť. Boli sme v televízii a v rádiu, vtedy v Rumunsku popravili Ceaușesca a diali sa veľké zmeny.
Čo bolo potom?
Začali sa hľadať skauti. Zrazu všetci mohli ísť „von“. Ja som študoval telesnú výchovu a angličtinu, učil som na gymnáziu a trénoval žiakov. Po revolúcii som sa zúčastnil jednej súťaže a dostal ponuku učiť v Amerike, v Columbuse na strednej škole South High School.
To znie úžasne.
Lenže oni mi tu poplietli program. Mal som učiť angličtinu pre cudzincov. Na mieste som zistil, že chceli, aby som učil svetovú literatúru. Začínal som Antigonou, gréckou drámou a podobne.
Ako vám to išlo?
Bol som o hodinu vopred pred žiakmi (smiech). Trápil som sa. Za komunistov tu nebola možnosť poriadne hovoriť anglicky. Po polroku sa to zlomilo a začal som premýšľať v angličtine.
Druhý semester mi zmenili výučbu, jazdil som teda po školách, kde som učil telovýchovu a hudbu. Vzal som gitaru a spieval zahraničné pesničky, ktoré mali českú verziu, alebo ma pozvali na strednú školu, aby som hovoril o hre Audience od Havla. Ja som to však nečítal.
Zakázaná literatúra…
No práve. Musel som ísť do knižnice a všetko som si naštudoval.
Boli ste presvedčivý?
Aby si vás v Amerike všimli, tak musíte urobiť show. Bol to obrovský kultúrny šok a vôbec zvláštny rok. Jaromír Jágr bol draftovaný Pittsburghom, bol tam jediným Čechom. Moja manželka so mnou vtedy ešte v Amerike nežila, dorábala si školu a letela za mnou až koncom septembra. Zhodou okolností sedela v lietadle vedľa Jágrovho otca.
Foto: Lukáš Procházka
Letel za synom…
Jarda (Jaromír Jágr, pozn. red.) tam bol totiž nešťastný. Hral u nás už ako sedemnásťročný za národné mužstvo, tam prišiel a hral napríklad len desať minút za zápas. Otec Jágr to letel riešiť. Moja žena je z Moravy, hokejom neovplyvnená, a začala sa s ním baviť. Pán Jágr totiž nevedel anglicky.
S manželkou sa dohodli, že na schôdzku s generálnym manažérom Pittsburghu pôjdem tiež, pomôcť s dorozumením. Craig Patrick (vtedajší generálny manažér klubu, pozn. red.), férový človek, nám to vysvetlil. Nechceli, aby Jarda veľmi rýchlo vyletel, mal krízu a zase spadol. Chceli ho postupne zapracovávať.
Čo bolo ďalej?
Môj kolega v škole ma na základe týchto skúseností poštuchol, aby som im ponúkol, že by som pre nich mohol robiť skauta. Mne by to nenapadlo. Napísal som listy všetkým mužstvám v NHL a päť ich odpovedalo, nech sa dostavím na interview.
Bola práve Veľká noc, tak sme sa so ženou rozhodli, že to vezmeme ako objavný zájazd. Detroit, Buffalo, Boston a v New Yorku Islanders a Rangers. Prišli sme do Detroitu a mal som pohovor.
Ako prebiehal?
Uviedol som napríklad, že hovorím po rusky. Zavolali tam ruského hokejistu Sergeja Fjodorova a povedali, nech sa spolu bavíme. Na konci mi povedali, že sa dohodneme. Ja som bol nadšený, o tom sa mi vôbec nesnívalo.
Lenže vás čakali ďalšie pohovory.
Generálny manažér Detroitu vytáčal telefón a ja som mal tým ďalším generálnym manažérom povedať, že už nemám záujem, takže som v Detroite od sezóny 90/91. V tom čase boli Česi fakt dobrí. To bolo Rusko, Švédsko, my. Fínsko sa potom začalo doťahovať.
Jazdili ste po revolúcii do Ruska?
Generálny manažér mi zavolal, že by som mohol na full-time pracovať z Moskvy. Nechcel som, ale povedal som, že tam môžem lietať. Bol som tam aj týždeň pred začiatkom vojny. Teraz už zápasy sledujeme iba cez internet. Môžete si jednotlivého hráča rozfázovať – ja sa de facto nepozerám na hokej, ale len na hráča. Koľkokrát neviem, aké je skóre.
Čo všetko sledujete?
Ako korčuľuje, ako sa správa, čo robí na striedačke, či je naštvaný, ako vníma kritiku. Tí chlapci sú vo veku 16 a 17 rokov a sú ako záchodové dosky. Je to s nimi hore-dole (smiech).
Keď hráča vidím päťkrát alebo desaťkrát, tak ho spoznám, aj keby nemal číslo. Je to nejakých päť vlastností, hovorí sa tomu päť „s“. Skating, teda korčuľovanie. Hockey sense, to znamená, ako mu to páli, či číta a predvída hru. Niektorí hráči majú „IQ tykve“, ale prídu na ľad a sú geniálni. Motorická inteligencia s IQ nesúvisí. Keď je hráč veľmi šikovný, nie je dravý a veľmi rozmýšľa.
Potom sú skills, teda streľba a vedenie puku. Nasleduje size a strength, veľkosť a sila. Niečo sa dá urobiť a vylepšiť, ale nie všetko. Posledná je soul, duša, ale vlastne aj srdce. Či sa hráč vracia, či bojuje za stavu päť nula, či je konzistentný.
Koľkokrát by ste hráča mali vidieť, keď ho chcete draftovať?
Najmenej desaťkrát. Aby sa hráč naozaj zlepšil, radím naberanie skúseností v zahraničí. Keby Pastrňák neodišiel do Švédska a zostal u nás, presadil by sa až neskôr. Záleží aj na tom, ako je chlapec vychovávaný a či je vedený k samostatnosti. Nemôže to byť mamin chlapček.
Nie vždy sú financie a ja si cením obyčajných chlapcov, ktorí to dokážu bez rodičov. Úroveň českého hokeja klesá s rastúcou úrovňou vozového parku pred zimným štadiónom.
Ako sa dá hokej kombinovať so školou?
Predtým sa trénovalo po škole. Mohli ste chodiť napríklad aj na gymnázium. Bola obrovská motivácia, aby sa človek dostal napríklad na lepšiu vojnu alebo do zahraničia. Teraz sú však tréningy aj ráno a všetko je inak. Deti majú veľa záujmov, športy sa preťahujú navzájom. Je to ťažšie a drahšie. Deti sú rozmaznanejšie.
Tréner je koľkokrát viac ako otec. Keď ste profesionálny kouč, tak si z detí robíte otrokov. Lenže musíte vykazovať činnosť. Máte tam deti od rána do večera a v 15 sú z nich hokejoví dôchodcovia. Úroveň nášho hokeja tak klesá.
Aký charakter musí mať hráč?
Keď začnem žiačikmi, tam chcú hrať všetci. Potom sa roztvárajú nožnice. Musia byť víťazné typy. Nechcieť si to len užiť, ale chcieť vyhrať. Musia zvládnuť stres, ktorý sa postupne zvyšuje. Potrebujem hráča, ktorý toto pochopí a ide sám za seba.
To nie je pre každého…
Teraz sa navyše zistilo, že chlapci vo veku 15 rokov nemajú fyzickú kondíciu. Vydržia hrať tretinu-dve, ale potom odpadnú. Nasadili im šport testery a 80 percent sa nedostane v číslach tam, kde by mali byť. Tréner vám však povie, že ho nemôže vyhodiť, že iných hráčov nemá. Predtým mali deti aj rovnakú výstroj, teraz už na všetko finančne nemajú.
To bol tuším aj prípad Pastrňáka…
Áno, ale preto, že chlapec bol geniálny, nemusel platiť príspevky a dostával výstroj. To je výnimka. Niektorí sa vyšvihnú usilovnosťou, ale musí tam byť talent.
Vieme sa o talenty starať?
Teraz je v národnom mužstve brankár Lukáš Dostál, ktorý chytá v Anaheime. Bol v Brne a my sme ho sledovali. Bol to gólman, ktorý by mohol ísť na draft. Chytal v juniorke, v áčku ho nechali chytať len raz-dvakrát v sezóne, potom ho agent poslal do Fínska a Dostál chytal najvyššiu fínsku dospelú ligu. Z dvojky sa vypracoval na jednotku počas jednej sezóny. Takže asi tak.
Kto je podľa vás najlepší hráč v tohtoročnom drafte NHL?
Kanaďan Celebrini.
Čo všetko rozhoduje o tom, kedy bude hráč v drafte vybraný?
Niekedy pozícia – keď potrebujete stredného útočníka alebo obrancu. V priemere draftujeme sedem hráčov, niekedy menej, keď sú tam výmeny. Ja tým mojim chalanom hovorím, že musia byť pripravení za nejaké dva-tri roky naskočiť, pretože za nimi je ďalších sedem hráčov a je to ohromný boj.
Teraz som napríklad videl na majstrovstvách sveta osemnástok zápas Švédska s Kanadou, za ktorú nastúpil Gavin McKenna. Ten ide na draft až v roku 2026, ale môže to byť nový Connor Bedard, možno bude ešte lepší. To vidíte hneď, to spozná ktokoľvek. Ten chlapec to má.
Všetkých päť „s“?
Myslím, že áno. Potom je druhá garnitúra hráčov, ktorí sú dobrí, ale niečo im chýba. Moja skúsenosť je, že keď má ten hráč dve skvelé, dve nadpriemerné a jednu zlú vlastnosť, tak NHL hrá. Hráč, ktorý má päť vlastností nadpriemerných, ju nehrá.
Napríklad spomínaný Bedard je pomerne malý, ale má geniálny cit. Priemerný hráč ide za pukom. Bedard ide tam, kde puk bude o minútu. Ono to vyzerá jednoducho, že tam vždy je, ale je to absolútne geniálna predvídavosť.
Foto: Lukáš Procházka
Mal vlastne Jaromír Jágr všetkých päť „s“?
Jágr je takzvaný franchise player. Takých je v NHL 10 alebo 15. Hráči, čo majú všetko. Jardu nemusel nikto nič učiť, mal nadanie, ale bol zvyknutý pracovať a robiť sám. Mal úžasný fyzický fond, okrem slabín sa mu vyhýbali zranenia. Jeho rovesníkom bol Patera, ktorý mal lepšie ruky, mal to isté myslenie, ale bol vyžla. Jarda mal všetko.
Naozaj všetko?
Možno jednu slabinu mal: jeden tréner v NHL o ňom kedysi povedal, že je rakovina kabíny. Keď bol hlavná hviezda, ale nedarilo sa mu, preniesol to na ostatných. Nebol taký líder, aby zabrzdil svoje ego pred tímovou prácou. Inak nemá slabinu, rovnako ako ju nemal Gretzky a Lemieux. Oddal tomu všetko. Treba však odlišovať hráča Jágra a manažéra Jágra.
V akom slova zmysle?
On chce robiť všetko sám. Môj bývalý generálny manažér Jim Nill hovoril, že je potrebné vybrať si správnych ľudí a nechať ich pracovať.
Poznáme nejakého hráča, na ktorého ste ukázali a vybrali ste ho vy?
Skauting je tímová práca. Keď chceme hráča do prvého kola, tak ho musí vidieť generálny manažér, hlavný skaut a dvaja ďalší lokálni. Musí tam byť konsenzus. Do novembra, do Vianoc musím obísť všetky mužstvá a zostaviť poradie hráčov.
Kedysi som sa však takto v tíme prihováral za Jirku Hudlera, Tomáša Fleischmanna alebo napríklad Tomáša Tatara. Niekedy naopak pokojne neukážem na nikoho a tím mi v tom verí. Keď ale potom hráča vytipujem, pozvem hlavného skauta, aby sa na neho prišiel pozrieť.
Vedia to hráči?
Vždy im hovorím, že nikdy nevedia, kto ich sleduje. S hlavným skautom prídeme napríklad raz či dvakrát a podľa ich výkonov nám u nich môže aj výrazne klesnúť poradie.
Máte konkrétny príklad?
Kedysi sme takto mali vytipovaného Zdena Cháru, veľkého obrancu. V prvom zápase bol veľmi fyzický a v druhej minúte išiel na trestnú lavicu. V ďalšom zápase už bol veľmi zabrzdený. Hlavný skaut si ho dal v poradovníku nižšie a vyfúkli nám ho New York Islanders.
Hokejista Zdeno Chára. Foto: SITA/AP Photo/Winslow Townson
Je to tvrdé, nie každý má do NHL priamu cestu. Schválne si tipnite, koľko chalanov ročníka 2006 z celej Európy sa do NHL dostane.
Pätnásť?
Osem až desať. Ja dokážem spoznať, či hráč zvládne hrať vyššiu európsku ligu, ale tiež rozhoduje šťastie, napríklad u gólmanov. Dobrý hráč sa však presadí a musí vydržať. Vek 16 až 20 je kľúčový, musíte makať.
Koľko zápasov vidíte ročne?
Bolo to 280, teraz tak 250. Keď sú špičkoví hráči, jazdíte menej. Keď nie sú, jazdíte viac. Aj z tých priemerných sa ukáže, že niekto „hrá“. Jeho správanie na ľade je len jedna vec.
Ja sa musím baviť aj s trénerom, s rodičmi, so spoluhráčmi. Svojim synom som vždy hovoril, aby sa pozreli na matku svojho dievčaťa a uvidia nevestu. Keď to preženiem, tak v hokeji sa zase pozeráme na zázemie rodiny.
Čo z toho vyčítate?
Keď má otec v garáži 10-tisíc mercedesov, už to spoznáte. Ja mám najradšej chlapcov s vášňou pre hokej a talentom, ktorí si to zároveň museli vybojovať a vydrieť. Aj keď nie sú ideálni. Niekto je možno grázlik a robí hlúposti… Potom prichádza otázka, či s tým tréner dokáže pracovať.
Musíte mať dosť kočovný život, vidieť toľko zápasov.
To ste povedali zle. Mali ste povedať: „To musíte mať milujúcu manželku.“
To asi tiež…
Moja práca sa dosť zmenila. Teraz stále spracovávam správy na počítači. Tohtoročný draft je posledný klasický draft, kedy sa stretneme pri jednom stole a radíme sa. Budúci rok pôjdeme do Detroitu a budeme mať online hovor, aby sa ušetrilo.
A čo sa týka sledovania hráčov?
Nemyslím si, že to tak bude. Oko je oko a ja sa riadim aj šiestym zmyslom, mám za sebou dekády skúseností. Napríklad Roman Polák má 400 zápasov v NHL, ale kým nevidím jeho reporty, tak neviem, aký je skaut. Nie každý obstojí aj mimo ľadu. Vezmite si toho Jágra – skvelý hráč, zlý manažér. Gretzky – skvelý hráč, ale hovorí sa o ňom, že je najhorší tréner.
Pomýlili ste sa niekedy?
Mal som brankára, o ktorom som si myslel, že bude chytať. Volal sa Marek Schwarz, nastupoval aj za národný tím. Ale nedokázal to. Našťastie ho draftoval niekto iný. Môj prvý hlavný skaut mi poradil, že ak si nie som istý nejakým hráčom, mám ho nechať iným.
Ešte nejaký príklad?
Nikita Kučerov, dnes špičkový hráč Tampy Bay. Mal som ho v poradovníku na prvej pozícii. Vtedy sme však najali psychológa a so všetkými hráčmi, ktorí boli v rebríčku, robil psychotesty. Boli minimálne na pol hodiny a v angličtine, Kučerov anglicky nevedel, tak sme to s ním prechádzali.
Psychológ to vyhodnotil a povedal, že máme dať ruky preč, že to je zlý človek. My sme ho teda, bohužiaľ, nevzali a tento rok je to najproduktívnejším hráčom ligy. Je to lotéria. Ak vám niekto povie, že vedel, že hráč bude dobre hrať a chytí sa, klame.
Ako dlho ešte plánujete byť skautom?
Zmluvu mám na rok. Mám mladšiu ženu, ktorá bude ešte šesť rokov pracovať. Už cítim, že som pomalší na počítači, ale oproti mladým chalanom mi pomáha skúsenosť. Som iba otrávený z toho, že tu nemáme hráča. Mám v rebríčku len troch, mával som desať. Generálny manažér Detroitu Steve Yzerman má ešte rok zmluvu, my, skauti, tiež, aby sme prípadne skončili s ním.
Vychovali ste si aj nejakého nasledovníka?
Áno, no nie je to ľahké. Často to chcú robiť bývalí hráči. Sú zvyknutí na veľké peniaze a neviete, či ich to bude baviť, či budú jazdiť, či budú drieť.
Ako sa vlastne práca skauta získa? Dnes už asi nestačí letieť v lietadle s otcom budúcej hviezdy.
Na odporúčania a referencie, oni si vás potom vyskúšajú a dostanete zmluvu na rok. Troch-štyroch skautov, ktorí v súčasnosti pracujú pre iné mužstvá NHL, som odporučil ja. Keď budem končiť, odporučím jedného zo synov.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Julie Mahlerová.
