Odborníci poukazujú na to, že organizačné faktory vplývajú na rozvoj syndrómu vyhorenia vo väčšej miere ako osobnostné predpoklady jednotlivcov. Mnohé firmy však stále neprišli na to, že viac, než vysať zo svojich zamestnancov všetku energiu, sa im oplatí investovať do ich dlhodobého psychického a fyzického zdravia.
Tomuto fenoménu sa venujeme aj v knihe Nevyhorení. Prečítajte si článok, ktorý vychádza z kapitoly Keď je problémom systém:
„Sedím bez pohnutia a sledujem blikajúci kurzor na obrazovke počítača. V hlave mám prázdno, cítim obrovské vyčerpanie a som podráždená. Cynicky odfukujem zakaždým, keď počujem hovoriť kolegov o práci s nadšením a po pracovných poradách mi tečú slzy.“ Útržky zo spomienok výskumníčky a psychologičky Márie Friedmannovej zachytávajú pocity zamestnanca, ktorý si prechádza syndrómom vyhorenia.
Podnikatelia bojujú s úzkosťami či depresiami v oveľa väčšej miere, ako si myslíme. Téma je stále tabu
Možno máte vedľa seba kolegu alebo podriadeného, ktorý sa cíti rovnako a možno sa tak cítite vy. Nie ste ale sami. Podľa prieskumu americkej agentúry Gallup sa 23 percent zamestnancov cíti vo svojej robote permanentne vyhorených a ďalších 44 percent sa tak cíti občas. Energia a dobrý pocit z vykonanej práce sa v našej spoločnosti stávajú viac privilégiom než normou a zo syndrómu vyhorenia je novodobá epidémia. Kde hľadať príčiny?
Zodpovednosť organizácií
Z diskusií, ktoré sa o tejto téme vedú, by sa mohlo zdať, že dôvody sú najmä v osobnostných črtách jednotlivcov. Perfekcionizmus, tlak na výkon či snaha byť najlepší majú na rozvoj vyhorenia veľký vplyv. „Sú ľudia, ktorí by vyhoreli aj v tom najideálnejšom zamestnaní, pretože stále majú v hlave motorček, ktorý im hovorí: Ešte, ešte, ešte…,“ vysvetľuje vo veľkom rozhovore v knihe Nevyhorení psychológ Matúš Bakyta, no zároveň dodáva, že veľký podiel na vyhorení má aj fungovanie firiem.
Niekedy sú to priveľké požiadavky zamestnávateľa, dlhé odpracované hodiny či nestihnuteľné termíny, inokedy nevyhovujúce prostredie na pracovisku, zlé vzťahy alebo nepríjemní klienti a zákazníci. Publikácia Harvard Business Review ukazuje, že ak zamestnanci nie sú takí produktívni, ako by mohli byť, je to väčšinou chyba organizácie, a to isté platí aj pre syndróm vyhorenia. „Po dostatočne dlhej dobe v toxickom prostredí skončia s diagnózou často aj ľudia, ktorí naň nemajú silné osobnostné predpoklady,“ hovorí Friedmannová.
Ukážka z knihy Nevyhorení. Foto: Forbes
Spoluzodpovednosť firiem ukazuje aj jej osobná skúsenosť. „Nikdy som nevedela, či práca, ktorú robím, bude na niečo dobrá, či ju vôbec dokončím, a to ma veľmi frustrovalo,“ hovorí. V polovici výskumu ju nadriadení často stopli s tým, že vlastne potrebujú iný a ona mala začať narýchlo pracovať na ďalšej téme. Priority sa neustále menili a doplácali na to práve zamestnanci. Ich pracovná skupina sa pomaly rozpadávala a noví ľudia odchádzali po pár mesiacoch.
Koľko stojí vyhorenie?
Počas niekoľkých mesiacov, kedy sme sa tejto téme venovali, sme sa rozprávali s mnohými manažérmi vo firmách, zamestnancami obrovských korporácii aj menších organizácií a väčšina z nich o podiele pracovného prostredia na svojom vyhorení hovorila otvorene. Nie preto, aby potrestala dnes už bývalých zamestnávateľov, ale aby im nastavila zrkadlo a prispela k riešeniu problému.
„Vo firme som nebola jediná, ktorá si musela dať zo zdravotných dôvodov pauzu, no všetci ostatní to zakrývali. Pred ostatnými, aj pred sebou. Ja som si tiež dlhú dobu nechcela nič priznať,“ hovorí o svojom vyhorení manažérka Jana Cimbala.
Po stopách syndrómu vyhorenia. Je dôležité o tom hovoriť, a preto redaktorky Forbesu napísali knihu
Z rozhovorov, ktoré v rámci knihy Nevyhorení absolvovali, nám vyplynulo viacero záverov. Aj ten, že korporácie, firmy a rôzne organizácie u nás stále neprišli na to, že viac, než vysať zo svojich zamestnancov všetku energiu, sa im oplatí investovať do ich dlhodobého psychického a fyzického zdravia. Kým to nepochopia, tak sa budú potácať v kruhu fluktuácie, zaškoľovania a prijímania nových zamestnancov namiesto toho, aby venovali svoju energiu vývoju produktov, na ktorých stavajú svoje podnikanie.
Pozrime sa na čísla, ktoré sú pre firmy, prirodzene, tým najdôležitejším ukazovateľom. Podľa štúdie Harvard Business Review stojí vyhorenie iba americkú ekonomiku 125 – 190 miliárd dolárov ročne v zdravotníckych nákladoch, pričom tu ešte nie sú zarátané ekonomické straty spôsobené absenciou v práci a zníženou produktivitou. Syndróm vyhorenia tiež zvyšuje pravdepodobnosť infarktu, cukrovky alebo dokonca predčasného úmrtia.
Reflexia pre manažérov
Americká výskumníčka Christina Maslach zostavila počas rokov výskumu syndrómu vyhorenia šesť oblastí, ktoré sú dôležité pre každého pracujúceho človeka. Pokiaľ v nich zažíva nerovnováhu, tak ho to môže priviesť až k vyhoreniu. Zaraďuje medzi ne množstvo práce, kontrolu nad ňou, dostatočnú odmenu, komunitu, čiže vzťahy na pracovisku, férovosť a hodnoty spoločnosti. Trom z nich však prikladá najväčší význam.
Prvým je dlhodobá neprimeraná pracovná záťaž. Ukazuje sa, že firmy majú tendenciu sústavne preťažovať veľmi kompetentných zamestnancov. A aj keď úspešné zvládnutie krátkodobých nadčasov, šibeničných termínov či veľkého množstva klientov môže naše pracovné sebavedomie aj zdvihnúť, vždy by za nimi malo nasledovať obdobie odpočinku.
Kniha Nevyhorení ukazuje skuočné príbehy ľudí, ktorí si prešli syndrómom vyhorenia. Foto: Forbes
To, ako dlho zamestnanec vysokú pracovnú záťaž znesie, závisí aj od toho, či má dostatočný pocit kontroly nad svojou prácou a spôsobom jej vykonávania. Pokiaľ ho má, dokáže vydržať neprimeranú záťaž dlhšie. Je to jeden z dôvodov, prečo často rýchlejšie vyhoria osobní asistenti ako výkonní riaditelia firiem, keďže tí si prácu a spôsob jej vykonávania určujú sami. Je preto dôležité, aby zamestnávatelia a manažéri prizvali zamestnancov k rozhodovaniu o práci a spôsobe jej vykonávania. Čím viac sú zamestnanci zapojení, tým sú produktívnejší a práca ich viac teší, ukazuje výskum.
Jeden z najdôležitejších zdrojov pocitu nízkej kontroly a emočného vyčerpania v práci je, ak od vás viacerí nadriadení očakávajú navzájom protichodné úlohy. Napríklad, jeden nadriadený tlačí na kvalitu práce aj za cenu pomalšieho dokončenia, a druhý zas na jej rýchle dokončenie aj za cenu nižšej kvality. Aj v takom prípade výskum ukazuje výrazne zvýšené riziko vyhorenia.
Syndróm vyhorenia sa stane oficiálnou diagnózou. Podľa WHO súvisí so stresom v práci
Tým posledným a zároveň najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim vyhorenie je pocit, že rozhodnutia na pracovisku nie sú fér. Je jedno, či ide o rozdelenie práce, finančné ohodnotenie, uznanie úspechov, či prisudzovanie zodpovednosti za chyby. Ak teda riadite tím ľudí, pýtajte sa ich priebežne na pocit dlhodobej pracovnej záťaže, na to, či majú dostatočnú kontrolu nad svojou prácou a výsledkami a tiež na to, či vnímajú vás a svoje pracovisko ako férové. A ak ste zamestnanec a máte s kolegami pocit, že tieto tri oblasti u vás na pracovisku výrazne nefungujú, skúste to prebrať spoločne s manažmentom. Je dôležité, aby táto iniciatíva bola skupinová a aby manažmentu bolo jasné, že dopad zmien bude mať pozitívny vplyv na čo najväčší počet ľudí.
Príklady toho, prečo je dôležité nastaviť zdravé pracovné prostredie v korporáciách, nájdete v knihe Nevyhorení.
Článok vznikol v spolupráci s psychologičkou a výskumníčkou Máriou Friedmannovou.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
