Slávny oceánsky prieskumník a environmentalista Jean-Michel Cousteau ani vo veku 84 rokov nevykazuje žiadne známky spomalenia. Jean-Michel, syn legendárneho oceánografa Jacquesa Cousteaua, zasvätil svoj život učeniu ostatných o dôležitosti ochrany oceánov.
To je taktiež podstatou jeho partnerstva s The Ritz-Carlton v programe Ambassadors of the Environment, ktorý hosťom dáva možnosť preskúmať úchvatnú krásu miestneho morského života a zároveň sa dozvedieť o dôležitosti zachovania týchto krehkých ekosystémov pre budúce generácie. Program sa začal v The Ritz-Carlton, Grand Cayman, a rozšíril sa do ďalších hotelov po celom svete.
Na Deň Zeme sme si sadli s Cousteauom do jednej z víl hotela The Ritz-Carlton na Maldivách, ktorý debutoval prvý program s názvom Ambassadors of the Environment v Ázii. Porozprávali sme sa o jeho záväzku k ochrane prírody, o podmorských dobrodružstvách aj o novom televíznom programe mapujúcom zmeny na miestach, ktoré v minulosti navštívil.
Aké sú vaše najskoršie spomienky na oceán?
Na juhu Francúzska, kde som vyrastal, som bol vždy fascinovaný všetkými tvormi, ktoré som nikde inde nemohol vidieť. Patrili medzi ne napríklad chobotnice. Žili priamo tam, vedeli meniť farbu, štruktúru a mali osem chápadiel.
Ako dieťa som niektoré z nich začal chytať a predávať, aby som si mohol kúpiť cukríky. Dnes by som za to skončil vo väzení alebo by som bol aspoň potrestaný. Odvtedy som sa naučil veľa o životnom prostredí a potrebe ho chrániť. Ako ľudia berieme totižto viac, ako dokáže príroda vyprodukovať. Musíme chrániť každý druh, pretože rozmanitosť je synonymom stability. Myslím, že ideme tým správnym smerom, ale čas je tu veľmi dôležitý.
Vplyv aj na ľudí, ktorí v týchto veciach rozhodujú, či už vo vláde alebo v priemysle, je tiež nevyhnutný. Väčšina z nás má rodiny, deti a vnúčatá. Musíme vytvoriť most medzi ich bezprostrednými povinnosťami, rozhodnutiami a záväzkami pre budúcnosť.
Teším sa viac ako kedykoľvek predtým, pretože vidím pokrok. Podarilo sa mi osloviť aj bývalého prezidenta Georga W. Busha, ktorý sa v tom čase pokúšal nielen o znovuzvolenie, ale aj presadzovanie ropného a plynárenského priemyslu. Môj film Jean-Michel Cousteau: Ocean Adventures „Voyage to Kure“ o regióne oceánu v okolí Havaju som natočil s cieľom presvedčiť aj týchto ľudí, že podobné regióny treba chrániť.
Boli sme dokonca pozvaní na premietanie filmu v Bielom dome. Sedel som vedľa Laury Bushovej, ktorá mi položila milión otázok. Po predstavení nás prezident všetkých pozval na obed a požiadal ma, aby som si sadol vedľa neho. Neustále mi kládol otázky. Na konci našej diskusie povedal: „Poďme s tým niečo spraviť.“ Na to nikdy nezabudnem.
O tri týždne neskôr nás opäť pozvali do Bieleho domu a on podpísal dokument, ktorým vytvoril najväčšiu morskú chránenú oblasť na planéte, skoro dva kilometre dlhú. Pred ôsmimi alebo deviatimi rokmi navštívil región aj prezident Obama. Keď sa vrátil, povedal: „Pridám ďalších 320 kilometrov.“
Podnietili vás vaše skúsenosti z detstva k tomu, aby ste vytvorili program Ambassadors of the Environment?
Stopercentne. Stále si pamätám všetko, čo som robil v detstve, aj keď si niekedy nespomeniem na to, čo som robil minulý týždeň. Dieťa je ako špongia a všetko absorbuje. To, čo sa deti naučia, môžu neskôr zdieľať s rodičmi, priateľmi a susedmi. V dnešnej dobe žijeme úplne inak, ako keď som bol dieťa ja – nemal som mobil ani počítač. Teraz ich má každý a šírenie informácií je oveľa rýchlejšie.
Podľa správy z roku 2020 majú Maldivy jedno z najhorších znečistení mikroplastmi na svete. Ako sa zmenil Indický oceán v priebehu rokov?
Vzdelanie snáď prinúti ľudí, aby prestali používať svoju ulicu či rieku ako odpadkový kôš. Môžu si síce povedať, že odpad je preč a už ho neuvidia, ale s dažďom sa nakoniec všetko dostane do oceánu. Veľa vtákov napríklad putuje z iných častí sveta na jedno konkrétne miesto, aby tam nakládli vajíčka. Tieto mláďatká musia nakŕmiť, aby mohli lietať, a preto rodičia zbierajú z oceánu všetko, čo ulovia, no veľa z toho je z plastu – zapaľovače, zubné kefky a vrchnáky z fliaš. Milióny z nich zomierajú, pretože takúto diétu, samozrejme, nemôžu prežiť.
Plast však nie je jediný problém. Musíme sa zamerať na veci, o ktorých tak často nehovoríme: chemikálie a ťažké kovy. Dáte si aspirin, pretože vás bolí hlava. Kam ide tá chemikália? Bohužiaľ, nakoniec sa dostane až do oceánu.
Vo svojom TED Talk z roku 2012 ste povedali, že asi 4 000 až 5 000 detí mladších ako päť rokov zomiera každý deň, pretože nemajú vodu alebo je ich voda znečistená.
Ak nám na našom druhu naozaj záleží, musíme to okamžite vyriešiť. Ak niekde nie je voda, nie je tam život. Znečistená voda životu veľmi škodí a milióny ľudí zomierajú. Môžeme a musíme to zmeniť. Dnes neexistuje žiadne ospravedlnenie pre to, aby deti zomierali na nedostatok vody.
Čo by ste chceli, aby bolo vaším odkazom?
Nepotrebujem, aby si ma ľudia pamätali – nezaujíma ma to. Najradšej budem, keď si ľudský druh uvedomí, že máme privilégium rozhodnúť sa nezmiznúť. Je to naša voľba. Stačí sa lepšie rozhodovať a byť oveľa kreatívnejší. Ak aj ľudia vyhynú, príroda bude určite pokračovať. Sám mám však deti a vnúčatá a chcel by som, aby mali rovnaké privilégium ako ja, keď som bol v ich veku.
Na čom teraz pracujete?
Pracujem na televíznom seriáli, ktorý si vyžaduje veľkú finančnú pomoc. Mám tiež neziskovú spoločnosť Ocean Futures Society, ktorú som vytvoril na počesť môjho otca, keď zomrel. Pomáha mi získať prostriedky na vytvorenie seriálu. Chcem navštíviť mnohé miesta na planéte a ukázať, aké to bolo kedysi a aké to je teraz.
Verím, že takýto pohľad nám umožní lepšie pochopiť prostredie, s ktorým sme spojení a tiež vidieť správanie rôznych druhov, ktoré sme predtým nepoznali. Zameriame sa na veľryby a delfíny, ktoré sú pre oceán tým, čím sme my pre pevninu. Majú rodiny, sú to prieskumníci a dobrodruhovia a nájdete ich na 70 percentách planéty. My, ľudia, sme len na 30 percentách. Musíme to pochopiť a ochrániť ich.
Kam najradšej chodíte na dovolenku?
Milujem Maledivy. Je však veľa miest, ktoré chcem ešte navštíviť a naďalej sledovať, aký pokrok robia.
Ešte sa potápate?
Potápam sa každý deň. Aj zajtra ráno o 9:00. Chcem sa vrátiť na miesto, kde som sa už raz ponoril, aby som znovu videl a pochopil prostredie tohto miesta.
Čím sú pre vás Maldivy výnimočné?
Počasie. Mám pocit, že Maldivy sú chránené pred klimatickými zmenami. Prečo? Neviem, ale je to tu dlhodobo veľmi stabilné. Sme tu len druhý rok, no už teraz sa chcem každý rok vrátiť a vidieť náš pokrok.
Zdá sa, že sa nikdy neprestávate učiť.
Nikdy. Ľudia sa ma často pýtajú: „Aký bol tvoj najlepší ponor?“ Vždy im hovorím, že ten ďalší, pretože buď uvidím nový druh, alebo iné správanie zvierat a vplyv, ktorý má na životné prostredie.
Mojou misiou, ktorú by som rád zdieľal s každým na planéte, je, ak chránite oceán, chránite aj seba. Kdekoľvek žijete, ste tak či onak spojení s oceánom. Musíme si osvojiť spôsob správania, ktorý pomôže nášmu druhu.
Budem pokračovať v tom, čo robím, kým nebudem mať 107 rokov. Vtedy oslávim 100 rokov svojho potápania.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je prispievateľka Jennifer Kester.