V konskom svete pozná jej meno každý. A nielen tam. Pritom nebyť detských výstrelkov, možno by táto firma nikdy nevznikla. Equiservis založil Stanislav Hakr pred viac než tridsiatimi rokmi, sám.
Dnes má okolo deväťdesiat zamestnancov, tri predajne – dve v Prahe a jednu v Brne – a tržby, ktoré sa pohybujú v desiatkach miliónov eur. A hrdí sa tým, že je najväčší predajca jazdeckých potrieb v strednej a východnej Európe.
Ale späť na začiatok, do čias, keď mal Stanislav Hakr približne dvanásť rokov a počas prázdnin s partiou kamarátov na chalupe na dedine vymýšľali všelijaké zábavky. „Hodili sme na cestu peňaženku na šnúrke a čakali, kto sa chytí. Alebo sme zobrali škatuľu od topánok, nazbierali do nej hovienka babkinho psa a nastražili ju na cestu. Za hlbokého socializmu bola taká škatuľa od topánok lákavá, takže ju čoskoro niekto zobral – a jej obsah sa mu vysypal do auta,“ opisuje.
Mal smolu – alebo možno skôr šťastie –, že na ich výčiny prišlo a rodičia poslali Stanislava za trest na pioniersky tábor. A keďže v okolí bol len konský tábor, ktorý organizoval žrebčín v Kladruboch, prvýkrát sa dostal ku koňom, do ktorých sa rýchlo zamiloval. „Začal som na nich jazdiť a išlo mi to. Vyhrával som súťaže, lenže potom prišiel pád počas terénnej jazdy v Kladruboch, zlomil som si stavec a s jazdením bol na dlhý čas koniec,“ spomína.
Keď nastúpil do prvého ročníka na Vysokú školu poľnohospodársku – odbor informatika –, prišla po pár mesiacoch Nežná revolúcia. Otvorili sa hranice a s nimi aj možnosti cestovať. Hneď na Vianoce odišiel Stanislav do Viedne, v lete potom na brigádu do Anglicka okopávať kapustu.
Equiservis
Vedel však, že pri koňoch chce zostať, aj keď tušil, že v sedle už nebude. Vnímal dieru na trhu s jazdeckým vybavením. V hlave sa zrodil plán a názov firmy Equiservis – zložený z latinského slova pre koňa a zo slova servis. Chápal, že ak chce v biznise preraziť, musí ovládať cudzie jazyky.
Počas ďalších prázdnin tak odišiel na štyri mesiace na brigádu do Nemecka a k angličtine pridal aj nemčinu. Keď sa vrátil, k štúdiu informatiky si pridal aj ekonómiu a v štvrtom ročníku aj psychológiu – odbory, o ktorých vedel, že ich v podnikaní využije.
Firma za prvé peniaze
Equiservis založil v roku 1993, vložil doň svojich zarobených 1600 mariek a od otca si požičal auto s prívesom. S tým vyrazil do Nemecka, kde od dodávateľa nakúpil tovar a na pretekoch v Troji ho potom predával v stánku. „Boli to vtedy hlavne chemické prípravky – mazanie pre kone, šampóny, repelenty. Postupne som pridával ďalší sortiment – oblečenie, vybavenie pre jazdcov,“ približuje.
Tovar predával na záhrade rodičovského domu zo starého Fordu Transit. Svoju kanceláriu si potom zriadil na druhom poschodí, kde nakoniec spojením niekoľkých miestností vznikla aj prvá predajňa.
Dnes firma sídli v stredočeskej Rudnej. Budova bývalého autoservisu bola presne to, čo Stanislav Hakr hľadal. Vo vedení už navyše nie je sám, prizval si spoločníka Jana Houšteckého.
„Do vtedajšej predajne na Smíchove prišiel zákazník, ktorý si kúpil jazdecké rukavice. A moju dnes už bývalú manželku, ktorá tam predávala, zaujal svojimi znalosťami, odborným pohľadom a spôsobom myslenia. Zavolala mi, že takého človeka musím mať. Tak som si ho vyhľadal v systéme a ponúkol mu miesto,“ rozpráva Stanislav Hakr, ako Equiservis získal druhého majiteľa.
Equiservis
Napriek tomu, že mal vtedy Jan Houštecký ponuku z veľkej medzinárodnej spoločnosti, nakoniec dal prednosť Stanislavovi. Ten mu navyše hneď na začiatku pripravil náročnú skúšku, keď mu po pár týždňoch odovzdal vedenie firmy s tým, že odchádza na šesť týždňov do Nepálu.
Krst ohňom ustál a Stanislav Hakr sa len utvrdil v tom, že jeho voľba bola správna. „Sme dokonale zohraná dvojica. Ja vymýšľam bláznivé nápady a Honza ich potom koriguje a dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má,“ hovorí Hakr. Rozvoj firmy si už bez neho nevie predstaviť.
Konkurenciou je celý svet
Dodávateľov má dnes Equiservis nielen v Česku, ale po celom svete – v Európe, Ázii, Amerike. Poznajú ich osobne a môžu im dôverovať. Firma sa tak môže pýšiť najširším sortimentom v top kvalite.
Navyše neustále vyvíja nové a nové veci – či už v oblasti automatizácie objednávok, analýzy predajov alebo predikcie skladových zásob. „Baví nás na tom tá sloboda, to, že môžeme vymyslieť čokoľvek, že sa môžeme hrať a skúšať,“ priznáva Stanislav Hakr.
V ponuke majú viac ako 250 značiek rôznych dodávateľov, vrátane vlastnej značky s názvom Cassini. Dávajú si pod ňou vyrábať vybavenie pre jazdcov a kone – bežné aj westernové. Podieľajú sa tiež na vývoji sediel, čo je zakladateľova osobná vášeň. Spolupracuje pritom s českou značkou Kentaur aj s talianskym výrobcom Prestige.
Equiservis
Medzi ich zákazníkov patria predovšetkým tí zo segmentu športového jazdenia anglického typu – teda drezúry, parkúru a všestrannosti – s miernym presahom do westernu.
Sú medzi nimi ľudia, pre ktorých nie je akákoľvek cena problém, ale aj množstvo srdciarov. Tých, ktorí majú jedného, dvoch, možno troch koní popri svojej práci. Kôň je pre nich kamarát, koníček, miláčik. Takýto zákazník je ideálny, pretože má kone rád a chce pre ne len to najlepšie. „Nakupuje aj v čase krízy. Len s tým rozdielom, že možno oklame seba ako jazdca, ale koňa nikdy. Pred takýmito ľuďmi mám obrovský rešpekt,“ poznamenáva.
Osobný kontakt nadovšetko
Vo firme stále uprednostňujú osobný kontakt pred e-shopom. Na druhej strane online prostredie nezatracujú – je to navyše spôsob, ako sa s biznisom dostať za hranice.
„Realita je taká, že dnes si kliknete, kde chcete, na čo chcete, a domov vám príde balíček z druhého konca Európy. Pre nás je teda konkurencia už v podstate nielen jeden kontinent, ale pomaly celý svet. A v tomto prostredí sa snažíme fungovať. Pred dvomi rokmi sme napríklad kompletne vymenili celý informačný systém, ktorý máme, a ktorý nám zásadne uľahčuje automatizáciu. Hráme sa s online prostredím pomerne intenzívne a v súčasnosti nám to otvára veľké možnosti. Máme širokú ponuku a vysokú kvalitu – a to je naša prednosť,“ prezrádza Stanislav Hakr.
Medzi najväčšiu konkurenciu patria krajiny ako Holandsko či Belgicko, kde je dnes mekka jazdeckého športu a chovu koní.
Na koni už Stanislav Hakr nejazdí, hoci to bola jeho najobľúbenejšia zábava. Čas dnes venuje práci, rodine a všetkým deťom, ktorých má päť – a šieste práve na ceste. Najstaršia dcéra vyštudovala veterinu a aktuálne je na praxi v Nemecku, kde svoj odbor spojila s fyzioterapiou, chiropraxiou a pasovaním sediel – čo vôbec nie je bežná kombinácia.
Druhorodený syn sa podieľa na práci v Equiservise na pozícii IT a technického vývoja. „Ďalšia dcéra je v národnom tíme parkúrového skákania a pri ostatných ešte uvidíme,“ dopĺňa zakladateľ Equiservisu.
Už teraz je však pravdepodobné, že raz deti firmu po otcovi prevezmú. „To je to najlepšie, čo si môžem priať – aby firma zostala v rodine. V minulosti som mal niekoľko ponúk na predaj a tá suma bola veľmi lákavá. Ale je to moje dieťa, vypiplal som si ho. To je už spojenie na celý život,“ uzatvára.
Článok pôvodne vznikol pre český Forbes a jeho autorkou je Jana Pšeničková.
